GrossGlockner alebo ako som prišiel o Alpské panenstvo....11. – 13. 2005 3/4

Oberwalderhütte

Na konci sveta

Prichádzam až po toto miesto a súdim, že na toto moje jazdecké, aj keď turistické boty budú prikrátke. Mám toho chodenia inak akurát dosť a tak si unavený lýham na skalu blízo vodopádov. Som unavený a na chvílu zaspávam. Všade na vôkol je ticho. Úžasný pocit. Som tesne pod výstupom na Oberwalderhütte. Viem, že dnes to nepôjde. Dochádzajú mi baterky vo fotoaparáte a ja sa po hodnej chvíli oddychu vydávam na cestu nazad. Čaká ma predsa ešte jazdenie, kvôli tomu som sem predsa prišiel. Vôbec túto túru neľutujem ale nabudúce Oberwalderhütte určite pokorím. Stačia iba mačky a paličky na lyže. 3000 m je 3000 m.

Vodopády v letnom období

Pod GrossGlocknerom

Schádzam nazad kamzíčou cestičkou a keďže moje baterky vo foťáku sú dávno v keli, swišťa, ktorý baví turistov si odfotiť nemôžem. Idem sa pozrieť do obchodu so suvenírmi a kupujem tatovi bilinkový likér 0,5l. Dobre že som si spomenul idem ho ochutnať, bude sa mi lepšie písať...2min.. Hm, dobručký, je to „Gurktaler Alpenkräuter“. Obliekam sa a štartujem moto na sytiči, aby sa motor trošku zahrial. Túra mi trvala asi 2,5 hodiny. Pekná prechádzka. Hmm, vedeli ste že sytič v tej výške nefunguje? Ja nie, budem musieť poprosiť Pala Sz. aby mi najbližšie zladil stroj na výšku 2500?. Idem opatrne a až teraz cítim ako ma bolia nohy. Sotva radím rýchlosti. Schádzam do mestečka Heiligenblut, prechádzam mítnicou a idem chvíľu dolu do údolia. Po chvíľke sa otáčam a idem nazad na vrchol cesty. Kedže, ako som sa zmienil, cesta na vrchol z tejto strany je posiata úžasne krásne rýchlymi šikanami, sústredím sa na motorku radím 3-4, idem za RT čkom a dávame si súkromné preteky do vrchu. Dobiehame kolónu 3 áut a ja predbieham R1150RT. Bol do zákruty mäkký a ja nie. Je 5 hodín a cesta je inak skoro prázdna. Vychutnávam si samotu. Fotím Hochtor, Fuschertorl a vzniká séria ťažko umeleckých fotografií. Slnko vytvára spolu s oblakmi a majestánymi vrcholkami hôr nepopísateľnú scenériu. Bola by zbytočná snaha snažiť sa to popísť slovami, kto to nezažije na vlastnej koži nepochopí. Fotím dvoch kamarátov na Transalpe a Afrike a sľubujem že im pošlem fotky mailom.