Ako som sa vytrtkal na Scootri a čo bolo potom

Zdravím jednostopisti.

Rád by som sa podelil o svoj príbeh, na začiatku bola kolóna, potom myšlienka a...
To všetko opíšem v tomto príspevku.
Nakoľko rád píšem, bude to dlhšie čítanie, preto si prosím pripravte viac času a prepáčte ak niekedy skočím v texte k niečomu inému, vždy to bude mať v konečnom dôsledku v kontexte článku nejaký podstatný alebo menej podstatný význam. Ospravedlnte prípadné chyby v texte alebo gramatike, som predsa len automechanik.

Ako som zistil, fyziku neo.ebeš !!!

Ako neúspešný človek som pracovne skončil v nemecku, oblasť ČIERNY LES, ako automechanik som pracoval v mäsovýrobe, malej rodinnej firme špekulantov, ale vydržal som, po práci som sledoval dej v domovine, samozrejme, zaujali ma dopravné správy – ranné kolóny do Metropoly, a tu sa zrodila moja myšlienka, keď sa vrátim domov, kúpim si scooter a nájdem prácu na slovensku, a ako sa mi to splnilo?

Samozrejme zohral v tom úlohu aj nemenovaný portál s použitými vecami, každý asi vie kto, tam som síce niečo našiel ale…

našiel som velké maxiscootre, kubatúry 300ccm a viac, ale nemám vodičák tak jediná voľba bola niečo s motorom 125ccm a automatickou prevodovkou – v minulosti som jazdil na poloautomate Yamaha dt 125 a skúsil som si aj Yamahu R6, Yamaha nebola moja ale po prvom nasadnutí, teda ak sa podarilo ten stroj naštartovať, som hneď vedel všetko, som asi od prírody auto-moto pozitívny.

Yamaha R6 a ani DT ma o zem neobuchali… Čuduj sa svete, scooter áno.

Keď som vychádzal Základnú školu, mal som v deviatom ročníku jednotku z fyziky, preto osobne podvedome mi pracuje hlava podla viacerých faktorov, napríklad, pocit počas jazdy, počasie, moja nálada a pod, preto by mi ani vo sne nenapadlo že sa vyrúbem zo scootra po 3 hodinách vlastníctva.

Na ale vrátim sa k začiatku, mám segru a oni sú moto rodinka, krásne motorky majú, a tento môj scootrik im poslušne slúžil krásnych desať rokov, avšak, garáž nie je nafukovacia a tak sa museli s niečím rozlúčiť a zhodou okolností som ja poškuloval po scootri a presne ten typ aj značka a aj farba – u mňa je farba veľmi podstatná, totiž raz som šiel na aute obiehať iné auto na rovinke, slnko bolo dosť dole, nejaký apríl, ten západ slnka pekne vie oslabiť videnie a samozrejme, oproti mne scooter, čierny, vodič celý čierny a aj spolujazdec, takže pri začatí obiehania mentálneho bloku som si ich všimol na poslednú chvíľu, musím uznať, ani vodič predchádzaného vozidla – boli sme zarovno seba, a ani pán na scootri nespanikárili – osobne klobúk dole pred nimi, obchádzane vozidlo sa dalo čo najviac na stranu, ja som pridal plný plyn, a scootrista spomalil ale šiel čo najviac po kraji vozovky – v tom mieste je vozovka nespevnená takže fakt pán na scootri parada, Takže sa nič nestalo, ale tá farba je moja stigma.

Tak po návrate domov ma čakal krásny scootrik Honda 125 Dylan v Calcutta Red metalíze, scootrik mal aj plexi štít, ten bol super a má síce viac rokov ale musím uznať, najlepšia investícia ktorú som za pár rokov urobil.

Po návrate z nemecka bola ešte vonku zima, preto som čakal na krajšie počasie, a to prišlo, 1.februára.

Neviem či si to viete predstaviť ako som sa na ten deň tešil, kúpil som si reflexnú Prilbu, zbalil sa na autobus a hybaj do Dunajskej stredy pre tátoša, keďže som tam bol pred kúpou, vedel som kde mám ísť a vedel som aj to že scooter štartuje, a samozrejme vedel som o technickom stave…

Cesta z DS bola takzvaná panenská, štít veľmi pomohol, a moto ma prekvapila, 4T je paráda, tak som po návrate domov spokojne demontoval kufor za chrbtom, natankoval a ako inak, jazdil a jazdil až. Bum bác.

Idem si asi 90kou, cestu poznám, testoval som na nej autíčka značky AUDI, tak som vedel aj o nástrahách, avšak Quattro a vzduch niesu jedna stopa a kolieska ako na škoda 105, a tak pred jednou zákrutou som sa asi kochal, zrazu som bol na krajnici a, áno, balans, vyhodilo ma z cesty do pola, popri poli som to udržal na kolesach, dodnes neviem či sa mi zasekol plyn alebo som fakt tupelo, na poli sú niekedy také príjazdové cesty pre traktor a pod, a áno, to bola tá prekážka, takže som asi v 60ke zaboril predné koleso do kopca hliny, našťastie bolo všetko mäkké, no, po náraze sa najprv rozbil plexi štít, o hranu plexi som si preťal pod ústami asi cca 7cm ranu, vodorovne :) pravý palec vyklbeny, ľavá ruka zlomená v zápestí, samozrejme si spomínam ako som sa nahol na pravú stranu riadidiel, ohol ich odseba a dole a preletel ponad moto, po pár kotrmelcoch som sa dvihol celý špinavý.

Najlepšie bolo že pred pádom som si ešte v duchu povedal, aký krásny je dnes deň…

Haha.

Po dvihnutí sa som videl svoj skúter v žalostnom stave, celý predný plast bol na polovicu, plexi nikde, ostali akurát držiaky aj tie vykrútilo – som rád že som sa netlačil na ľavo, tam by som bol totiž napichnutý na držiak.

Skuter leží v blate a brble si niečo, možno sa mi škodoradostne rehnil, rýchlo som ho dvihol, vypol motor a išiel pozbierať plastovú úrodu, smerovky, svetlá, podplast a pod, všetko som pozbieral, vôbec som neriešil svoje zranenia a dokonca som sa aj zasmial, že ha, vidíš ako si frajer na scootri, samozrejme, scooter je špecificky, ťažisko, spôsob jazdy a pod.

Po pozbieraní vecí som nejak naštartoval, a s nákladom a rozbitým predkom som sa dostal asi kilometer, odvtedy mi scooter nenakopol, tak som tlačil cca 6km domov, bolo to dosť trápne, celý reflexný ako papagaj som tlačil scooter – šrot, ach.

Po príchode domov a trápny prechod cez obec kde ma každý pozná som to strčil do garáže a spokojne s úsmevom na perách šiel mimo…

Ruka samozrejme opuchla, ale to mi bolo jedno, ústa čo potrebovali šitie som doma špecificky ako mechanik prelepil lepiacou páskou s kúskom vaty…

A teraz tá technická časť pre všetkých čo sa tu pýtajú na otázky typu, neštartuje mi moto po páde, čo mám robiť.

Ja som najprv demontoval zvyšok plastov, konzolu, všetky plasty
Nabil baterku – nemal som nabíjačku ale mal som univerzálny adaptér k pc, ten som na hulvata pripojil k baterke a chodil kontrolovať hmatom a sluchom ako adaptér tak aj batériu.

Samozrejme, neštartuje !!!

Tak ideme postupne, sviečka o.k, tlaky sú, poistky o.k – nakoľko mi to zdochlo po pár sto metroch, bolo mi jasné že chyba môže byť v dodávke paliva – som mechanik a začínal som na Škode 120, takže karbec viem čo je a aj to čo sa môže stať pri páde. Karbec som ešte nechal, riešil som palivo, a hľa, podtlaková hadička bola deravá, takže áno, ak Vám neštaruje moto s karburatorom a už ste všetko pozreli, skúste podtlak či nemá dierku..

Nakoľko v dni kedy som už mal sadru bolo chladno, motorka po štarte mala vysoke otáčky a neklesali, bál som sa že mám poškodený automatický sytič. Uff asi je O.k.

Plasty som vylaminoval, vygitoval a teraz čakám na nejaké peniaze kedy kúpim origo metalizu a urobím to ako má byť.

Nový plast stojí 240€ ale tak.

Musím upozorniť expertov ako som ja sám, akonáhle vylaminuješ plast na moto, ten plast stratí pružnosť a aj preto mi úplne nesedí na protikuse.

Jazdiť jazdím, všetko je opravené, celkové náklady zatiaľ boli

Laminovacia súprava, viac typov šmirgla, tmel na plasty.. dokopy asi 16€

Keď som to už mal rozobraté tak som vymenil filter, olej, čekol remeň a pod.

Takže, milý moto fanúšikovia… Takýto som ja killer…

Plexi kúpim, je to obrovský rozdiel.

Tak všetkým, opatrne a nezabudnite, väčšie kolesá sú základ moto.

Pokračovanie: Ahoj, som tu opäť, konečne je Honda Dylan hotová, a ... Nové podivnosti.