Korzika a Sardínia 2005 4/6

Okolo obeda zastavujeme v jednom prímorskom mestečku. Chceme sa najesť v miestnej reštaurácii, ale jedlo je len v taliančine a rovnakou rečou hovorí aj čašníčka. Tak iba triafame, ale môžem povedať, že úspešne. Dávame si špagety s rozdrvenými rajčinami a syrom a kafé late všetko za 13 € na osobu.

Pohoda prímorského mestečka na Sardínii

Pokračujeme smerom na Iglesias. Cesty sú čisté a upravené, jedine v dedinkách ide človek rovno pod oknami domov. Asi 60 km pred Iglesias však prichádzajú serpentíny. Prechádzame cez dva horské priesmyky a máme toho dosť. Vyzerá to tu ako v Alpách až na tú vysokú teplotu vzduchu a kravské výkaly na cestách.

V Iglesias tankujeme benzín za 1,325 € za liter. Rozhodujeme sa ísť ďalej na ostrov S. Antioco, ktorý je spojený so Sardíniou cez most. Na ostrove sa už nechytá ani navigačný a tak ideme podľa značiek až na juhozápadné pobrežie ostrova. Práve dnes menia ceny ubytovanie a tak opäť spíme v bungalove za 48 € za noc. V sezóne stojí toto ubytovanie 145 € za noc.

10. deň odpočinkový stanový tábor S. Antioco (I) 0 km

Dnešný deň sme sa rozhodli stráviť na tomto čarovnom ostrove. Kúpali sme sa a slnili, zabehali sme si, ochutnali veľmi dobré miestne víno za 5 € fľaška a urobili sme program na nasledujúce dni.

Raj na zemi ostrov S.Antioco na Sardínii.

11. deň S. Antioco (I) – Cagliari (I) – S. Antioco (I) 201 km

Po raňajkách sme sa vydali na cestu do Cagliari, významného centra hlavne lodnej dopravy. Z prístavu odchádzajú lode na taliansku pevninu, Sicíliu, či do Afriky..

Niečo cez 100 km sme absolvovali za 1,5 hodiny. Chvíľu diaľnica, chvíľu okreska vo veľmi dobrom stave vedúca medzi hornatou krajinou. Asfalt ozaj slušný, len si treba dávať bacha na vlnitosti, tie sú však vždy označené značkou, len ju treba brať vážne.

Počasie nám prialo, teplota príjemných 26°C a mierne pod mrakom. Z dôvodu lepšej ochrany sme chceli dať motorky na strážené parkovisko, na naše prekvapenie môžu tam byť len osobné autá. A tak nachádzame voľné miesto na parkovisku pred nákupným strediskom. Mašinky chytáme reťazami o zábradlie, zapíname bezpečnostný systém a odchádzame do mesta.

Terasa nad mestom Cagliari.

Mesto sa nám spočiatku zdalo malé, ale keď sme sa vyšplhali cez sloniu bránu na terasu nad mestom pochopili sme, že to vôbec neni pravda. Okolo nás sa rozkladá na každú stranu obrovské mesto s veľkým prístavom, rozložené po okolitých kopcoch. Keď ste v ňom, ťažko zistíte, či ste v Cagliari, v Ríme alebo v inej metropole. Zopár záberov, kecáme ešte s turistami z českej republiky a potom sa púšťame po schodoch, pripomínajúcich tie hradné z Pražského hradu, späť do mesta.

Žiaľ tak, ako väčšina veľkých miest aj toto sa borí s odpadkami nahádzanými na trávnikoch, ale celkový dojem je ozaj príjemný. Parky kde namiesto gaštanov rastú obrovské palmy sú pre suchozemca zaujímavé.

Ešte jeden pohľad na prírodné krásy ostrova S.Antioco.

Vraciame sa k motorkám. V nákupnom stredisku sa okrem nákupov schladzujeme, lebo vonku stúpa teplota riadne nad 30°C. Po návrate na S. Antioco ľahký obed a šup sa ešte na chvíľu do mora.

12. deň S. Antioco (I) – Cagliari (I) – Dorgali (I) – S. Lucia (I) 376 km

Ráno platíme za tábor a odchádzame známou cestou do Cagliari kde prichádzame niečo po jedenástej. Napriek špičke prechádzame po dialničnom obchvate v pohode a cesta nás ďalej vedie do hôr. Napriek stále obmedzenej päťdesiatke prispôsobujeme sa domácim a ideme niečo medzi 70 a 80.

Krásne skalné scenérie a hlboké úvrate nás nútia niekoľkokrát zastaviť, kochať sa a fotiť. Opäť pribúdajú serpentíny, ale cesty sú ozaj kvalitné takže žiaden problém. Ďalšie Passo s výškou 1017 m.n.m. nás preverilo hlavne lejakom. Po prejdení asi desiatich tunelov sa zrazu zamračilo a začalo liať. V lejaku nám prebehla koza cez cestu, mne preplo na rezervu a teplota klesla na nepríjemných 16°C. Jednoducho paráda.

Takto vedie cesta medzi skalami vo vnútrozemí Sardínie.