Anketa:
Korzika a Sardínia 2005 5/6
ZdieľaťPridané: 18.01.2006 Autor: Lucky
Čitatelia: 14895 [Mototuristika - Európa - Cestopis]
Po prekonaní toho najhoršieho klesáme nižšie a pomaly osycháme. Konečne sme sa dostali do mestečka Dorgali, kde tankujeme a dohadujeme sa, čo ďalej. Cesta vedie z opačnej strany mora a k moru vedie tunel a serpentíny. Nakoniec naše rozhodnutie znie ísť ďalej v smere na Olbiu, kde je prístav trajektu. Nakoniec zakotvujeme v S.Lucii, v stanovom tábore asi 50 km pred Olbiou.
![]() |
Tam kde u nás lozia kamzíky na Sardínii stavajú mestá. |
13. deň S. Lucia (I) – Olbia (I) – S. Lucia (I) 144 km
Po raňajkách spočívajúcich v instantnej polievke, arabskom chlebe a káve sa vyberáme na cestu do Olbie. Cesta z časti vedie po pobreží a z časti medzi horami. Prístav nachádzame bez problémov, je hneď vedľa letiska. Zisťujeme, že cesta trajektom do Livorna stojí na jedneho človeka a motorku 78 € a na dvoch a moto 93 €. Hneď si kupujeme lístky na zajtrajšiu noc, šetríme tak náklady za prenocovanie a nočná preprava je lacnejšia.
![]() |
Tak aké menu bude dnes na obed pán šéfkuchár? |
Boli sme si obzrieť aj mesto, klasické ako aj ostatné na ostrove, úzke uličky a malé obchodíky. Konečne sa nám darí nájsť obchod s nášivkami Sardínie a tak spokojní odchádzame späť do stanového tábora.
![]() |
Nikto z nás netušil, že existuje úplne biely piesok v S.Lucia. |
Poobedie využívame na slnenie a kúpanie. Je tu čarovne krásny biely piesok, ktorý nasáva vodu a preto sa v mori nevíri. Teplota je okolo 27°C, hĺbka vody je ešte 90 metrov od brehu iba jeden a pol metra, ideálne aj pre rodiny s malými deťmi. Nad nami v horách počuť búrky ale tu na pobreží vládne ozajstný raj. Posledná noc na Sardínii bola čarovne romantická, mesačná a hviezdnatá.
14. deň S. Lucia (I) – Olbia (I) 62 km
Posedný deň pred odchodom na pevninu využívame na kúpanie, slnenie a zbieranie mušlí. Na rozdiel od severného pobrežia kde boli mušle tmavo hnedé, melírované tu sú úplne biele. More ako by vedelo, že už odchádzame začína sa búriť a my šantíme vo vlnách.
![]() |
Strážne veže nájdete na celom pobreží Sardínie – S.Lucia. |
Z tábora odchádzame skôr , ako sme si naplánovali, už okolo devätnástej, čo sa nám neskôr potvrdzuje ako správne. Nalodzujeme sa o 20:00 a to je loď už vcelku plná, napriek jej odchodu až o dve hodiny. Chytáme si strategické miesto vedľa baru, lebo hore na vrchnej palube je fest chladno. Trajekt vyráža načas a hodinu po jeho odchode zatvárajú bar. Ukladáme sa na spánok na pohodlných sedadlách potiahnutých kožou. Čaká nás celá noc plavby a v Livorne by sme mali byť o 6:00 ráno.
![]() |
Všetky tieto autá a ešte viac sa vojdú do trajektu v Olbii. |
Pridané: 18.01.2006 Autor: Lucky Zdieľať
Ďalšie články tohto autora:
Redakčné videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!