Zdolávanie strmín v Lake District, národnom parku Británie

Prišlo sobotné ráno a my nič na práci. Zničení z hľadania si roboty sme sa nahli nad mapu

a začali študovať cesty Británie. Čo vyzeralo zaujímavo, bola cesta cez Yorkshire Dales

National Park a kúsok ďalej Lake District National Park. Zabalili veci a vyrazili. Hneď ako

sme prešli Leeds sa cesta ukľudnila a my sme sa dostali do malého mesta Harrogate. Odtiaľ

sme už len pokračovali cestou 61 smerom na Ripon čo bolo malé celkom pekné mestečko. Tam sme

si kúpili niečo na nazhryznutie a vydali sa brázdiť 6108-čku. Po pár kilometroch sme však

narazili na motorkársky zraz. Vošli sme do brány a starší pán nám začal dávať veci ako novým

účastníkom. Ej ha, vravím ujkovi, že sme prišli pozrieť len na chvíľu a on zmetený nevedel

čo robiť tak utekal po organizátorov. Keď prišli tak sme pokecali čo a ako a pozvali nás do

areálu. Že ak chceme môžme ostať na noc keď sme tak z ďaleka a tak. My sme však mali iné

plány, tak sme si to tam len poobzerali, urobil pár fotiek trojkoliek a išli svojou

cestou.

Druhá naša zastávka bola v Aysgarth, kde sme sa boli pozrieť na vodopád. Ja by som to nazval skôr pereje, na vodopád by to veru nestačilo. Ale však posúďte sami.

Odtiaľ rýchla a pekná cesta do Kendal a už v Lake District malé mesto Windemere a

Ambleside. Tieto dve mestečká sú postavené na brehu jazera takže je to obrovská rekreačná

oblasť so stovkami lodiek, plachetníc, reštaurácií a hotelov. Z Ambleside sme sa začali

šplhať malou kľukatou cestičkou pomaličky do Skelwith Bridge. Plán bol nájsť cestičku cez

HardKnott Pass do Eskdale, lenže sme sa dostali na koniec Long Langdale doliny a tam sme

narazili len na strmé kopce dookola. Zaparkovali motorku a začali čumieť do mapy. Už po

ceste som sa spýtal pár ľudí, lenže nikto nevedel. Všetci len víkendový turisti kto vie

odkial. Ja som nestratil ducha a pýtal sa znovu. Tento pár už vedel na naše šťastie a ukázal

na malú tenkú čiarku krútiacu sa strmým svahom do kopca. Tamto je tvoja cesta. Juchú a sme

doma. Povedal mi tiež, že on šiel tade raz autom a už tade nepôjde nikdy v živote. Vyhýbanie

sa autám na úzkej ceste v kopcoch mu dalo strachu. S úsmevom však dodal, že my na motorke sa

hádam budeme baviť. Bolo však už pol ôsmej a ani jeden z nás nechcel ostať trčať uprostred

kopcov a ak je to také "nebezpečné" tak sa tam neoplatí ísť na večer a unavený jak pes. Hneď

vedľa bol kemping, lenže tam kde sme mi stáli tam bola veľká brána zamknutá. Pretlačili sme

motorku cez malú bránu pre chodcov a keď som sa porozhliadal som zistil že na opačnom konci

je predná brána pri ktorej sa platí. Tam som si šiel len pozrieť ceny a vrátil som sa.

Postavili stan, zamkli bajk a spali do rána.

o šiestej budíček, zbalili veci a po tichučky vytlačili moto von. S dvanástimi ušetrenými

librami sme prešli pár metrov pod nohy kopca kde sa čnel pekný nápis, pozor 25 % stúpanie. Po

štyristo metroch stúpania sme sa dostali na plošinu, kde sme si dali raňajky.

Kľukatili sme sa ďalej až sme sa dostali na križovatku do Eskdale, lenže ja som neodbočil

a pokračoval priamo. Prešli sme malú dedinku Little Langdale a pár kilometrov neskôr sme sa

dostali na križovatku do Coniston. Podľa mapy sme mali najprv prejsť dedinu až potom mala

byť odbočka, ale ako sa zdá tá prvá čo sme minuli bola naša. Otočili kolesá a fičali naspať.

Za chvíľu sme sa však dostali pod úpätie hory. Tam už na nás čakala veľká žltá tabuľa s

30% stúpaním a nápismi, že neprejazdné v zime a pre vôčšie autá v priebehu celého roka. O

motorkách sa tam nič nepísalo tak hybaj hore. V živote som nešiel po strmšej ceste, veru,

prešpikovanej zákrutami. Branisko môže ísť do rozprávky, toto bolo husté. Vedel som že naša

mašinka má ťažisko dosť vpredu, ale aj tak nám nedalo a pritlačili tváre dopredu. Ja som

len dúfal v to, že motor nevynechá, alebo niečo podobné, lebo ak by mašina stratila ťah, sa

kotúľame až dolu a ani svätená voda by nás nezachránila. Lenže sme sa vyšplhali hore do

vysokých 393 metrom nad morom urobili pár fotiek, vyfúkli sa a už len hľadeli na dolinu do

ktorej sme však museli najprv zísť rovnako strmým padákom.

Stále bolo však skoro ráno a žiadne autá sme nestretli. Akurát jeden motorkár šiel oproti

hneď ako sme sa dostali dole z prvého prechodu. Jazda v doline bola skvelá, nikde nikoho len

hory a cesta. Pred nami bol však ďalší výstup na Hardknott Pass, rovnako strmý a rovnako

pekný. Hore sme všli bez problémov a potom už len dole z doliny.

Za chvíľu sme sa dostali do Eskdale kde sme odbočili vľavo a cez malé stúpanie a peknú jazdu náhornou plošinou obklopený ovcami sme sa dostali do Ulpha a už len dolu do mesta Broughton. Tam sme sa napojili na A590 a jazdili v ústrety A65 spať do Leeds. V strede cesty sme si urobili malú zastávku v malom meste Skipton. Mesto s hradom, a kopcom malých obchodíkov nás pohostilo studeným obedom z Tesca, natankovali sme a fičali unavení dom...