Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 2560 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 28554
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 60% (17006)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 40% (11548)
Hodnotenie: (58 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (85)  [Verzia pre tlač] Tlač

Test Ural Sportsman 750 – Baľšaaja ťechňika

 Zdieľať

Pridané: 15.10.2008 Autor: Tomáš Hajduch - Awia
Čitatelia: 40067 [Testy a predstavenia - Test]

Zabudni na všetko čo si doteraz poznal. Toto je veľké, ťažké, samá oceľ, má to sajdku s náhonom, spiatočku a vzhľad z čias druhej svetovej. Proste stará dobrá ruská technika z fabriky za Uralom v ďalekom Irbite.

Nie, nie, toto nebude test veterána. Motorka, ktorú preberám u dovozcu v Revúcej má na tachometri čerstvých 1200 km a za sebou prvú servisnú prehliadku. Vonia novotou. Ural Sportsman v červeno čiernej kombinácií. Mám najazdené na motorkách dosť, ale aj tak hlavu plnú otázok, ktoré je najlepšie zodpovedať na skúšobnej jazde. Načo je táto páka? Ako sa radí spiatočka, ručná brzda? Náhon sajdky? Potom presadám za volant a skúšam prvé metre. Nuž je to iné, chce to zvyk. Rozmýšľam, či bol dobrý nápad ísť na tomto tých 120 km do Košíc... A to ani nemyslím na to, že cez víkend plánujem cestu na 7. Motoride stretko krížom cez celé Slovensko.

 Ural Sportsman 750
Ural Sportsman 750

Zoznámenie

 test ruskej techniky menom ural

Keď sa prvý krát stretnete s Uralom, je na čo pozerať. Hlavne ak je to verzia so sajdkou. Predné koleso odpružené kyvnou vidlicou s prepákovaním a dvoma tlmiacimi jednotkami. Retro vzhľad trochu kazí predná kotúčová brzda Brembo. Na cestu pozerá klasický svetlomet s tachometrom na vrchu. Spínacia skrinka je vľavo na boku pod svetlometom. Nádrž nemenila svoj tvar už poriadne dávno a je v nej aj menšia skrinka na náradie. Ide skôr o tradíciu ako praktickú záležitosť, pretože sajdkový Ural má dostatok odkladacích priestorov. Navyše táto skrinka sa „zamyká“ šróbom, so špeciálnou hlavou. Kľúč na neho je na prívesku s kľúčmi, no odomykanie je zdĺhavé  a navyše skrinka nie je utesnená.

Pod nádržou sa skrýva klenot tohto stroja. 750-kubíkový vzduchom chladený boxer, o ktorom si viac povieme neskôr. Na pravej strane vedľa nádrže je páka na radenie spiatočky, viac vzadu ručná brzda a páka na zapojenie náhonu sajdky. Sedadlá sú dve oddelené a každé odpružené gumovým silentblokom s možnosťou nastavenia výšky. Zadné koleso je poháňané odkrytým kardanom a odpružené dvojicou tlmiacich jednotiek. No a nakoniec vedľa motorky je upevnená oceľová sajdka. Odpružené je ako koleso, tak aj celá loď sajdky, ktorá je upevnená na masívnych silentblokoch. Špecialitou tohto modelu je navyše kardanový hriadeľ od zadného kolesa ku kolesu sajdky. O brzdenie zadných kolies sa stará dvojica mechanicky ovládaných bubnov.

Celkovo je na Urale na čo pozerať a čo ukázať. Preto si pozri v závere aj video, kde sme všetko potrebné ukázali detajlnejšie.

Prvé dojmy za volantom

 test ruskej techniky menom ural

Naozaj prvé zvezenie na Urale je tak trochu šok. Je to kus živej hmoty a chce to zvyk. Nedá sa to klopiť, citlivo to reaguje na každú zmenu, všetko treba korigovať hneď volantom a inak sa vyberá pravá a ľavá zákruta. Všetko má na svedomí sajdka. Na prvú jazdu presviedčam kamoša Watru, a ten sa dáva na samovražednú misiu v podobe spolujazdca v sajdke. Naozaj pekná dôvera v moje jazdecké schopnosti :-) Predsa len so spolujazdcom v sajdke budem mať väčšiu istotu v zákrutách, že sa nepreklopím.

A cesta z Revúcej je teda pekne pokrútená. Pravotočivá zákruta je spočiatku pre mňa postrachom, hrozí totiž dvihnutie sajdky do vzduchu a v horšom prípade prevrátenie. Spolujazdec to však do istej miery istí. Ľavotočivá zákruta sa ide s väčšou istotou, no treba na to dosť tlačiť. Je to trochu náročné na silu. Postupne si ale zvykám a dostávam sa s rýchlosťou aj nad hranicu 100 km/h. Do Košíc nakoniec prichádzam vo väčšej pohode ako som si myslel no je to len 110 km.

Turistika, asfalt a dlhé presuny

Tá pravá turistická skúška prišla už čoskoro. Urala som si naplánoval práve na víkend, kedy sme organizovali siedmy ročník stretnutia priaznivcov motoride.sk. V piatok tak na mňa čakala cesta z ďalekého východu až do Čachtíc. Vyrážam už ráno a cestou sa zastavujem v Topoľčanoch a neskôr na Havrane pri Piešťanoch, kde máme naplánované fotenie. Chalani tu už lietajú na Can-am-e.

Aké to teda bolo? Relatívne v pohode. Posed ma prekvapil svojím pohodlím. Ergonomicky je všetko v poriadku až na pravú nohu. Pri stupačke je páka zadnej brzdy a je umiestnená dosť nešťastne, tak že nemôžem mať nohu položenú na stupačke, ale len na špičke. V prípade brzdenia má zas páka brzdy dlhý chod (ovláda obe bubnové brzdy) a je dosť problematické ju zatlačiť až na doraz.. Po pár hodinách jazdy sa teda v pravej nohe rozmnoží slušné mravenisko. Musím ale povedať, že som šiel v podstate bez prestávky.

Na turistické využitie je Ural vybavený skvele. Začnem pohodlím pre spolujazdca v sajdke, ktoré nemá konkurenciu. K tomu treba prirátať objemný priestor v nej a možnosť upevnenia ďalšej batožiny na nosiči na sajdke. Ďalší spolujazdec môže naviac zasadnúť na zadné miesto za jazdca. Posed na odpružených sedadlách je prekvapivo pohodlný aj na dlhšej trase.

 test ruskej techniky menom ural
Nosič batožiny na rezerve

Motor poskytuje pre turistiku dostatočný výkon aby ťažký stroj rozbehol, ale aj udržal v rýchlostiach okolo 100 kmh. Je skôr nízkootáčkovy s krásnym záťahom hneď odspodu, tak ako sme u boxerov zvyknutí. Motor je teda presne taký, aký by si každý k sajdke prial, je to ťahúň. O jeho plnenie sa stará dvojica karburátorov značky Keihin a o emisie neriadené katalyzátory a systém recyklácie výfukových plynov. Zaujímavosťou je, že pri studenom štarte treba vytiahnuť sytič na každom karburátore zvlášť. Pokiaľ ide o štartovanie, to je možné elektrickým štartérom alebo nožnou nakopávačkou a je až neuveriteľné, ako ľahko sa Ural dá nakopnúť. So štartovaním nebol nikdy žiaden problém.

Rozbehnutého Urala treba ale aj krotiť. Tu v rámci inovácie dostal dopredu kotúčovú brzdu Brembo aj s pancierovou hadicou. Tej naozaj nie je čo vytknúť, azda len že je často prisilná a keď za ňu zatiahneš poriadne ide predok do šmyku. To však pri trojkolesovom modeli až tak nevadí. Zadné brzdy sú obe bubnové, ovládané mechanicky. Ich účinok je povedal by som dostačujúci, no dôležité je aj ich nastavenie. Ako som spomínal, ergonómia brzdového pedálu nie je veľmi doriešená, no je to rus, to proste nerieš. Taktiež asi nie je jednoduché nastaviť, aby obe kolesá brzdili rovnako a tak každé brzdenie môže mierne nasmerovať stroj iným smerom a je nutné to korigovať volantom.

Aj naložený Ural nemá problém jazdiť v rýchlosti okolo 110 kmh. Vyššie rýchlosti sú už trápením s vytočeným motorom. Za toto všetko natankuješ po 100 prejdených kilometroch do nádrže cca 7 litrov benzínu. Ochrana proti vetru je ako na naháči. Doplnkové plexi, ktoré bolo na testovanom motocykli namontované určite pomôže. Spolujazdec v sajdke má pred sebou plexi a naviac aj koženkovú „prikrývku“ a tak je úplne v pohode aj v daždi. Čo sa jazdca týka ten to v daždi schytá kompletne a špeciálne vodu na nohy od predného kolesa (ako sme zvyknutí aj u iných boxerov že :-) )

S Uralom sa dá teda dobre cestovať. Ja som na ňom počas týždňa najazdil viac ako 1200 km. Medzi hlavné výhody pre turistiku patrí pohodlie, veľký batožinový priestor, možnosť cestovať v trojici, dobrá stabilita na ceste, v prípade potreby prejazdnosť terénom a samozrejme vďaka trom kolesám aj relatívne bezpečná jazda aj v zime. Ako hlavné nevýhody by som uviedol únavu jazdca spôsobenú vyššími fyzickými nárokmi na riadenie a menšia možnosť predbiehať spôsobená šírkou stroja.

Off-road bez kompromisov

 test ruskej techniky menom ural

Aj keď na to možno nevyzerá, má Sportsman veľký potenciál aj mimo asfaltových ciest. Vďačí za to hlavne inej konštrukcii s vyššou svetlou výškou a náhonu sajdkového kolesa s uzávierkou. Napriek tomu, že bol obutý na pneumatikách Uralshina s cestnejším dezénom (v ponuke sú aj ostrejšie „crossové“ gumy) nebol problém sa pustiť aj do náročnejšieho terénu. Nakoniec dôkazom sú niektoré fotky fotené na považskom Inovci alebo video na konci článku. Prešiel som s Uralom viacero brodov, viac aj menej rozbitých lesných a poľných ciest, ba aj strmé výjazdy. V teréne sa dá jazdiť len s náhonom jedného kolesa, ale v ťažšom teréne sa pripojeniu druhého kolesa nevyhneš. To sa zapája pákou na pravej strane a v skutočnosti natvrdo pripája druhé koleso. Náhon je možné pripojiť keď Ural stojí, ale tiež aj počas jazdy v nižšej rýchlosti. Náhon je potom priamy, bez diferenciálu, takže obe kolesá sa točia súčasne. Preto to nie je vhodné zapojenie na cestu.

 test ruskej techniky menom ural
Kardanový náhon sajdky

So zapojeným náhonom oboch kolies sa Ural mení doslova na tank. Obe kolesá ho tlačia neúprosne dopredu a Ural už cestu nehľadá, ale ju vytvára. Úprimne povedané som nenašiel terén, ktorý by som neprešiel (čím nechcem povedať že neexistuje). Obe kolesá majú riadny záťah a v spolupráci so silným „traktorovým“ motorom sú skvelou kombináciou do terénu. Okrem toho je to veľká zábava pretože sa dá jazdiť skvelými driftami. V teréne však znovu treba dávať pozor na prevrátenie stroja a snažiť sa viesť v koľaji vždy radšej sajdku ako motorku. Taktiež veľká nerovnosť pod kolesami sajdky môže naštartovať preklápací manéver, ten som si však našťastie nemusel vyskúšať. V teréne to bola doslova pasia, aj keď prejazdy nie sú rýchle ale skôr technické. Jednoducho je zábavné hľadať stále náročnejšie výzvy a prekonávať doslova trialové prekážky. Nakoniec kto bol na Motoride Enduro Rally, mal možnosť sledovať Urala v teréne na vlastné oči. No a kto nebol, tak ten si môže pozrieť foto a video tu: Motoride Enduro Rally 2008 (19. - 21. 9. 2008, Dobroč).

Spoľahlivosť? Rus, Rakúšan, či Ukrajinec?

 test ruskej techniky menom ural
Dvojvalcové boxer srdce Urala

Ak si položíme otázku spoľahlivosti Uralov, pravdepodobne sa vytvoria dva tábory. Ten prvý bude presvedčený o ukrutnej ruskej nespoľahlivosti a spomenie si na výrok „2 hodiny jazdíš, 20 hodín opravuješ.“ Tí druhý budú zase Ural obhajovať ako klasický ruský robustný stroj, ktorý prežije všetko. Nuž, je to ruská mašina. A prečo spomínam Rakúšana a Ukrajinca? Tak Ukrajinca hlavne preto, že existuje značka Dnepr. Sú to stroje z Ukrajiny, ktoré sa na Ural ukrutne podobajú, no nie sú známe extra spoľahlivosťou a narobili aj Uralu zlé meno. Každopádne je dobré tieto dva stroje nezamieňať, keďže sa líšia nielen miestom výroby, ale aj technickými detailami. No a Rakúšan? Práve v tejto krajine sa rozbehla iniciatíva voziť Uraly do Európy (a tiež USA) a tento proces nebol úplne jednoduchý. Tieto stroje sa síce stále montujú v Rusku, no dostávajú mnoho značkových komponentov z celého sveta:

  • Systém recyklácie výfukových plynov a dva neriadené katalyzátory
  • Uloženie kyvných vidlíc v ložiskách
  • Všetky črevá hlavy valcov, okrem samotného tela sú dodávané poprednými EU výrobcami. Na vodítkach ventilov sú guferá NAK Sealing Technologies Corporation
  •  Karburátory Keihin
  •  Ložiská od firmy SKF
  •  Všetky ozubené kolesá v motore a v prevodovke sú vyrábané nemeckou firmou HERZOG
  •  Vyšší komfort a bezpečie pridajú tlmiče od talianskej firmy SACHS
  •  Firma FM dodáva URALU zväčšenú vložku vzduchového filtra
  •  Predná kotúčová brzda s pancierovou hadicou Brembo
  •  Hlava riadenia je osadená kužeľovými ložiskami namiesto doterajších axiálnych guličkových

Takže všetky tieto do Európy dovezené Uraly sú už vylepšené oproti pôvodným ruským strojom. Fanúšikovia kritizujú iba prednú brzdu, ktorá je zbytočne silná a navyše neumožňuje zameniť predné koleso za rezervu. Ural je totiž ako bývalé vojenské vozidlo navrhnutý tak, že všetky tri kolesá majú rovnaký rozmer, bubnovú brzdu a aj pneumatiky. Tak bolo možné v prípade defektu použiť rezervu na ktorékoľvek koleso, čo už po montáži kotúčovej brzdy celkom neplatí.

Na spoľahlivosť si teda musí spraviť názor každý sám. Ja som počas testu nespozoroval žiadne problémy. Samozrejme je to ruský stroj a tomu zodpovedá aj spracovanie. Niektoré detaily sú hlavne skôr funkčné, ako pekné. Ide o takpovediac ručnú výrobu a tomu odpovedá aj vzhľad zvarov alebo lakovanie. To, že niekde niečo presne nedolieha, alebo inde niečo oškrelo lak, takpovediac patrí k veci. „To neřeš, to je URAL.“

No a k spoľahlivosti by mohol niečo povedať aj jeden z nás motorideákov, konkrétne gapon. Ten tu už začiatkom roku 2004 zverejnil článok o svojom Urale: Ural Vlk 750 a okrem Vlka má dnes aj Vlka trojkolku. Nakoniec verím, že sa zapojí do diskusie.

Konkurencia

Hmmm, a je nejaká? Celkovo je to s motorkami so sajdkou biedne. Väčšinou sa jedná o stavby a nie sériové stroje. Navyše nič s náhonom kolesa sajdky a offroad zameraním ani nepoznám. Istou konkurenciou môže byť Ukrajinský Dnepr, ale ten sa u nás nepredáva. Z hľadiska retro štýlu môže čaru Urala konkurovať možno Indický Enfield, ktorý sme už taktiež testovali: Chutná raritka - Royal Enfield Bullet 500.

Záver

 test ruskej techniky menom ural
Awia a Tino študujú...

Ural Sportsman je motorka, ktorá ma určite svoje čaro. Nie je to stroj pre každého. Majiteľ si ho kupuje ako raritku, ktorá určite všade vzbudí pozornosť. Motorka je vhodná aj na turistiku pričom sa jej budúci majiteľ nemusí obávať ani náročnejšieho terénu. Prekonávanie dlhých vzdialeností chce trochu viac sily a zvyk, ale Ural sa odmení pohodlím a množstvom odvezenej batožiny.

Sportsman môže byť tvoj za 7 900 € (bez DPH), cca. 283 214,- Sk (s DPH)


Plusy, mínusy

cena, charakter motora, náhon na sajdku a schopnosti v teréne, robustnosť konštrukcie ergonómia, hmotnosť, náročnosť na ovládanie (sila)

Názor druhého redaktora SAJDKÁRISTU:

Kristián Dudík (Kristián Tino Dudík):

 test ruskej techniky menom ural
Cacao a Tino

Ural Sportsman, tak tieto dve slová môžem kľudne označiť za magické a pri ich vyslovení by mal každý aspoň v mysli vzdať úctu tejto mašinke. Je to kus železa, ktorý nemôže nikdy omrzieť. A to myslím úplne vážne. Keď som na ňom urobil na Havrane zopár kilometrov, skoro som zomrel od strachu :-). Nebrzdí to, furt to ide všetkými možnými smermi, len nie rovno a to zatáčanie, tak to je skutočne lahôdka. Milujem ho! Celú cestu idem zo zaslzenými očami od smiechu a radosti, pričom si stále opakujem, že ak sa vrátim naspäť celý, už nikdy nebudem žiť tak pohansky. Strašné volačo tento Ural.

To len tak pomimo, pretože teraz tu píšem v mene redakčného sajdkáristu. Sadám si do toho snežného bobu priskrutkovaného k motorke a strach sa značne zvyšuje keďže veľmi dobre viem, čo za štýl musí jazdec predviesť, aby ostal kolesami na ceste a nie niekde v járku obmotaný okolo značky pozor zákruta. A samozrejme mám v očiach aj Awiowe prejazdy zákrut s charakteristickým zvukom kolečka s gumovým „povlakom“ obstarožnej dvojsedačky, aká ide priamo pod Chopok...vžum,vžum,vžum, poznáte to?! Srdce mi ide vyskočiť z môjho úbohého telíčka, idem do toho! Vodičom mi je Cacao a ako tak na neho pozerám, súčasne kontrolujem stupeň vlhkosti v mojich slipoch a neustále sa utvrdzujem v tom, že tá sedanka v sajdke musela byť určite mokrá :-). Cacavko štartuje, jednotka síce zaradená, ale Ural sa aj tak rozbieha…skoro mi praská brucho do smiechu, skúste si podobný trik na novej CBR-ke. Letíme rozbitými cestami okolo Bezovca, ktoré sú horko-ťažko zakreslené v mape, vymetáme každú zákrutu ako dvaja navalení blbci, pričom sa snažím aplikovať systém prejazdu zákrut, aký som obkukal pred dvoma rokmi u historikov v Novom Meste nad Váhom-takzvaný vyvažovák. Ale čo to? Dostávame sa do tesného závesu za kombajn, ktorý brzdí naše rýchlostné ambície. Takto to predsa nenecháme, Urala nesmie pokoriť žiaden New Holland, John Deere ani nič podobné, to by nám súdruhovia z bývalej ZSSR neodpustili a ja by som tiež nemal veru ľahké spanie. Ha, po pravej strane sa nám otvára kus hrubo obrobeného poľa, pričom treba prekonať ešte taký malý járok. Hybaj chlapče, toto je naša šanca! A opováž sa ubrať, val, val, revem do prilby. Cez járok letíme, že skoro ma vystrelilo von zo sajdky, môj šoférik má plné ruky práce, no s víťazným revom v prilbách dokončujeme ukážkový manéver. Jo, tak toto by som mohol, ako partia nakúpiť 3 Uraly, t.j. 6 ľudí, nabaliť “zopár” vodiek za sedadlo a marš zoči voči lesnému dobrodružstvu od piatka do pondelka.

 test ruskej techniky menom ural
Cacao a Tino

Preto ak budete mať niekedy možnosť sa v sajdke Urala, alebo podobnej zveri odviesť, neváhajte ani chvíľku, je to zážitok do konca života a stojí to skutočne za to. Nakoniec by som si dovolil citovať pre mňa legendárny Awiov výrok, keď sme si po naozaj krvilačnom zjazde po upršanej ceste z Bezovca menili motorky. Awia sa len potmehúdsky usmeje a hovorí Cacaovi: “Vieš vôbec, čo robíš? Lebo to vyzerá, že to nemáš vôbec pod kontrolou…” A to je konec priatelia. Zdravstvujte!


Plusy, mínusy

zažiť sajdku a umrieť... nejde to na predné :-)

Motocykel na test zapožičala firma Ural Slovensko. Redaktori motoride.sk jazdia v oblečení 4SR.

Video:

Nuž vraví sa, že lepšie je raz vidieť ako 1000 krát počuť. Na Urale je veľa toho, čo ukázať a tak sme pripravili video, ktoré sa oplatí pozrieť. Okrem toho, že uvidíš Urala v akcii ako na asfalte tak aj v teréne, predvedieme aj rôzne vymoženosti, doplnky, tipy a triky. Jazdil Tomáš Hajduch - Awia, kamera a strih Beal.

Video: Ural Sportsman 750 – Baľšaaja ťechňika

Pozadie / Wallpaper

 test ruskej techniky menom ural
 test ruskej techniky menom ural
 test ruskej techniky menom ural

Text: Tomáš Hajduch - Awia, Kristián Tino Dudík
Foto: Cacao

Pridané: 15.10.2008 Autor: Tomáš Hajduch - Awia Zdieľať

Technické parametre z Moto DB:

Ural Sportsman 750 2008:

Foto:
Ural Sportsman 750 2008
Všeobecné informácie:
Výrobca:Ural
Model:Sportsman 750
Rok:2008
Kategória:Klasika
Motor:
Typ motora:dvojvalcový boxer (4T)
Objem:745 ccm
Max. výkon:40.3 k (29.6 kW) / 5600 ot.
Max. krútiaci moment:52 Nm / 4000 ot.
Kompresný pomer:8.6:1
Vŕtanie x Zdvih:78.0 x 78.0 mm
Palivový system:karburátor
Rozvod:OHV (2V)
Chladenie:vzduchom a olejom
Pohon / Podvozok:
Prevodovka:manuálna 4-stupňová + spiatočka
Sekundárny pohon:kardan
Brzdy vpredu:jedno kotúčová
Priemer bŕzd vpredu:295 mm
Pneu vpredu:4.00 x 19
Brzdy vzadu:bubnová
Priemer bŕzd vzadu:203 mm
Pneu vzadu:4.20 x 19
Hmotnosť / Rozmery:
Hmotnosť s náplňami:350 kg
Výška sedla:790 mm
Rázvor:1500 mm
Dĺžka:2580 mm
Šírka:1700 mm
Výška:1100 mm
Svetlá výška:200 mm
Objem nádrže:19 l
Dynamické Parametre / Spotreba:
Max. rýchlosť:110 km/h
Spotreba paliva:7.5 l/100km
Dojazd po rezervu:cca 190 km

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (58 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (85)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku: