Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 3111 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 28631
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 60% (17048)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 40% (11583)
Hodnotenie: (22 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (27)  [Verzia pre tlač] Tlač

Do Orientu za stovkami Varader 3/3

 Zdieľať

Pridané: 30.12.2009 Autor: Peter Fischer
Čitatelia: 15588 [Mototuristika - Európa - Cestopis]

Deň siedmy. Varaderolúčenie

(Assos – Trója – Canakkale – Eceabat – Kesan – TR/GR – Tesaloniki – GR/MK – Veles, cca 830 km)

„Will we meet at the next VIM?“ bola najčastejšia otázka pri lúčení s viac či menej známymi varaderokolegami. Erkut, miestny organizátor tohto ročníka, verná kópia herca Jeana Rena a tiež jeden z varaderistov s Goldwingom v garáži, si s každým odchádzajúcim podá ruku. Na spokojnosti každého z nás si dal záležať a je na ňom vidieť, že potrebuje oddych (alebo je to následok včerajšej noci?). Erkut, güle güle ve tesekya (ahoj a ďakujeme)! Potom už len samé wiedersehen, tschüss, bye a arrivederci za voľnobežného bežania dvojvalcov a následným kvaltovaním ozývajúceho sa od priľahlých hôr. Silný koncentrát Varader bol vypustený do sveta; každé z nich teraz musí prejsť spleťou ciest až pred dvere svojho domova, aby sa ich posádky mohli vrátiť do životných stereotypov. Niektorým to bude trvať týždeň, iným, ako napríklad nám, dva dni. Dvakrát deväťsto kilákov.

Prvá zastávka je v legendárnej Tróji. Slnko je znova nemilosrdné; švédsky kolega má jazyk až po zem, my nevyzeráme o nič lepšie. Z tohto miesta dýcha história a umenie našich predkov. Prechádzať sa v divadle, v ktorom sa bavili ľudia pred viac ako tritisíc rokmi, je jednoducho zážitok. Všetky ruiny okolo nás sú staršie ako Kristus...

Artefakty nájdené v Tróji svedčia o tom, že vznikla v mladšej dobe kamennej, v 4. tisícročí p. n. l. Nemecký archeológ Schliemann zistil, že za dobu existencie mesta pribúdali vrstvy; celkovo ich do prelomu letopočtov odhalil deväť, ale neskoršie výskumy ich našli až tridsať. Najznámejšie obdobie Tróje bolo okolo rokov 1193 až 1183 p. n. l., kedy sa odohrala desaťročná Trójska vojna, ktorú opísal Homér v diele Ilias. V nej Gréci pod vedením bojovníka Achilla obliehali toto mesto, pretože si chceli vziať späť unesenú Helenu. Dlhých deväť rokov sa im nedarí Tróju dobyť, až nakoniec miestnych oklamali tak, že pred brány mesta postavili veľkého dreveného koňa a predstierali odchod. Trójania si mysleli, že Gréci sa vzdávajú, lenže tí boli iba schovaní za neďalekým ostrovom. Koňa vtiahli do mesta, ale vo vnútri sa skrývalo niekoľko gréckych vojakov, ktorí v noci nebadane dali znamenia schovaným lodiam a otvorili mestské brány. Mesto potom veľmi rýchlo padlo do rúk nepriateľa. Iné pramene hovoria, že Gréci chceli Tróju dobyť pre jej strategickú polohu na brehu Dardanelského prieplavu, ktorý bol už vtedy dôležitou obchodnou cestou.

 Ruiny Tróje
Ruiny Tróje

 Ruiny Tróje
Ruiny Tróje

 Ruiny Tróje
Ruiny Tróje

Plavíme sa trajektom na náš rodný kontinent. Stretli sme na ňom Dareka, poľského varaderistu, ktorý akoby z oka vypadol mladému Karolovi Wojtylovi. Odtrhol sa od Bogdanovej skupinky, vraj idú rýchlo. Ako však poznám Bogdana, ten jazdí do 110 a maximálne bezpečne. Asi sa s parťákmi na niečom nepohodol. Nemal ani mapu, tak som mu vysvetlil cestu. Mal v tom však dosť chaos, preto sa radšej pripája ku nám, ale prvé kilometre na európskom pobreží naznačujú, že s Darekom to nebude také jednoduché. Jeho bežná cestovná rýchlosť je 80 km/h, brzdí pred každou zákrutou, cítiť z neho neistotu. Zrýchľujeme a Darek zaostáva, hádam sa stretneme na nejakej pumpe.

 Na trajekte
Na trajekte

Yunanistan je turecký názov pre Grécko. Pochopil som to až vtedy, keď sme prešli jeden kruháč a slnko sa otočilo na nesprávnu stranu. Pred yunanistanskými hranicami ešte dávame obed, Miro mení peniaze a nakupuje voňavky v duty free shope. Je tu zo dvadsať Varader, neskôr prichádza aj Darek. Je v poriadku, pre istotu mu ešte vysvetľujem trasu a to, že nedokážeme ísť konštantne osemdesiatkou.

Rozpálená širokánska kvalitná ľudoprázdna grécka diaľnica umocňuje poobednú ospalosť. Prebúdzajú ma až superšťavnaté zákruty, do ktorých dobre vidno a dajú sa bezpečne preletieť dobrou stopäťdesiatkou. Môj obmedzovač náklonu a rýchlosti kombinovaný s detektorom nebezpečenstva (Gabika) sa neozýva, takže je všetko v poriadku. Menej v poriadku je to v Tesalonikách, lebo pre mylné značenie robíme aspoň 30-kilometrovú obchádzku. Miestne letisko má názov Makedonia, čo je zhodou okolností grécky názov Macedónska, kam chceme ísť. Celý čas som sa držal tabúľ s nápismi Makedonia, až mi bolo čudné, že more je na opačnej strane než by malo byť. Po nájdení správneho smeru som si všimol, že Macedónsko je tu naozaj slabo značené, asi tadiaľto nechodí žiadny tranzit, alebo sa nemajú radi.

Náš vstup do postkomunistického slovanského sveta sa deje už za šera a mierneho dažďa. Podľa inštrukcií pumpára nachádzame hotel v meste Veles. Bol to ten najhorší pajzel aký som kedy videl, hodinový hotel. Pýtam sa teda prvého dostupného človeka na niečo lepšie. Chalanisko sa volá Todor a práve si umyl ruky od malty; k rodinnému domu si pristavuje kanceláriu. Ochotne sadá na skúter a vedie nás na opačný koniec mesta, do novovybudovaného penziónu. O tri dni tu bude mať svadbu! Nestresuje, manželka ho čaká doma. Pri večeri debatujeme striedavo v angličtine, slovenčine, macedónčine a ruštine o všetkom možnom. Todor sa živí programovaním a tvorbou internetových stránok. Dodnes som s ním v kontakte, je to fajn chalan. A svadba vraj dopadla dobre.

Deň ôsmy. Dážď a domov

(Veles – MK/SRB – Belehrad – SRB/H – Budapešť – H/SK – Bratislava – Svätý Jur, cca 1040 km)

Podľa všetkých dostupných predpovedí počasia dnes nemáme šancu vyhnúť sa dažďu. Ak však všetko pôjde bez komplikácií, mali by sme spať už doma, takže je to takmer jedno. Udalosti nasledovných približne trinástich hodín nestoja za písanie a čítanie – mokro, vietor, nuda. S Mirom si okolo jedenástej zamávame na križovatke v našom milovanom Juri, on pokračuje zopár kilometrov do Limbachu.

Záver

A to je všetko, priatelia! Tak sa skončilo naše putovanie po trase starej takmer ako ľudstvo samo a miestach naokolo, rátajúcich svoj vek na tisícky rokov. Kým doma bolo daždivo a chladno, nás okrem posledného dňa sprevádzalo dobré počasie, teplota neklesala pod 25 stupňov a nebolo takých mrakov, ktoré by zakrývali slnko. Bohatší a skúsenejší o nové zážitky sme sa vrátili do svojich domovov, s pribudnutými štyri a pol tisícami kilometrov na počítadlách, našťastie bez akýchkoľvek komplikácií.

Hoşçakal Türkiye, tekrar Suriye ve Ürdün gezisinde size ziyaret edeceğiz! (Dovidenia Turecko, znova ťa uvidím pri svojej ceste do Sýrie a Jordánska!)

Celkom: cca 4300 km, 8 dní

 Prejdená trasa
Prejdená trasa

<

Pridané: 30.12.2009 Autor: Peter Fischer Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (22 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (27)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku:

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria