Anketa:
Epos o mototúre II.- Východniarska odyssea 1/3
ZdieľaťPridané: 14.07.2010 Autor: piestik
Čitatelia: 12172 [Mototuristika - Východné Slovensko - Výlet]
Prológ :
Akákoľvek zhoda miest, názvov a mien je úplne úmyselná. Udalosti opísané v tomto epose sa naozaj prihodili v dňoch 4. až 7. júna roku Pána 2010 štyrom motorkárom a jednému ľadviňákovi na ich výlete do najvýchodnejšieho cípu Slovenska - do Novej Sedlice. Celé sa to začalo studeným dažďom a skončilo horúcou vášňou. O tom, čo sa na 1200 km dlhej púti prihodilo medzi tým, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
Deň prvý - 4.6.2010
*
Prešiel takmer rok, to je dlhý čas
Na poriadnu mototúru dostal som chuť zas
A tak sa opäť stretám s mojou starou partou...
asfaltom aj vetrom ošľahanou bandou.
![]() |
U mňa na dvore |
Na tento rok v talóne máme jednu novinku -
Laca, v jednej osobe maskota i ľadvinku,
a tak v pätici v očakávaní nových príhod
vyrážame tentokrát na ,,ďaleký východ".
*
Kvôli oblohe plnej sivých mráčkov
balíme Laca do igelitových sáčkov.
Na výlet vyrážame v hustom daždi...
Mám pocit, že prší už navždy.
*
Prvou zastávkou je kláštor v obci Bzovík,
pofotíme sa, zjeme salámový rohlík
a v daždi trielime na zámok do Vígľaša.
Ten je však kvôli prerábke zavretý, do frasa!
![]() |
Bzovík |
S prázdnymi bruchami cítime sa biedne,
na obed stojíme na salaši v Detve
a po bryndzových haluškách a po káve
Kubo musí povoziť čašníčku na Kawe.
*
Potom cez Hriňovú a Hnúšťu na plný kotol
fičíme do Štítnika pozrieť si kostol.
Po ceste tam na vlastnej sily trovy
odťahujeme z cesty popadané stromy.
![]() |
Cesta je zarúbaná, pandúri po nej idú... |
Kostol na nás dýcha štrnástym storočím,
kvôli tej kráse oči si vyočím,
všetci však už pomaly padáme od únavy.
Našťastie sme už len kúsok od Rožňavy.
*
Tam namierime si to do slávneho Tesca,
na večeru budú rohlíky a treska.
Zabalený v igelitoch Laco sa tam tmolí...
Niektorí sa rehocú, až ich brucho bolí.
*
Vychádzame z Tesca, obloha je jasná.
Laco stŕha ,,nepremoky" so zúrivosťou blázna.
Za všetky drobné stál veru ten pohľad.
Teraz nám zostáva nájsť si už len nocľah.
![]() |
Lacove nepremoky |
Na konci dňa so šťastia troškou
ubytovávame sa kúsok pred Soroškou.
Po rohlíku, po treske, po pive a po víne
na izbietke do polnoci veselo si prdíme.
*
Deň druhý - 5.6.2010
*
Ráno bažiac po čerstvom vzduchu
vyrážame zavčasu do premávky ruchu.
Čo to bol za nápad cez Sorošku liezť !?
CBF - ka, chúďa, ide vypľuť piest.
*
Na vrchole však šťastím plesám.
Odtiaľto cesta konečne klesá.
Motorka od radosti kropí všetko dokola...
To pod pavúkom na slnku buchla mi kofola.
*
Do Košíc valíme sa po žírnej rovine,
postojíme na moment v Zádielskej doline,
o chvíľu už vchádzame do Východu metropoly...
Ja som ešte furt celý lepkavý od kofoly.
*
V košickej zápche nedbám na jazdné pruhy.
O bezpečnosť premávky nech starajú sa druhí.
Cestu vpred razím si štýlom červotoča.
Len nech sa poliši za mnou neotočia!
![]() |
V Košiciach |
Na námestí zosadám zo svojho krámu.
Čaká ma prehliadka Alžbetinho chrámu,
a potom už z Kubovho kórejského mobilu
volám domov o výlete informovať rodinu.
Pridané: 14.07.2010 Autor: piestik Zdieľať
Ďalšie články tohto autora:

Nové moto videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!