Cesta do minulosti - Triumph Scrambler

Pomotaná hlava hneď na začiatok

Ešte nie sme ani nahodení do motooblečka a už sa strhávame menší boj o to, kto osedlá hneď na začiatok zelenú „krosku“. Možno len zo slušnosti som vyhral a celý natešený v pikosekunde sedím za vysokými rajdami. Sedadlo krásne tvrdé, radička nastavená na moje vysokohorské Lowy a už spomínané pomerne vysoko umiestnené široké rajdy . Úžasne zladená kombinácia.

Kľúčik štýlovo na ľavej strane teleskopu pri hlave riadenia. Dosť nepraktické už len z dôvodu absencie integrovaného zámku. Zámok je z druhej strany a ešte aj potrebuješ druhý kľúč. Krásne, anglické, ortodoxné, konzervatývne. Mne ako majiteľovi Defendra to vôbec neprekáža, ba čo viac, priam ma to teší. Takisto tá british green, brutálne zelená matná drsná farba. Z každej strany nádrže pri kolenách prilepené gumové opierky kolien. Presne ako na saku Mr. Beena. No a keď sme už pri nádrži, tak spomeniem viečko nádrže. Ako ho len otvoriť, keď tu nie je nikde kľúčová dierka? Žiadne starosti, je len tak naskrutkované. A šak aj nač bys zamykau tri a pú galóna gosolínu?

Ešte pred štartom si stíham všimnúť zopár príplatkových doplnkov. Ochranná mriežka na svetlo, iné sedlo, zadný nosič , ochranné rámy okolo motora. Celé to na mňa pôsobí úplne dokonalo.

Až sa bojím toho, že ho nedokážem objektívne zhodnotiť a priblížiť čitateľovi.

Prvé rozbublanie motora

Načahujem sa za kľúčikom, v duchu už pozdravujem konštruktéra, chcem naštartovať ...samozrejme som zabudol stlačiť spojku. Aspoň že nemusím naťahovať ručne ovládaný sytič dole na vstrekovačoch. Takže ešte raz, stláčam spojku, podržím štartér, konečne sa začnú prevaľovať dva vedľa seba uložené skoro pollitrové hrnčeky. Hovorím schválne hrnčeky, pretože prvé sklamanie už je tu. Na to že to je 900vka, presne 865ťka, tak motor je kultúrne tichý, bez nejakého drsňáckeho prejavu, ktorý by som čakal od takejto dizajnovej chuťovky. Ukludňujem sa, že možno sa to prejaví pri jazde, tak stláčam lankom ovládanú spojku, „krosovým kopom“ puknem jednotku a vyrážam vpred. Zatiaľ sa nič nepredvídateľné nedeje, pridám viac, stále sa nič nedeje, preradím, stále nič...Musím to skrátiť. Nedeje sa nič nikde a nikdy. Oni tam asi dali babský motor, alebo sa im ho takto podarilo vyhladiť?

Druhé sklamanie je na svete a okamžite sa to zapísalo do hlavy a vyrylo do srdca. Ako môže niekto dať do takejto retro spomienky vsunúť takúto bábovku? Alebo som len sám komu by tam sedel viac nejaký ubrblaný, nervózny možno trochu roztrasený, ale hlavne niečo aspoň trochu starodávne pripomínajúci motor? Niečo čo ma k sebe znova pritiahne ako ten dokonalý výzor. Toto je skoro „honda“ motor. Keď naštartuješ, srdce sa nerozbúcha rýchlejšie, pri jazde ťa nerozhádže a keď si po jazde ideš rovno ľahnúť, zaspíš lahodne tvrdým spánkom a nič ťa zo sna neprebúdza. Normálna nočná mora pre mňa.

Skoro povýšenecké jazdenie

Cez mesto sa presúvam štýlom, len nech nezaprší, lebo mi natečie do nosa. Motorka síce nie je moja, ale aj tak sa cítim viac ako všetci okolo. Nie je to len tým, že to je Triumph, ale aj tým, že to je Scrambler. Veď koľko ľudí si kúpi takúto motorku? A koľký na nej aj jazdia? Ale to je jedno, pretože ja som si ju ani nemusel kúpiť a ten pocit akým ma napĺňa je aj tak úžasný.

Na ceste z mačacích hláv iba registrujem jemne tvrdšie pruženie, ľutujem toho slabého zvukového prejavu a ani sa nenazdám, plyn otáčam na dva krát po doraz. Na tacháči slušne nad sto a keby bolo teplejšie, neprekáža to mne ani motorke. Podvozok zvláda prehadzovanie do zákrut aj napriek štupľovým papučkám na prednej 19tke a zadnej 17tke napletenej klasickými špicami. Strmšie a rýchlejšie vracáky zvláda opäť bez mihnutia oka. No aby som neklamal, tak oceľový kolískový rám nie je určite stavaný na nakládačku za tigrom pred vami, ale v podstate ak na tomto ráme nehľadáte chyby, tak ich asi ani nenájdete. Možno iba pri prudkom brzdení, postrehnete miernu tendenciu ťahať motorku do prava.

No a keď som spomenul prudšie brzdenie, tak ono to zas až tak prudké brzdenie nie je. Je ale úplne úmerné k dizajnu stroja a výkonu motora. Predná aj zadná dvojpiestovka na pevnom kotúči s pancierovou hadicou. Zatiaľ som dizajn len chválil, čo si ale nezaslúži chválu je „namakaná“ nádobka kvapaliny na prednej brzde. Nejako mi to tam vôbec nepasuje. Možno ak by bola nejaká antikora, alebo také niečo, len nie tento obyčajný plastik. A tá záhradná hadica....No strach.

Prečo mu skoro všetko odpustím...

Otrasná nádobka na brzdovku, pre mňa nevýrazný motor, od ktorého by som čakal určite niečo iné, len nie toto, strašne tiché výfuky, tvrdé sedlo a pár ďalších drobností. Tieto všetky prkotiny som ochotný zabudnúť a po menších úpravách, si ju viem predstaviť v garáži. Totiž on už bol zahájený taký menší upravovací mód. Mriažka na prednom svetle dobre vyzerá a ešte je zrejme aj účinná. Ochranný rám okolo motora, znova pekná aj účinná doplnková výbava. Zato zadný nosič asi okrem toho že dobre vyzerá, nie je vôbec praktický. Vlastne som sa nad tým ani viac nezamýšlal, načo, vyzerá to super!

Čo všetko zvláda?

Keď sa teda začnem silno nútiť do uvažovania nad praktickým významom zadného nosiča, určite ma ako prvá napadne, neschopnosť viesť pasažiera. U mňa vítaná vlastnosť. Keď som sa zamyslel ešte hlbšie, čo už mimochodom bolelo, vedel by som si tam predstaviť upevnení spacák a karimatku. Pretože ak si pohodlnejší a nezvládaš ubytko pod holým nebom, radšej sa na tomto stroji ďalej ani nevydávaj. Tvrdé rovné sedlo (mimochodm, ako som spomínal, príplatkové) ma už po dvoch hodinách začalo pripravovať na noci strávené niekde pri ohni. Ochrana pred vetrom nula bodov, pred vodou to isté. Pruženie skôr len do počtu, noha opretá o zvody...

Znova som ale pri tom a tvrdím stále to isté. Ten výzor a pocit ktorý mi dáva, keď ma vezie, je niečo, čo by ma neodradilo asi pred ničím. Vydal by som sa s ním určite aj na kraj sveta. Možno ešte lepšie ako po hlavných ťahoch, zobral by som to cez rôzne okresky, cez ne priamo na dedinské spojovačky a nakoniec aj na nespevnené lesné či poľné ujazdené dvojkoľajky. Nebál by som sa pádu, na to tu mám ochranný rám okolo motora a ostatné vyzerá tak nezničiteľne, ba priam blbuvzdorne. Sem tam by som ho celý od blata a prachu zvrtol do centra na kávičku, najlepšie na pešiu zónu a tam by som si vychutnával tie nechápavé pohľady. Nech som pre všetkých čudák, nepochopený jedinec, mňa aj tak hreje niečo iné. Ja sa len tak popod fúzik usmievam a teším sa na ďalšiu jazdu.

Schizofrenia, alebo je to normálne?

Ano, spomínal som, že ten motor je tam taký babský. Že mi nedokáže zrýchlit tep. Nestrhávam sa zo sna keď sa mi prisní, ako sa rozvibruje keď mu ťuknem do plynu. To je všetko pravda. Spomenul som aj tichučké výfuky. Alebo som to ani nespomenul. No to bude tou schízou. Každopádne by som ten zvuk upravil. Ale čo s tým motorom? Vôbec nič! Nechal by som to tak, musím myslieť aj na staré kolená, pretože keď by som ju zaparkoval v garáži, už by inú garáž nehľadala. Zostala by pri mne do smrti. Lebo toto je láska! Ano, motorka môže byť aj bezduché približovadlo, už sú tu zase keci o duši, lebo kde nieje výkon ani rozumný praktický argument, prichádza na scénu duša, alebo láska. A pri Scrambleri, je to tu duplom a ešte aj dvojnásobne. Keď sa ti pozdáva len svojím zovnajškom, určite ju vyskúšaj. Možno ťa niečo vnútri zrazu zohreje a vieš že to je tá pravá. Keď sa do nej nezaláskuješ, tak ju ani neber, pôjde určite rýchlo z domu preč. Na to stačí jedne jazda a vieš, že nie ďakujem. Toto je presne ten typ, ktorý nerobí kompromisy. A to mám rád. Rád som pod papučou, rád sa prispôsobím a rád odpúšťam. A tu to mám všetko. Ja ju milujem! Len ten motor, len ten motor.

Konkurencia

Hneď ako prvé ma napadá W650 od Káwi a jej novinka W800. Cena slabých 8200, čo je o celých 700 menej. Nechcem sa nechať vtiahnuť do bojov, čo je viac, či Triumph alebo Kawa, to už nechám na Vás. Ja by som vyskúšal jednu aj druhú a rozhodol sa podľa toho.

Záver

Písal som, že by som ho zaparkoval v mojej garáži. Ale bohužiaľ, nielenže už nemám velkú garáž, ale ani peňaženku z takým obnosom. Je ich viacej, ktoré by mohli u mňa zostať, ale táto je už nad limit. Rozum vraví viac pre Tigra, aj keď: "Kolko ste to ríkali že scete za tú "krosku"? :-)

Plusy, mínusy

dizajn a tie pocity

výkon motora, bezcharaktrený flegmatik :-)

Pozadie / Wallpaper:

Text: Milan Mikulík - mikulec, Tomáš Hajduch - Awia
Foto: Tomáš Hajduch - Awia

Test vznikol na jeseň 2010. Jeho uverejnenie pozdržal samotný dovozca pre SR, ktorý rozbiehal oficiálny import motocyklov Triumph na Slovensko, pripravoval novú stránku a predajňu.

Motocykel na test poskytla spoločnosť Triumph Slovensko. Redaktori Motoride.sk jazdia v oblečení 4SR, Held prilbách Suomy od firmy Styx.

Foto:
Všeobecné informácie:
Výrobca:	Triumph	Kawasaki
Model:	Scrambler	W 800
Rok:	2011	2011
Novinka:		NOVINKA 2011
Kategória:	Klasika	Klasika
Motor:
Typ motora:	radový dvojvalec (4T)	dvojvalec (4T)
Objem:	865 ccm	773 ccm
Max. výkon:	58.5 k (43.0 kW) / 6800 ot.	47.6 k (35.0 kW) / 6500 ot.
Max. krútiaci moment:	68 Nm / 4750 ot.	62 Nm / 2500 ot.
Kompresný pomer:		8.4:1
Vŕtanie x Zdvih:	90,0 x 68,0mm	77 x 83
Palivový system:	vstrekovanie	vstrekovanie
Rozvod:	DOHC	SOHC (4V)
Chladenie:	vzduchom	vzduchom
Pohon / Podvozok:
Prevodovka:	manuálna 5-stupňová	manuálna 5-stupňová
Sekundárny pohon:	reťaz	reťaz
Zdvih vpredu:	120 mm	130 mm
Zdvih vzadu:	106 mm	105 mm
Brzdy vpredu:	jednokotúčová	jedno kotúčová
Priemer bŕzd vpredu:	310 mm	300 mm
Pneu vpredu:	100/90 19	100/90-19M/C 57H
Brzdy vzadu:	jednokotúčová	bubnová
Priemer bŕzd vzadu:	255 mm	160 mm
Pneu vzadu:	130/80 17	130/80-18M/C 66H
Hmotnosť / Rozmery:
Hmotnosť s náplňami:	230 kg	217 kg
Výška sedla:	825 mm	790 mm
Rázvor:	1500 mm	1465 mm
Dĺžka:	2213 mm	2180 mm
Šírka:	865 mm	790 mm
Výška:	1202 mm	1075 mm
Svetlá výška:		125 mm
Objem nádrže:	16 l	14 l
Dynamické Parametre / Spotreba:
Spotreba paliva:	5.1 l/100km
Dojazd po rezervu:	cca 235 km