Vyskúšali sme Husqvarna enduro biky na rok 2017 na trati v Kopernici

Text: Milan Mikulík - mikulec
Foto: Martin Matula, Filip Kalka - Masochista

Tak napríklad všetkých sedem ponúkaných kubatúr má nové pruženie. Predná WP vidlica s označením XPlor, ktorá nemá uzavreté cartridge, dostala do výbavy aj nastavovanie predpätia do troch polôh bez použitia náradia. Vidlica so zdvihom 300 mm je uchytená vo frézovaných okulároch, na ktorých je možné nastavovať rajdy do rôznych polôh. Zadné koleso je odpružené cez klasické prepákovanie a spolu s novým tlmičom, ktorý dostal väčšiu nádobku, teda je lepšie chladený, má zdvih 330 mm.

Zadná kompozitová podsedlovka je tentokrát doplnená aj uhlíkovým vláknom a vďaka tomu je teraz o niečo pevnejšia a hlavne ľahšia o jedno kilo. Nový je aj oceľový rám, ktorý je tvarovo prepracovaný a má o 30% menšiu pozdĺžnu tuhosť a o 20% vyššiu torznú pevnosť. To znamená, že je motorka o niečo pohodlnejšia, ale zároveň aj presnejšia vo vedení stopy.

Úplne nové sú aj konštrukcie motorov. Sú teraz o niečo menšie a ľahšie. Štvortaktné motory majú kľukovku posunutú viac dozadu a mierne dohora. Prepracovaná bola aj prevodovka a taktiež nový výfukový systém. Dvojtaktné motory sú taktiež zmenšené a podstúpili pár zmien.

Ako som už pri teste TX125 písal, modely 2017 majú nové mriežky na chladičoch, ktoré do určitej miery nahradzujú aj chrániče chladičov. Bohužiaľ ich ale bez náradia neviete dať dole a prípadne vyčistiť bordel počas dlhšej túry. Štvortaktné motory dostali v sérii aj ventilátor na chladič.

Nové sú aj „samočistiace“ stupačky, ktoré sú teraz o 6 mm vyššie a majú aj viac priestoru na blato, ktoré sa v nich o niečo ťažšie drží. Za zmienku stojí aj kovová konštrukcia plynovej rukoväte. Toto je v sérii veľmi málo videná fičurka. Každé enduro má ešte v sérii aj plastový kryt motora a plastové chrániče rúk.

Ak spomíname zmenšovanie a odľahčovanie, treba spomenúť aj menšie nádrže. Štvortakty majú nádrže o objeme 8,5 litra a dvojtakty s objemom 10 litrov.

Na záver ešte spomeniem kompletné ušetrenia a celkové hmotnosti strojov.

TX125	zhodila 3,8 kg a teraz váha ukazuje 92 kg.
TE250	schudla 2 kg a celková hmotnosť je teraz 102,2 kg.
TE300	taktiež 2 kg mínus a celková je 102,4 kg.
FE250	dietkovala najmenej a schudla „len“ 1,5 kg a váži teraz 105,8 kg.
FE350	zhodila 2,2 kg a teraz má 106,8 kg.
FE450 a FE501	na sebe zamakali najviac a obe zhodili 6 kg. To znamená, že FE450 teraz váži 108,8 kg a FE501 má hmotnosť 109,3 kg.

Samozrejme, písania o zmenách je ďaleko viac, ale skôr sú to už len „drobotiny“. Poďme sa teda radšej pozrieť, ako to všetko jazdí v praxi na enduro trati v Kopernici.

Na trati nás čakali zoradené všetky kubatúry ostrých endúr a ako bonus sme mali pripravené aj dve 701 na pretekárskych štupľoch.

Dvojtaktné stroje 125, 250, 300 a štvortaktné 250, 350, 450, 501 a už spomínané „ťažké“ enduro 701.

Najmenšiu 125-ku, ktorá už, bohužiaľ, nespĺňa normu Euro 4, ale má stále všetko to, čo enduro motorka má mať som mal možnosť otestovať nielen na domácej trati, ale aj na preteku XL endúr v Brezne na BakaRe 2016. Preto v Kopernici začínam rovno od dvojtaktnej 250.

TE250

Veľa hobby jazdcov, ale taktiež novinárov túto kubatúru preferuje a je jasné prečo. Malá 125ka je o dosť slabšia a veľká 300vka už je dosť silná. Už si ani nepamätám, kedy naposledy som mal možnosť jazdiť endurovú dvojtaktnú dvapade. Prvé kolo na trati s umelými prekážkami idem na oťukanie veľmi pomalým tempom. Tak isto lesík s brodmi a okrúhlymi kameňmi či cestičky medzi stromami sú len tak na klepáčka. V takomto tempe ma teda ospevovaná dvapade moc nepresviedča o svojich kvalitách. Zdá sa mi taká až moc kamarátska. Nepíšem, že slabá, to určite nie, lebo ďalšie kolá jej trochu podkurujem a motorka ide fakt dobre. Je o dosť silnejšia od malej dvacky a ovládateľnosť nie je oveľa horšia. Ale že by ma presvedčila a ja by som terajšiu trojstovku menil, tak to teda nie. Preto sadám hneď na jej väčšiu sestru.

TE300

Doteraz som mal s trojkilom od Husqvarny skúsenosť takú, že sa mi zdala až moc race. Bola tvrdá, ostrá a nervózna za plynom. Oproti mojej Talianke, ktorá je síce silná odspodu, no stále celkom kľudná a pohodlná. Tentokrát ma ale Huska príjemne prekvapila. Podvozok je v pohodičke tak isto ako na dvacke, tak aj na dvapade, aj na tejto trojstovečke, no motor je, samozrejme, úplne niekde inde. Lenže už sa mi nezdal taký mega ostrý a ucukaný ako predchádzajúce ročníky. Celú trať viem prejsť v podstate v kľudnom tempe, ale rýchlejšie ako na dvapade. Motoru stačí hocikedy len pridať a zachraňuje malú nájazdovú rýchlosť pred lavicou, či výjazd z tobogánu, alebo odskok na drevených polenách. Tak isto preplietanie medzi stromami a následné vystrelenie do ďalšej rovinky. Skrátka parádička. Mne sa tu potvrdzuje, že na endurko je to aj pre hobíka parádny stroj. Samozrejme, kto má rád dvojtakt a nehľadá to pre mňa únavné brzdenie motorom po každom ubratí plynu. Lebo to je pre mňa niečo, na čo si stále neviem zvyknúť.

FE350

Po trojstovke osedlávam na odporúčanie Jakuba Talaša FE350. Ten si ju nevie vynachváliť a presviedča ma, že moja predstava o tom, ako sa mi nepáči, je nesprávna. Ok, sadám na ňu s očakávaním, ale ani v jednom kole ma tripade nepresvedčila, že by som si ju mal vybrať. Nie je zlá. To vôbec nie. Motor má silu skoro ako 450, ide odspodu, veľa toho vie zachrániť. Lenže mne tam tak strašne vadí ten efekt brzdenia po ubratí, že si ju bez reklusu ani neviem predstaviť. No a potom o máličko horšie sa s ňou manévruje oproti vrtkým dvojtaktom. A to sú dva hlavné dôvody, prečo mi táto štvortaktná 350 nesadla. Dokonca aj spotreba je na tejto moto parádňácka oproti dvojtaktom. Len pre mňa to vôbec nie je ono.

FE250

Najmenšiu ponúkanú štvortaktnú Husku sedlám ako ďalšiu v poradí. Je slabšia ako predchádzajúca tripade, no pocitovo to až tak nevnímam. Je to, samozrejme, aj tým, že si na tejto viac dovolím, ale hlavne o niečo menší výkon sa snažím hľadať vo vyšších otáčkach. No a keď to celé zosumarizujem, tak mám pocit, že sa mi dvapade ľahšie ovláda a dokážem na nej ísť rýchlejšie, menej chybujem, menej ma unavuje a dokonca po ubratí plynu táto kubatúra až tak strašne nebrzdí motorom. Mám silný pocit, že sa mi ide o dosť lepšie ako na dvojtaktnej 250. Je to možno divné, no na chvíľku som mal aj pocit, že by som radšej siahol po FE250 ako po TE300. Dvestopäťdesiatka pracujúca na štyri doby je ozaj príjemné povozenie. Sila jej nechýba, viacej si na nej viem dovoliť, neunavuje ma, nestraší ma, robí, čo od nej potrebujem a hlavne keď som aj unavený, dokážem ísť celkom slušné tempo. Na dvojtaktoch sa mi zdá, že s prichádzajúcou únavou, mi tempo jazdy rapídne upadá. Až na ten štvortaktný zvuk je to u mňa jednotka tohto testovania.

Enduro 701

Nejdem hľadať výhovorky, prečo som nesadal na 450 a 501, ale nie všetko sa dá. Sadám radšej na pripravenú ťažkú enduro mašinu a rád porovnám rozdiely oproti ľahkým, ostrým mašinám. Na domácom teste sa mi veľmi páčila. Respektíve, tam kam je určená, je to bomba stroj. Na MX dráhe to už také svetoborné nebolo, čo je aj pochopiteľné, no dala aj to. A ako sa správala na umelých prekážkach a úzkych prepletačkách medzi stromami v Kopernici? Pripomínam, že na 701 boli nahodené ostré enduro štuple. Trať bola miestami veľmi premočená a šmykľavá. V lese boli kamene, korene, brody... To by som si na originál papučkách, ktoré 701 má, nevedel predstaviť.

Vyrážam na trať, gazujem ako o život a nestačím sa diviť, ako sa motorka berie vpred. Do stoosemdesiatky okolo stromu hamstujem po brzdách a zase tá istá chyba ako minule. Nevypol som ABS a očami, mysľou a modlitbami dobrzďujem to, čo brzdy už nedajú. Skúšam to ešte s ABS-kom aj na suchej časti trate, no je to to isté. Skrátka ho treba okamžite deaktivovať. Do terénu to je úplne nedobré. Motor ide oproti ostatným otestovaným motorkám ako tank. Absolútne nikde nezaváha ani od voľnobehu. Ale vyššia hmotnosť je poznať fakt že dosť. Všetko som prešiel ako na ostatných, lenže telo dostáva zabrať o dosť viac. Po prvom kole už som si necítil ľavé zápästie od spojkovania. Neskôr som si už sadal viac a viac. Tu musím pochváliť pohodlné sedlo. No v treťom kole som tuším sedel už stále. Radšej odstavujem a dávam do seba energeťák a orieškové tyčinky. Uznávam, Enduro 701 sa mi páči stále ako sa mi páčila a teraz viem, že na štupľoch toho prejde zas o niečo viac ako na sériách. Nie je to moto určená na takéto jazdenie, ale určite sa nestratí a nenechá zahanbiť ani tu.

TX125

Na koniec som ešte v sebe našiel nejaké tie sily a nedalo mi nesadnúť na odstavenú stopjetadvacku. Ja tú moto milujem. Jediné, čo mi chýba, je elektrický štartér. Ten sa ale dá dokúpiť a namontovať. Jazdenie na tejto včeličke je neskutočná radosť. Jasné, treba točiť šúlcom a držať to v otáčkach. Istotne, že to v takom tempe jazdca žmýka a berie mu to veľa sily, lenže radosť z jazdy za to určite stojí. Nie, nevadí mi, že to je slabšie ako ostatné ponúkané endurká. A ani mi nevadí, že to nespĺňa Euro 4. Toto je strojovňa, ktorá by nemala nikdy vymiznúť z ponuky výrobcov.

Motocykel na test poskytla spoločnosť KTM CEE.