MORE A ALPY 2003 16/25

Pohľad na dno pri klesaní

Viadukt s bungee jumpingom, dno je hlboko pod ním

Po adrenalínovej vložke ťaháme ďalej, zákruty pokračujú jedna za druhou, sem-tam ostrý vracák, kvalita cesty sa značne zhoršila a časom sa cesta zúžila tak, že na nej iba prerušované čiary na bokoch. Dve väčšie autá by sa tu ťažko vyhýbali. Stretávame veľa motoriek, najmä nemcov na bavorákoch, ale aj miestnych na japonských superšportoch, ktorí to klopia z kolena na koleno a vyzerajú ako vystrihnutí z motokatalógu. Postupne klesáme, skalné steny sa tiež znižujú a už je vidno tyrkysovú vodu jazera Lac du Barrage de Sainte-Croix a nížinu ďaleko za ním. Dole pri jazere je veľa motoriek, chlapci si robia výjazdy hore do serpentín. Na brehoch sú vyvalení ľudia, opaľujú sa a člnkujú, voda je skutočne taká tyrkysová aj zblízka. Kempov je tu nespočetne veľa, žije to tu turizmom. Opúšťame okolie kaňonu a smerujeme na mestečko Riez, kde sa práve konajú nejaké miestne slávnosti, prechádzajú okolo nás vyzdobené kone a koče, nachvíľu vypíname motorku a pozorujeme to. Gabka sa ako totálna koňofilka samozrejme teší, mne je teplo. Posledný koník je nejaký oplašený, všetkého sa bojí, nás ani nehovoriac. Za Riez pokračujeme na Valensole, kade sa dostaneme na diaľnicu. Všetko sú to žlté cesty, nedá sa tomu poriadne kúriť, strácame veľa času. Pri Valensole je zas demonštrácia, podľa toho čo som pochopil tak proti výstavbe stožiarov vedenia vysokého napätia. Skupinka asi piatich desiatok ľudí rozdávala letáky a niesla nejaké transparenty, ako aj nosidlá s truhlou a papierovými maketami elektrických stožiarov. Dúfam že im ich zámer vyjde a po asi päťminútovom zdržaní pokračujeme ďalej. V protismere je trojkilometrová stojatá kolóna áut. Ešteže ideme opačne, heh.
V okolí Valensole sa hojne pestuje levanduľa, ako aj v celom Provensálsku. Krásne fialové polia nádherne voňajú, scenérie sú perfektné. Je tu mnoho fariem, ktoré levanduľu (levandou) predávajú, tak isto ako med (miel).

Nádherne voňajúce levaduľové polia

Po poldňovom hrkotaní po žltých cestách sa konečne napájame na diaľnicu A51 smerujúcu na Sisteron. Po dlhom čase zaraďujem šestku, vykurujem tomu 160 a ťaháme. Nie však dlho, hlad nás prinútil zastaviť na odpočívadle. Pre ušetrenie času tlačíme len kekse a pijeme, zdravíme sa s talianskymi chopprákmi a pokračujeme ďalej. Diaľnica je kvalitná, žiadna hrkotavá panelovka, vietor nefúka a dá sa tomu sekať okolo 160 km/h. Pred dovolenkou som sám seba ubezpečoval, že budem dodržovať všetky dopravné predpisy, teda hlavne rýchlosť. Ale nedá sa to. Zvlášť nie po tom, čo nás domáci predbiehali ako keby sme len parkovali.
Sisteron vyzerá byť z diaľnice pekné mesto, je postavené na svahu a nad mestom je citadela. Smerom ďalej na sever je na kopci kostol obklopený domčekmi, vyzerá to ako z pohľadnice.