MORE A ALPY 2003 9/25

Podľa mapy by mal byť za mestom kemp, tak sme šli cez mesto, ale nedalo sa inak než cez najtvrdšie centrum. To sa už nedalo vydržať, bundy dávam pod sieťku na topcase a išli sme v krátkych rukávoch. Potom sme to začali praktizovať vždy pred príchodom do väčšieho mesta. Na žiadnej tabuli nebola šípka na kemp, len samé troj a viac hviezdičkové hotely. Na námestí zastavujeme a pýtam sa v kaviarni, či tu je v okolí nejaký kemp. Len krúti hlavou a posiela nás smerom von z mesta, odkiaľ sme prišli. Tam kempy síce sú, ale pre nás príliš ďaleko od St. Tropez. Neskôr som zistil, že tá kaviareň bola obľúbeným miestom odpočinku Pabla Picassa a ďalších maliarov, volá sa Café des Arts.
No jo, odchádzame z mesta tade kade sme prišli a na jednom dome vidím tabuľu CHAMBRES/STUDIO. Pod tým bolo malým napísané Zimmer. Bomba, je to privát, zo záhrady vychádza dedko s kosou v ruke a po mojej otázke či má voľno len prikývne a vo vzduchu napíše číslo 25. Potom ma vezme na prehliadku domu, ukazuje mi všetky voľné izby, kúpeľnu, záchod, otvára tri chladničky a zapína varič. Ok dedo, presvedčil si ma, za 25 € je to v pohode, voda zadara, k tomu chladnička a varič, posteľ, dva stolíky a skriňa. Po piatich dňoch v kempoch je to hyperluxus. Keďže tu chceme stráviť viac času, berieme hneď tri noci. Starý je dosť ukecaný, po anglicky nevie okrem OK ani slovo, ale dosť gestikuluje a tak mu rozumiem aj po francúzsky. Spýtal sa na národnosť, ja som povedal “slovak” a starec len “aaaa, deficit financie”. Ale hovno dedo, to že máš dom v St. Tropez neznamená že sme chudobnejší než ty a už ma neser. Vyplatili sme mu dve noci popredu, tretiu zaplatíme potom. Keď videl bankovky v peňaženke možno aj chcel vziať späť čo povedal.
Spravili sme si instantné rizoto (mrkva bola gumená, fuj), osprchovali sa a oprali všetky veci, potom fajnovo zaľahli.
Navečer sme vyrazili naľahko do centra, natankovali za 17 €, motorku odparkovali vedľa požiarnej zbrojnice a išli sa pešo túlať. Prichádzame do prístavu, kde to neustále žije, motoriek a skútrov je tu nespočítateľne viac než áut, ľudia sa korzujú alebo vysedávajú v kaviarňach, obchody so suvenírmi sa striedajú s drahými značkovými predajňami, maliari tu vystavujú svoje obrazy (neskutočne nádherné) a na jachtách vysedávajú pracháči a tvária sa ako páni sveta. Ja konkrétne sa cítim ako malé decko, pretože vidieť St. Tropez a nadýchnuť sa tunajšej atmosféry bol môj dlhoročný sen. Človek môže prečítať stohy cestopisov a sprievodcov, naučiť sa mapu naspamäť a históriu sypať z rukáva, ale keď príde do prístavu a uvidí ako to tam skutočne vyzerá a žije tak od základu zmení názor. Bol to aj môj prípad.

Jedny zo stoviek vystavovaných obrazov

Prístav