Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 3360 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 28583
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 60% (17018)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 40% (11565)
Hodnotenie: (1 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (40)  [Verzia pre tlač] Tlač

PARÍŽ, NORMANDIA, PRAHA ...VIETOR A DÁŽĎ 2004 5/6

 Zdieľať

Pridané: 29.07.2004 Autor: Peter Fischer
Čitatelia: 26285 [Mototuristika]

11. deň, pondelok 5.7.2004
(Blangy sur Bresle-Airaines-Amiens-Reims-Metz-Haguenau-Soufflenheim-F/D-Baden Baden)
stav počítadla km:
32 835 – 33 500
denná etapa: 665 km
doba jazdy: 9:40-18:20
priemerná rýchlosť: 77 km/h
tank: Essigny Le Grand 14,26 l za 16,83 € = 1,180 €/l, Petites Loges 8,95 l za 10,39 € = 1,160 €/l, St. Privat 12,19 l za 14,15 € = 1,160 €/l, ??? 10,44 l za 12,01 € = 1,150 €/l
počasie: 25˚C, polooblačno

V noci občas pršalo, klopkanie dažďa na steny stanu sa stalo bežnou zvukovou kulisou, ktorú už ani nevnímame. Ráno sa však budíme do pekného slnečného rána. Dnes nás nečaká nič iné než diaľničné sado-maso, teda čo najrýchlejší presun do Nemecka. Tak sa aj stalo, krátka jazda pekným francúzskym vidiekom, po nej napojenie na A1, neskôr A4, ktorou sme šli do Paríža a tak až ku nemeckým hraniciam. Žiadna ťažká zábava. Krátko po 18:00 dorážame do Baden-Baden na s Awiom vopred dohodnuté miesto, ešte malé upresnenie a krátky presun (zle som si prečítal inštrukcie) a už si aj podávame ruky. Awia nám kúpil nektarinky, džús a aj hotel nám zabezpečil. Ako sme neskôr zistili, ten príjma len držiteľov nejakej karty, ktorú som videl prvýkrát v živote a stojí 10 € na osobu.Vydávame sa nájsť si nejaké iné ubytko, po pár extrémne drahých hoteloch sme našli gasthof za 58 € s raňajkami. Ponosíme batožinu na izbu, krátka sprcha a už ťaháme za Awiom, aby sme vyrazili do mesta. Motorku sme odparkovali u neho v garáži, nasledovala pešia exkurzia kúpeľným Baden-Baden, až sme nakoniec zakotvili v českej reštaurácii. Tu som konečne mal veľkú porciu vareného jedla, po cestovinách a instantných „akožejedlách“ je to priam zážitok. Dva mierne prepečené stejky boli vynikajúce, ešte teraz sa mi slinky zbiehajú...

12. deň, utorok 6.7.2004
(Baden Baden-Karlsruhe-Heilbronn-Nürnberg-D/CZ-Plzeň-Chrustimov)
stav počítadla km:
33 500 – 34 068
denná etapa: 568 km
doba jazdy: 9:40-17:40
priemerná rýchlosť: 71 km/h
tank: Sinsheim 15,54 l za 18,40 € = 1,180 €/l, Alfeld 16,70 l za 20,36 € = 1,219 €/l, Plzeň 14,38 l za 415,60 CZK = 28,90 CZK/l
počasie: 19-25˚C, malá oblačnosť

V noci začalo tradične pršať, ale nadránom našťastie prestalo a tak sa zdá, že odchádzať budeme na suchej ceste. Pred českými hranicami stojí cez dvesto kamiónov, rada áut tiež nie je krátka, ale my v jednej stope sa skromne predbiehame. Colníci flegmaticky kývnu, meníme eurá za české a po zopár kilometroch stojíme na motoreste Kateřina, kde si doprajeme poriadny obed. Sledujem ruch na motoreste, je to tu rozľahlé miesto a šikmookí tu majú lacné trhy, reštaurácia vedľa reštaurácie a samozrejme bordely, sexturizmus sem určite prilieva nemalé prachy.
S plnými žalúdkami ťaháme smerom na Prahu, v jej okolí by sme sa chceli dnes ubytovať. Diaľnica sa prerušuje pri Plzni, kde ešte nie je dokončená a to nás značne spomaľuje, pretože úzku obojsmernú cestu zapchali kamióny a z protismeru sa valia mraky áut. Priemerka nám takto značne klesá, ale v podstate sa nikam neponáhľame. Z diaľnice schádzame až pred Prahou, po malej vidieckej vložke a zopár neúspešných opýtaniach na priváte nachádzame príjemný kemp v Chustimove. Rozhodujeme sa, či postaviť stan alebo vziať bungalov, ale počasie nás už toľko krát sklamalo, že berieme drahší bungalov. Emancipovaná recepčná zahlásila sumu okolo šesť stovák českých, to som však netušil že hovorí o jednej noci a nie troch, ako sme chceli my. Celý potešený nízkou cenou teda prikyvujem a tetuška si vypýta „tisícsedmset“. Nedávam na sebe poznať prekvapenie, zacvakám to a už vláčime veci do bungalovu. Samozrejme medzitým sme nevynechali krátky zoznamovací rozhovor v duchu „tak jak se tam máte na tom Slovensku, když jste se voddělili? Je vám tam dobře?“
V kempe je aj veľký bazén, ktorého voda ma extrémne sračkovitú farbu a neodvážil som sa do nej dať ani ruku. Celkom logicky som počas celého nášho pobytu v bazéne nikoho nevidel. Inak kemp je celkom veľký a trávnik je kvalitný ako na majstrovstvách sveta v golfe. Stojí tu zopár karavanov, zväčša holandských a dánskych.

 Náš malý bungalov
Náš malý bungalov

Napriek tomu, že je ešte málo hodín, sa rozhodujeme dnes už nikam neísť. Sme dosť unavení z diaľničného masochizmu a tak zostávame v kempe, jeme a podobne.
Ešte venujem chvíľu údržbe motorky, asi štvrtý krát počas dovolenky striekam reťaz (došiel mi sprej, nevyšiel na celú), dolievam trochu oleja a len tak zbežne kontrolujem čo treba.

13. deň, streda 7.7.2004
(Chrustimov-Praha-Chrustimov)
stav počítadla km:
34 068 – 34 153
denná etapa: 85 km
doba jazdy: celý deň
priemerná rýchlosť: -
tank: Praha 12,55 l za 451,69 CZK = 28,90 CZK /l
počasie: 23-27˚C, malá oblačnosť, večer dážď

V bufete kupujeme raňajky, recepčná nám vysvetľuje cestu na strážené parkovisko, z ktorého sa metrom dostaneme priamo do centra Prahy. Konáme podľa jej inštrukcií a po pár kilometroch sa ocitáme na parkovisku, kde sa platí smiešny poplatok 10,- Kč na celý deň. Motorku odstavujem priamo pri strážnikovej unimobunke, prilby a bundy napchávame do kufrov, natiahnem cez ňu pelerínku, nech na ňu nepraží slnko celý deň a ideme na metro. Vystupujeme pri Václaváku a začína sa naša pešia túra po meste. Popozerali sme celé centrum, Orloj, Karlov most, Malú Stranu, medzitým jedli, fotili, oddychovali a podobne.

 Václavské námestie z pohľadu od Republikového paláca
Václavské námestie z pohľadu od Republikového paláca

 Hradčany z Karlovho mosta
Hradčany z Karlovho mosta

Poobede sa vraciame k motorke, pretože chcem ísť do Jawaklubu, kultového motoklubu a krčmy. Po nekonečnej hodine motania sa cez celé centrum Prahy (nemám totiž dobrú mapu a neviem ako sa tam dostať po obchvate) tam nakoniec úspešne dochádzame, ale máme smolu, pretože v stredu je tam zatvorené. Ideme teda do kempu, dostávame sa na obchvat a tankujeme. Na pumpe si kupujem pre mňa neznámy časopis Motorkář, z ktorého sa neskôr vykľuje jednoduchá zbierka testov z ČMN. Je to však zaujímavé čítanie, je tam dokonca srandovný test Pioniera. Dosť sa zatiahlo a tak šviháme do kempu. Keď zaparkujem pred bungalovom, spúšťa sa lejak končiaci až niekedy nadránom.
Nedá mi nespomenúť idiotského vodiča električky, ktorý sa celou jej dĺžkou šúchal o môj ľavý bočný kufor, keď som stál na červenej. Nemohol som sa posunúť, bol som medzi autami a on to dobre vedel, napriek tomu rozhadzoval rukami a moja bezmocnosť ho nezaujímala. Bol som z toho dosť rozklepaný, motorku som naklonil čo najviac doprava, ale ani to nepomohlo. Stačil by sebeväčší výstupok na električke a kufor by buď odletel, alebo by sme jednoducho spadli. Aj bez toho sme však pobavili okolie.

14. deň, štvrtok 8.7.2004
(Chrustimov-Karlštejn-Praha-Strakonice-Hoštice-Praha-Chrustimov)
stav počítadla km:
34 153 – 34 546
denná etapa: 393 km
doba jazdy: celý deň
priemerná rýchlosť: -
tank: Strakonice 14,60 l za 407,30 CZK = 27,90 CZK /l, Praha 12,46 l za 360,10 CZK = 28,90 CZK /l
počasie: 23-33˚C, jasno, večer 20˚C, dážď a vietor

Budíme sa do jasného a teplého rána. Dnes máme po raňajkách namierené do Hoštíc, čo je minidedinka, v ktorej bola natáčaná séria kultovky Slunce, seno, ... Normálnemu človeku meria cesta z Prahy do Hoštíc okolo 140 km, nám vďaka nekvalitnej mape mierky 1:750 000 a nepochopiteľnému českému značeniu cez 240 km. Tentokrát skutočne nie je chyba v mojom orientačnom zmysle, ale v mape a primitívnom značení. Z kempu sme totiž išli smerom na Karlštejn s úmyslom, že sa za ním napojíme na cestu číslo 4, čo je jednoduché ako facka. Veľké však bolo moje počudovanie, keď sme sa po trištvrtehodine jazdy po úzkych žltých cestičkách ocitli takmer priamo pred kempom. So zvýšeným krvným tlakom radšej smerujem na Prahu, na jej obchvate sa dá odbočiť na spomínanú cestu, ale ani to sa mi nedarí. Nakoniec sa po najazdení takmer deväťdesiatich zbytočných kilometrov napájame na štvorku, na ktorej z nervozity nakladám 140 km/h.
Po takmer nekonečnej ceste prichádzame do Hoštíc, obedujeme v miestnej krčme, v ktorej sa tiež natáčalo zopár scén. Steny sú tu kompletne popísané návštevníkmi z celej republiky, ovešané plagátmi a zlatými platňami Michala Tučného (strávil tu posledné roky svojho života).
Do kufrov tradične natalčíme prilby a bundy. Dáva sa s nami do reči rodinka s dvoma malými, asi šesťročnými chalanmi, ktorí idú nechať oči na motorke. Otecko nevynechá ani obligátne „Jó to je hodně veliká motorka, kolik to jede? A vy na tom jakože normálně cestujete? Cože, teď se vracíte z Evropy? A jak se na tom Slovensku máte po rozdělení?“. Rodinku ubezpečujem, že je u nás blahobyt a zajtra si idem kúpiť dva Mercedesy. Potom ideme pešo okukať dedinku, z ktorej sa vo filme objavil azda každý kút.

 Popísané steny v miestnej „hospodě“
Popísané steny v miestnej „hospodě“

 Spomínate pre koho dedinčania namaľovali tohto jeleňa?
Spomínate pre koho dedinčania namaľovali tohto jeleňa?

< >

Pridané: 29.07.2004 Autor: Peter Fischer Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (1 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (40)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku: