Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 1918 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk www.styx.sk/

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 29793
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17610)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12183)
Hodnotenie: (7 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (16)  [Verzia pre tlač] Tlač

Cesta na Rally Albania 2014 – Faryn, zaklínač motoriek

 Zdieľať

Pridané: 18.05.2014 Autor: Landal
Čitatelia: 7890 [Technika - Dobré Rady]

Po Harovom minuloročnom článku som predpokladal tak 60%-70% faktického základu a vo zvyšku „tvorivú licenciu“ autora. Tak strašne som sa mýlil...

Seriál článkov - Rally Albania 2014:

Repas môjho podvozku bol vzhľadom na jeho vek pred Albánskom nevyhnutný. Druhým dôvodom je podľa mňa zrejmá úvaha, že nemá zmysel pracovať na všetkom možnom, a pritom to najdôležitejšie – podvozok – nechať bez povšimnutia. Prečo Pavel Fárek? Lebo robil dve motorky dvoch jazdcov, ktoré a ktorých poznám: Klasikinu a Harovu. V prípade Klasiky to bol na viac advík.

Motorku treba k Farynovi dopraviť. Kvôli jeho a mojím možnostiam vykladám elcéštvorku u neho doma len s jeho manželkou. Nechávam moto v garáži u chlapa, ktorého som nikdy nevidel, asi 3x som s ním volal, a rozmýšľam, či robím dobre. Dnes sa tomu v duchu strašne smejem...

 Makov - ufúľaná po niekoľko hodinovom testovaní
Makov - ufúľaná po niekoľko hodinovom testovaní

Po desiatich dňoch cestujem opäť. Počas tejto doby sme spolu viac krát komunikovali o postupe prác a o mojich očakávaniach a jeho možnostiach (vzhľadom na mašinu). V jednom z tých rozhovorov padla veta, ktorú si dobre pamätám: „Hele, ten kokpit máš udelanej pěkně, to se mi líbí, ale jinak všechno špatne...“.

Motorka čaká na trávničku, v chlapovi pri nej spoznávam toho z Harovho článku. Obliekam sa do výstroje, lebo ideme skúšať mašinu. Pavel ju zatiaľ naštartuje a v tom momente som stuhol. Moju motorku poznám, ale toto bol iný zvuk, iný chod. Aby toho nebolo málo, predvádza mi reakciu na plyn, a tá je tiež iná. Skrátka Pavel mi úplne prestavil karburátor a evidentne o hodne k lepšiemu. Začínam sa tešiť. Nanešťastie som zabudol mobil a tak nemal čím fotiť.

 V Piliscséve som si nový podvozok naplno užil
V Piliscséve som si nový podvozok naplno užil

Ideme na hrebene nad dedinou. Dvaja 100-kiloví chlapi na advíku po polňačkách. Podvozok sa očividne chová inak. Prichádzame na miesto „skúšania“. Pavel pomaly a postupne rozpráva o rôznych veciach. Zatiaľ len počúvam. Ukáže mi cestu, kadiaľ sa mám previezť, a potom už idem ja. Je po dažďoch, v ceste sú vymyté hlboké ryhy. Na jednu takú narazím za zákrutou, idem za 3 a viem, že to nedobrzdím. Chystám sa na spätnú šupu od ponoreného predku a nakopnutie od zadku. Zrazu som za rygolóm a nič z toho sa neudialo, motorka jamu vlastne ani nezbadala. Toto nie je náhoda a začínam brať Faryna vážne.

 Spokojný majiteľ spokojnej motorky
Spokojný majiteľ spokojnej motorky

Asi po hodine a pol jazdenia, rozprávania a zoznamovania sa prichádzame k cca 30-40 metrovému strmému a extrémne kamenistému výjazdu (výjazd na Ignis a tie najtvrdšie pasáže z Piliscsévu sú proti tomuto smiešna detská zábavka). Faryn už si získal dôveru a tak počúvam rady, a po nájazde do stupáku nejdem do jednotky, ako by som to urobil predtým, ale držím dva. Letím po kameňoch, motorka drží kontakt s terénom, predok sa mi nedvíha, zadok neodskakuje, preto nestrácam rýchlosť, ani točky, a až tesne pred koncom na kamennom schode viac zo strachu než z potreby radím do jednotky. Celý vyrehotaný čumím na ten stupák, čo som práve vyletel. Vraciam sa, spievam ódy Farynovi a ten ma posiela znovu. Už je mi jasné, že musím zabudnúť na to, akú motorku som mal predtým, a ísť len podľa toho, aké signály mi dáva „TÁTO MOTORKA“. Výjazd dávam s prstom v nose celý na dvojku. Vraciam sa, a tento raz to sám chcem ísť ešte raz. Pri tretej jazde vychádzam celý kopec v stupačkách na primerane vytočenú trojku. Niečo také nepovažujem so starým podvozkom za možné. So starou moto by som to šiel na jednotku, určite by som si musel pomôcť odrážaním nôh a hore by som si strašne blahoželal, aký som hrdina.

 Aj motoricky je teraz prejav celkom iný
Aj motoricky je teraz prejav celkom iný

Dosť bolo obkecov, poďme teraz stručne k podstate veci. Faryn je frajer, ktorý nie je ladič podvozkov, ale je to bývalý krosový pretekár a plnohodnotný mechanik. Je to človek so svojským prejavom a naturelom, ale zároveň človek, ktorého si treba vypočuť a minimálne sa nad jeho radami zamyslieť.

Motorka, ktorú som si od neho odviezol, je na míle vzdialená tej, ktorú som mu doviezol. Peniaze investované do naladenia a repasu podvozku u Faryna boli najlepšie investovanými peniazmi čo sa týka úprav a servisu motoriek z mojej strany za celé moje „motorkárčenie“. Dnes je mi úplne jasné, že tu som mal začať! Je nezmysel riešiť všetko možné a nemožné, a pritom ignorovať fakt, že to najdôležitejšie čo ovplyvňuje chovanie motorky a množstvo jazdcovej námahy je podvozok.

 Doposiaľ nevídané skoky
Doposiaľ nevídané skoky

Asi o týždeň idem k Farynovi zas. Pripravuje mi nový centrál. Ten súčasný je síce dotiahnutý do dokonalosti, ale je limitovaný svojou konštrukciou a strunou. Opäť naložím moto a zverím ju do rúk Faryna – zaklínača motoriek.

Kontakt: Pavel FARYN Fárek +420608713226

Text: Laňďal,
Foto: Hedinka, Laňďal

Pridané: 18.05.2014 Autor: Landal Zdieľať

Seriál článkov - Rally Albania 2014:

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (7 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (16)  [Verzia pre tlač] Tlač

Aprilia-side-03-2025

Moto Guzzi

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!



Ďalšie vtipy »