Porovnávačka: 5x MV Agusta - Brutale 1090R, Brutale 800, Brutale 800 Dragster, 800 Rivale a F3 800 3/5

Text: Tomáš Hajduch - Awia

Augustový MV Agusta päťboj očami Tomáš Hajducha - Awia:

Mať naraz päť rôznych kúskov tejto značky tak to je poviem vám zážitok. No a vtesnať potom dojmy z neho do pár stručných odsekov textu takmer nemožné...

Brutale 1090R – S tornádom pod riťou:

Prvá z radu Brutale, ktorá sa mi dostala do pazúrov bola práve 1090R. Motor je štvorvalec a jeho prejav je takpovediac predvídateľný. Napriek menu Brutale, nie je reakcia na plyn tak celkom verná svojmu menu. Keď som si však v snahe prepnúť palivovú mapu v meste na nerovnosti omylom pridal plyn takmer ma vyhodila zo sedla.

Akonáhle sme sa vymotali z Bratislavy, kde bola uskákaná, tvrdá a pri každom brzdení atakovala moje gule všetko sa zmenilo. Ten motor je ako turbína. Ťahá lineárne už od spodu a otáčky nemajú konca kraja. Potiahnuť dvojku po obmedzovač s predným kolom pevne na zemi je nemožné. Otáčkomer letí hore ako blesk a s tým aj rýchlosť. Prevodovka trochu surová, ale padali tam kvalty s trochou razancie aj bez spojky. Zrýchlenie s týmto tornádom pod riťou je neskutočne návykové a k tomu ten zvuk. Potom brzdy – ABS tu zbytočne nezavadzia, páčku stačí pohladiť, šupnúť kvalt dole výfuk fajnovo zakašle a ide sa do zákruty. Podvozok tvrdý ale presný. Svet naokolo sa mení na rozmazanú machuľu a všetky nedostatky má Brutalka razom odpustené... Neviem sa jej nabažiť až kým nepríde striedanie...

Brutale 800 – verná svojmu menu:

Od osemkila som veľa nečakal, menší výkon ako 1090R ale tešil som sa na trojvalec. A bolo veru načo. Toto je jasný dôkaz, že menej je niekedy viac. Brutale je verná svojmu menu, ten motor je naozaj brutálny. Už zvuky ktoré z neho lezú po naštartovaní a ten tak trochu nepravidelný chod trojvalca. Je taký nejaký nedočkavý ako aj jeho jazdec. Plyn tu má v réžií nejaký zúrivý taliansky directóre, ktorý reve len vpred a vpred. Z výfuku sa pritom ženie rev, ktorý nedovolí ubrať. Toto je niečo čo by si mal každý vyskúšať.

Zvyšok je typická Brutale, ľahúčka dobre ovládateľná, podvozok tvrdý a brzdy ako z rozprávky. Keď som nasledujúci deň na nej jazdil už v komboške nevadilo mi ani šmykľavé sedlo. Koža na zadku a kolenách sa dobre zaprela do tvarov Brutalky. Ale keď na nej valíš takéto nepodstatné detaily si nevšímaš, nevieš ani ako vyzerá prístrojovka... Ťaháš za plyn a 100% sústredenia ti berie jazda samotná... Brutale 800 dávam na pomyselný trón emociálneho športového jazdenia na naháči.

Rivale 800 – keď sa trochu zmotardieva:

Aj keď dizajnovo ma až tak nechytila za srdce tešil som sa na ňu. Vzpriamenejší posed, vyššie zdvihy, rovné dlhé sedlo. Prvý dojem po vysadnutí fajn. Nahovno sú ale spätné zrkadlá na koncoch riaditok. Štýlové, ale naprd, zle sa do toho pozerá, furt ich treba štelovať a navyše zraniteľné. Podobne zadný blatník so smerovkami. Keď som za Rivalkou šiel, často som prehliadol blikajúcu smerovku, sú nízko, a nik ich tam nečaká. Tu taliani zbytočne predizajnovali.

Motoricky je trojval oproti Brutale preladený. Je celkovo uhladenejší, ako nejaký anglický gentleman. Jemné dávkovanie plynu umožňuje aj kľudnejšiu jazdu na kochačku a nehecuje tak jazdca ako Brutalka. Podvozok je tiež prívetivejší a perfektne si poradí aj s rozbitými cestami, kde si to jazdec užije oveľa viac ako na „uskákaných“ Brutalkach. To sú hlavné silné stránky Rivalky, pohodlnejší posed a podvozok. Ak by som mal jazdiť celý deň 300 – 500km rozhodne by som šiel po nej.

Brutale 800 Dragster – dizajnofka:

Dragster je taká nejaká dizajnofka talošov. Asi si dali väčšiu porciu špagiet a museli čosi vymyslieť. Dizajnovo sa rozhodne nestratí v dave. Základ tam je jasný Brutalka. Neviem prečo motor je inak poladený ale nie zrovna k ostrejšiemu. Prejavom je podobný ako ten v Rivale. Tam to ale má hlavu a pätu. Od Dragstera som čakal najvačšiu zlobu a tá sa nekonala - možno preto to sklamanie. Prosto vyzerá agresívnejšie ako sa naozaj správa. Nie nechem povedať že je zlý alebo nebodaj slabý, ale čakal som posun od Brutale smerom k čomusi ostrejšiemu. Odpoveď na toto neskôr priniesla nová Dragster RR kde sa pohrali aj s dizajnom ale aj s motorom, takže tu rozhodne pochvala.

Zadná široká guma mi ani tak nevadila, ale zato znovu tie späťáky. Dragster je dizajnová kreácia na tému Brutale. Buď si ju zamiluješ preto ako vyzerá alebo necháš tak.

F3 800 – tá, ktorá patrí na okruh:

F3-jka pôvodne ani nebola v pláne. Osedlal som ju len niekoľko krát, ale hneď sa mi vynorilo moje jazdenie v Misane. Tam som na okruhu najprv jazdil 1090 Brutale a potom F4. Kým Brutalka bola na okruhu čaj a F4 pecka, na ceste je to presne naopak. Je to proste tak, že z naháčom si na cestách užiješ viac ako s jogurtom. F3-jka mala citeľne hluchý spodok a žiadala si otáčky. Keď ich ale mrcha dostala, začal iný harmatanec. Na okruhu ju takto pod krkom držať celé kolo, ale v premávke je to iné. A tam oveľa viac oceníš tie kopance, ktoré dáva Brutalka aj v stredných otáčkach.

A víťazom sa stáva...

V tomto prípade nemusím rozmýšľať a ani bodovať a tvoriť tabuľky. Srdce rozhodlo už dávno. A čuduj sa svete nebude to tá najdrahšia. V našej porovnávačke boli všetky od exkluzívnej značky, všetky s najmodernejšou technikou, talianským dizajnom, top komponentami a luxusne nízkou hmotnosťou a parádnymi jazdnými vlastnosťami.

Pre mňa je ale víťaz Brutale 800, lebo je najdivokejšia, motoricky najagresívnejšia a je to pravá Brutale. V tesnom závese je potom 1090R vďaka jej neskutočnej turbíne pod nádržou a Rivale, ktorá je akoby viac stavaná na naše často rozbité cesty.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor Datadive, Oficiálne Videá Pozadie/Wallpaper a technické parametre.