Anketa:
GrossGlockner alebo ako som prišiel o Alpské panenstvo....11. – 13. 2005 3/4
ZdieľaťPridané: 05.09.2005 Autor: vmax
Čitatelia: 18273 [Mototuristika - Európa - Výlet]
![]() |
Oberwalderhütte |
![]() |
Na konci sveta |
Prichádzam až po toto miesto a súdim, že na toto moje jazdecké, aj keď turistické boty budú prikrátke. Mám toho chodenia inak akurát dosť a tak si unavený lýham na skalu blízo vodopádov. Som unavený a na chvílu zaspávam. Všade na vôkol je ticho. Úžasný pocit. Som tesne pod výstupom na Oberwalderhütte. Viem, že dnes to nepôjde. Dochádzajú mi baterky vo fotoaparáte a ja sa po hodnej chvíli oddychu vydávam na cestu nazad. Čaká ma predsa ešte jazdenie, kvôli tomu som sem predsa prišiel. Vôbec túto túru neľutujem ale nabudúce Oberwalderhütte určite pokorím. Stačia iba mačky a paličky na lyže. 3000 m je 3000 m.
![]() |
Vodopády v letnom období |
![]() |
Pod GrossGlocknerom |
Schádzam nazad kamzíčou cestičkou a keďže moje baterky vo foťáku sú dávno v keli, swišťa, ktorý baví turistov si odfotiť nemôžem. Idem sa pozrieť do obchodu so suvenírmi a kupujem tatovi bilinkový likér 0,5l. Dobre že som si spomenul idem ho ochutnať, bude sa mi lepšie písať...2min.. Hm, dobručký, je to „Gurktaler Alpenkräuter“. Obliekam sa a štartujem moto na sytiči, aby sa motor trošku zahrial. Túra mi trvala asi 2,5 hodiny. Pekná prechádzka. Hmm, vedeli ste že sytič v tej výške nefunguje? Ja nie, budem musieť poprosiť Pala Sz. aby mi najbližšie zladil stroj na výšku 2500?. Idem opatrne a až teraz cítim ako ma bolia nohy. Sotva radím rýchlosti. Schádzam do mestečka Heiligenblut, prechádzam mítnicou a idem chvíľu dolu do údolia. Po chvíľke sa otáčam a idem nazad na vrchol cesty. Kedže, ako som sa zmienil, cesta na vrchol z tejto strany je posiata úžasne krásne rýchlymi šikanami, sústredím sa na motorku radím 3-4, idem za RT čkom a dávame si súkromné preteky do vrchu. Dobiehame kolónu 3 áut a ja predbieham R1150RT. Bol do zákruty mäkký a ja nie. Je 5 hodín a cesta je inak skoro prázdna. Vychutnávam si samotu. Fotím Hochtor, Fuschertorl a vzniká séria ťažko umeleckých fotografií. Slnko vytvára spolu s oblakmi a majestánymi vrcholkami hôr nepopísateľnú scenériu. Bola by zbytočná snaha snažiť sa to popísť slovami, kto to nezažije na vlastnej koži nepochopí. Fotím dvoch kamarátov na Transalpe a Afrike a sľubujem že im pošlem fotky mailom.
Pridané: 05.09.2005 Autor: vmax Zdieľať
Ďalšie články tohto autora:
- Ako som montoval StarCom na Varaderko
- Tip na víkendový mini výjazd Visegrád, Maďarská republika
- Yamaha XJ900S Diversion

Body a Trasy v tomto článku:
Najsledovanejšie videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!