Test Yuki V3

Zoznámenie

Vyššie zámerne píšem „zaujímavé vozidielko“, lebo dizajnovo je natoľko originálne, že ho niet s čím porovnať. Posed je podobný ako na čopri, kapoty sú ako z jogurta a podvozok je zo skútra. A nie je to žiadny trpaslík, rázvor kolies je 1500 mm, takže V3 je dlhá ako týždeň pred výplatou a vďaka slušným padákom a stupačkám je širšia ako väčšina motoriek. Predné koleso je osemnásťpalcové a je na ňom stovka pneumatika, zadné má pätnásť palcov a stopäťdesiatku gumu.

Aj objemom motora táto V3 predbieha väčšinu skútrov – pod kapotami pracuje dôkladne schovaný kvapalinou chladený štvordobý jednovalec s objemom 244 cm3, ktorý dáva výkon 10 kW pri 6500 otáčkach a krúťak 17,6 Nm pri 7500 ot./min. Tie sa prenášajú na zadné koleso cez klasickú automatickú odstredivú spojku. Veru tak, žiadne kvaltovanie, iba absolútna pohodička ako na skútri...

Rádio!

Áno, na vé-trojke môžeš počúvať klasické rádio, svoje obľúbené MP3, ale aj kazety. Reproduktory sú schované pod nádržou a kapotážou, zvonka ich nie je vôbec vidno. A majú slušný výkon, na maxime revú ako o život, ale aj trochu skresľujú. Ovládanie týchto funkcií zabezpečuje niekoľko dostatočne veľkých a prehľadných tlačidiel na nádrži.

Rádio chytá frekvencie na AM a FM vlnách, ladenie je automatické. Občas vypadáva signál – na motorke nie je nikde viditeľná anténka, možno preto. MP3 prehrávač funguje cez USB vstup, do ktorého je potrebné vsunúť USB kľúč s pesničkami. Kazetový prehrávač je klasický, ako v autorádiu, má aj funkciu autoreverse.

USB vstup a kazetový prehrávač sú schované pod ovládacími tlačidlami, prístup k nim je cez výklopný panel.

Jazda

Štartovať motor sa dá tradične až pri držaní jednej z bŕzd a so sklopeným bočným stojanom. Ten má na prístrojovke aj svoju kontrolku, čo je dobrá vec. Motor na voľnobežných otáčkach beží tichúčko, pri väčšom okolitom hluku ho vôbec nepočuť ani necítiť. Ak po predchádzajúcej jazde nebolo vypnuté rádio, tak pri zapnutí zapaľovania automaticky zapne na rovnakej hlasitosti. Počas štartovania motora sa na chvíľu vypne, aby bolo počuť motor.

Zohrievanie má priemernú dĺžku. Ako som spomínal, bočák musí byť sklopený (čo je pri variátore logické), takže buď si zatiaľ posedíš na motorke, alebo ju hodíš na hlavný stojan. A to je maturita. Ja som to radšej robil s pomocníkom, lebo samému sa mi to nepodarilo.

Teplomer chladiacej kvapaliny je priamo na prístrojovke, takže hneď je viditeľné, kedy možno vyraziť. Okrem neho je tam samozrejme tachometer, zopár bežných kontroliek a aj palivomer. Ten funguje dosť spoľahlivo a presne. Hneď vedľa neho je nenápadné, ale veľmi užitočné tlačidlo – výstražné smerovky. A sú tu aj digitálne hodinky, ktoré za slnečného svetla vôbec nevidno.

Tak pootočím rukoväťou a smerujem rovno do mesta. V3 s prehľadom razí vpred. Z križovatky sa to dá odpichnúť ľavou zadnou na prvom mieste, ale iba za predpokladu, že ešte počas červenej sa dalo dostať pomedzi autá až k čiare. Lebo do šírky je to statný stroj, vytŕčajú najmä padáky a stupačky, preto sa nie vždy dá v kolónach predierať vpred.

Posed je čoprovitý, to znamená ruky naširoko a nohy predkopnuté. Maximálna pohoda. Keď do toho hrá rádio, ktoré je v rýchlostiach dosahovaných medzi semaformi bez problémov počuť, niet čo namietať. Žiadna starosť o kvaltovanie a spojkovanie, iba brzda a plyn. Počas státia na červenej si ťa určite obzrie zopár chodcov, veď rádio a originálne tvary nemá hociktorá motorka.

Pruženie je dosť tvrdé. Na rozbitých mestských cestách dáva rany do zadku, ale o to vhodnejšie je po opustení mesta, keď sa dostaneš na cesty, po ktorých sa dá tomu dávať okolo 80 – 100 km/h, čo je pre tento stroj optimálna rýchlosť. Maximálka je kdesi málo nad 100 km/h, ale V3 sa cíti oveľa lepšie okolo tej deväťdesiatky. V bežnej mestskej a medzimestskej premávke to znamená, že s prehľadom predbehneš väčšinu áut a nebudeš nebezpečne predbiehaný.

Odpich z miesta je razantný, veď na stovku sa dostaneš okolo desiatich sekúnd. Motor svoju prácu odvádza dobre a nenamáha sa. Na predbiehanie stačí mierne pootočiť rukoväť, žiadne obtáčanie do nemoty. Ovládanie 164 kg ťažkého stroja je ľahké, ťažisko je nízko a navyše sa to dá slušne klopiť. Na takúto jazdu sa dobre a rýchlo zvyká.

Posielam veľkú pochvalu konštruktérom za brzdy. Obe sú kotúčové, vpredu dvojpiestik a vzadu jeden piestik. Pracujú bezchybne, dá sa na ne spoľahnúť. Zo 40 km/h som zastavil na zhruba deviatich krokoch (cca 6,3 m) a zo 60 km/h na asi sedemnástich krokoch, čiže asi po 11,9 metra. Obe brzdové páčky sú nastaviteľné.

Von z mesta!

Áno, V3 nie je stavaná iba na jazdu v meste. Po práci zober ruksak, polovičku a choďte sa niekam okúpať, najesť alebo choďte na ryby. Dobre sa povozíte a bude vám pri tom hrať rádio, čo je fakt ukrutná pohodička...

Spolujazdec, pokiaľ to nie je dvojmetrový stokilový chlap, sa má dobre. Na držanie má k dispozícii dve madlá po bokoch a jedno za sebou. Stupačky sú na dobrom mieste, ale chýba im nejaká gumová plocha, aby sa z nich noha nezošmykla ani pri daždi. Tvrdé zadné pruženie si pri jazde so spolujazdcom zvykne sem-tam ísť na doraz, ale to iba na väčších nerovnostiach. Motor zvláda dvoch ľudí v pohode – na vidieckych cestách sa perfektne povozíte.

Trošku mi pri takýchto výletoch vadila absolútna absencia akýchkoľvek odkladacích priestorov. Nikde nič, ani pred jazdcom, ani pod sedlom. Riešiť sa to dá kúpou originálneho príslušenstva alebo všetko vláčiť v bunde a v ľadvinke ako ja. Aspoň malý priestor na mobil a peňaženku kdesi na nádrži by bol priam dokonalý!

Po peknom výlete treba tankovať. V tomto prípade to je ľahko zvládnuteľná vec, spotreba sa pohybuje od 3,6 do 3,9 litra na stovku. Nádrž má 12 litrov, z nich sú asi tri litre rezerva. Keď minieš aj trošku z nej, tankovať budeš približne každých 240 – 260 km. Palivomer ukazuje stav nádrže presne, ručička klesá postupne a nemá odchýlky.

Na tomto mieste musím spomenúť tankovací otvor. Ten je pod výklopným vekom, ktoré sa ťažko zatvára (chce to cvik a trochu hrubej sily). Pokiaľ sa pozabudneš a pri otvorenom viečku otočíš riadidlá doprava, odrazíš ho. Takže na to treba dávať pozor.

Všetky svetlá sú dobre viditeľné aj za ostrého slnka, čo prispieva k bezpečnosti. Najmä smerovky je dobre vidieť a veľké koncové svetlo je vo vnútri dobre štrukturované, takže vytvára dojem, akoby tam svietili moderné led diódy. Predné svetlo bez problémov zvláda nočné presuny, aj diaľkové svieti pomerne slušne.

Záver

S praktickými a šikovnými vecami sa lúči ťažko. Tak som sa aj ja zmieril s tým, že po odovzdaní V3 budem musieť po meste zase kvaltovať a nebude mi hrať rádio. Úprimne uznávam, že vo mne zanechala dobrý dojem.

Z dielne Yuki je to vlajková loď, teda najdrahší model. Jeho cena je 99 990 Sk, za ktoré dostaneš imidžové vozidlo, ktoré nie je tuctové a bude ti každý deň slúžiť a robiť radosť. O jeho imidžovosti svedčí aj to, že na ňom jazdí aj prvý slovenský čierny bača Ibi Maiga.

Všetkým skeptikom odkazujem, že počas testu sa nevyskytla aboslútne žiadna porucha. Dva razy sa mi stalo, že na rozpálenom slnku sa roztopilo lepidlo pod plynovou rukoväťou a tá sa trochu vysunula smerom von, ale neprešmykovala. To je vec vyriešiteľná v rámci dvojročnej záruky, takže žiadne stresy.

Tak dovidenia, V3!