Jawa - MZ výlet

Jedného dňa mi tak Andre85 navrhuje: "čo tak si dať túto sobotu (23. 9. 2006) výjazd ako bol ten predošlý..." Ja som nemal nič proti, a navrhol som zobrať aj viacero ľudí, s čím súhlasil... ako prvý hneď priskočil Power a skúšal zohnať kamošov, taktiež sme to dali na motoride, kde sa pripojil Roman161. Po nekonečných diskusiach sme sa zhodli na mnou navrhovanom variante trasy, s ktorým všetci súhlasili, priznávam, že Power to mal hodne od ruky, no čo už. Večer pred výjazdom sa náš počet ustálil na 6 určite a 8 asi hej. Plán pre nás s Gommezom bol vyraziť z Blavy o 9.00, o 10.00 sa stretnúť s Romanom v Senci a spoločne doraziť do GA na pumpu Shell, na stretko o 10.30. Ešte pred spaním píšem Gommezovi SMS: "Zajtra ráno sa stretávame v Garáži medzi 8.30 a 9.00".

Trasa

Tak, je sobota ráno 8.00 a mne zvoní budík. Nadávam na celý svet, že v sobotu vstávam o ôsmej, no keď sa mi troška vráti vedomie, začínam sa tešiť na dnešný výjazd. O 8.30 som bol v garáži ako na koni a kým som čakal na Gommeza, ešte som posledný krát kontroloval motorku, balil náradie, sviečky, olej a pod. Je 9.00 a ja do červena rozpálený od zlosti volám asi tretí krát Gommezovi, že kde sa fláka a on po tretí raz nedvíha... Tak volám jeho bráchovi a on na moje zdesenie mi vraví, že Gommez ešte spí. Tak ho zobudil a dal mi ho: "Laco ku... pred 5 minútami sme sa mali pohnúť! Neni čas, letím po teba na motorke, budeš ma už čakat pri dverách!". Zložím, vyskočím na motorku a letím prázdnymi Bratislavskými uličkami po Gommeza, ktorý vďaka bohu, bol tam kde mal byť a za okamih sme už aj leteli späť do garáže, kde ma zabil vetou "ešte musíme ísť po moju ladvinku". :-) Tak si to zasa šinieme ulicami do Petržalky po ladvinku. Nechápem čo sa to zo všetkými porobilo, ale aj tú sme museli doslova vytiahnúť z postele. Dlho po desiatej sa konečne dostávame výpadovkou z Blavy a smerujeme na Senec, kde máme stretnúť Romana. S poriadnym meškaním dorážame na miesto stretnutia a ako kukáme, tak kukáme nikde nikoho. Keď mu zavolám, zisťujem, že on už vlastne aj prestal dúfať, že dojdeme a išiel sám, že nás teraz počká pri Sládkovičove na odbočke na Vincov Les. Tak si to valime ďalej a na danom mieste už vidím čiernu YBRku a pri nej stojaceho netrpezlivého Romana. Zoznámili sme sa a hajde na určene miesto v Galante.

Na Skýcove

Ako tak prechádzame začiatkom GA, všimnem si striebornú MZtu ako stojí na pumpe (netuším meno, tá na začiatku GA) a prudko brzdíme pri krajnici. Presne ako som tušil, je to Power a keď sa k nám pristavil, zisťujeme, že behal hore-dole po celej GA, márne hladajúc tú hlúpu pumpu Shell :-) Pravdu povediac, ani ja netuším kde by to mohlo byť a toto precízne vybrané miesto asi poznali jediný Gommez a Andre85, ktorí ho vybrali :-). Konečne na pumpe a zisťujem krutú realitu, že nakoniec sme ostali iba štyria statočný, lebo všetci ostatný nemohli kôli práci, chorobe, či peniazom na palivo. Ale však čo, aj sami si vystačíme a ako sa nakoniec ukázalo, bola to pravda. Najhoršie, že Andre85 bol chorý a teda sme prišli o navigátora a všetci sa jednohlasne zhodli, že jeho miesto preberiem ja, aby mali na koho pindať, keby niečo nevyšlo :-) "Ahá, takže teraz máme ísť na Šalu a to jééé ... " naštastie sa pri nás pristavil na pumpe chlapík pokecať a nakoniec len vďaka nemu sme trafili správny smer, VĎAKA :-) Z Galanty sme sa vymotali bez problémov a pajechali na Šalu, zoradený vo formácií, ktorú sme si vačšinou aj ďalej držali (tref, Power, Gommez a v kúdeloch dymu Roman :-) ). Cez Šalu sme sa krásne dostali na smer Nitra a pokračovali ďalej. V Nitre troška zložitejšia navigácia, no nakoniec sme pozreli do mapy a zistili, že ideme správne a všetko je v poriadku. Išli sme si krásne smerom na Zlaté Moravce, pred ktorými sa na nás nalepil milý kamiónik, nedočkavo snažiaci sa dostať pred nás. Išiel si tak pekne za nami a vytruboval si, tak sme ho teda jazdou po krajnici a zbieraním klincov a svinstva museli pustiť pred seba. Ako sme si tak išli za kamiónikom, na poslednú sekundu sa mi vynorila odbočka na Zlaté Moravce a naštastie nič nešlo oproti, tak sme za prudkého brzdenia mohli správne odbočiť.

Na Skýcove

V Moravciach sme vďaka mojmu privelkému sústredeniu na premávku omylom zišli z hlavnej a uličkami sa dostali na príjemnú úzku, relatívne kvalitnú a preplnenú zákrutami a kopcami cestičku, bohužial smerujúcu nazad odkiaľ sme prišli (viď na mape ružovú :-) ). Cestička to bola veľmi pekná, prvá predzvesť toho, čo nás čakalo ďalej na krásnych horských prechodoch. Cestička nás na naše zdesenie (ešte stále sme netušili kade ideme) priviedla naspäť na hlavnú, pri tabuľu na smer NITRA.. Stačil jediný kuk do mapy a bolo jasné, čo za srandy my tu robíme (óóch ako by sa mi len zišiel tankvak, kde dám mapu). Tak a znova po starých chodníčkoch do Zlatých Moraviec a tentokrát už správne na Topoľčianky. Cez Topoľčianky sme prešli elegantne a vyšli na nádhernú horskú trasu cez Skýcov na Partizánske. Ako si tak ideme preletel okolo nás chalan s na streetfighter urobenou CBR extrémne nebezpečnou jazdou a my krútiac hlavami odhadujeme jeho dĺžku života, chlape kľudne!. Po pár kilometroch som mysliac na dávnejšiu prosbu Gommeza o zastávku postál, na ako to nazvali "planine", čiže inými slovami uprostred ničoho. Tam sme troška pokecali, natiahli sa a pokračovali ďalej.

Jazero

Ako si tak ideme cez Skýcov a užívame si jazdu mnohými zákrutami, ja na čele, zamnou Power a hodne pomalšie šli za nami Gommez a Roman v jeho maskovacom dyme (neviem si predstaviť keby boli JAWy napríklad tri :-D ), dobehli nás čierna Honda NSR a bielo červená Yamaha TZR, veľmi slušným tempom. Dostali sa pred nás a spoločne sme dobehli tmavozelenú feldu. Chalani ju krásne predbehli a my sme sa už neodvážili a len poslušne išli zaňou. Naneštastie po pár zákrutách felda prudko spomaluje pred jednou neprehľadnou zákrutou a ako začala zabáčať, odhalila nám pod zvodidlá zapichnutú TZRku a chalana ako sa zbiera zo zeme. Skutočne nepekný pohľad a okamžite sme aj priňom zastavili a zisťovali, či je všetko ok. Sekundu nato sa dovalili Gommez s Romanom a zospodu sa vrátila NSRka, keď zistil, že mu niečo v späťáku chýba :-) Naštastie je všetko v poriadku a odniesli si to len kapoty.. skutočne nám odľahlo. Tak sme pomohli vybrať TZRku, pozbierali kúsky kapotáže a keď sme sa spítali, či netreba ísť radšej s nimi a povedali, že "vďaka netreba", sme sa rozlúčili a VŠETCI (aj TZR) pobrali po vlastných preč, my smerom nazad spraviť ešte zopár fotečiek z pekných výhľadov.

Pred Piešťanmi

Ďalej sme sa už s poriadne klesnutým sebavedomím a ručičkou na tachometri dostali do Partizánskeho, ešte s jednou zastávkou pri nejakom peknom jazere, alebo priehrade a opäť pofotili. V Partizánskom sme už umierajúc od hladu postáli na benzínke, zhodou okolností nachádzajúcej sa tesne pri TESCU, kam sme sa vydali na nákupy. Na pumpe sme pojedli, pokecali, popili, nazreli do mapy, troška posedeli a vydali sa na našu poslednú časť spoločnej cesty, cez Topolčany do Piešťan, kde sme naplánovali sa rozdeliť. Cesta viedla cez další krásny horský prechod, kde na vrchu sme spravili malinkú prestávku pri jednom podniku, pokukali motorkárov ako vyberajú zákruty, trocha pokecali, Gommez ponadával, že ide na rezerve a nepostáli sme mu na pumpe (hehe, čo už :-) ) a vybrali sa do Piešťan. Prešli sme tam za moment a spravili si finálnu zastávku na pumpe, tankujúc (okrem yamahy a ja som tiež bral iba aby sa nepovedalo a to som aj doniesol domov, ostatný už išli na rezervách). Rozlúčili sa a Roman sa pobral ponáhlajúc sa do práce, do ktorej už aj tak poriadne meškal. My sme tam ešte chvíľku boli a potom sa tesne za pumpou oddelil aj Power (išiel na Senicu) a s Gommezom sme si to švihli po stopách Romana po diaľnici priamo na Blavu. Cesta po diaľnici ubehla extrémne rýchlo a premňa aj pohodlne (Gommez s ladvinkou si už necítili chrbty). V Blave sme odviezli domov ladvinku, odparkovali motorky v garáži a odprevadil som Gommeza na autobus domov. Neskôr som si ešte písal s Powerom a Romanom, že došli v pohode a všetci sme sa zhodli, že si takýto výletík určite musíme zopakovať. Tak nabudúce ste všetci vrelo pozvaný :-) Myslím, že vôbec nebudem preháňať, ak poviem, že aj práve vďaka takýmto výletom a super ľuďom sa oplatí byť motorkár, a som rád, že som si vybral tento život.