Honda Transalp 600 , TAKMER dokonalý stroj…

Na začiatok…

Tak poďme pekne po poriadku, ako som sa k nej dostal a prečo práve starý Transalp, keď som mohol mať v tom čase ďaleko "lepší" stroj.

Pôvodne som nad TéÁčkom ani neuvažoval, áno rozmýšľal som pokračovať v enduro štýle, ale skôr od BMW, alebo sestru Varadero, no v skutočnosti boli na špičke klasické naháče (SevenFifty, Inazuma a pod). Nasledovali predlhé prezeračky článkov, inzerátov, bazárov a kadečoho z rôznych štátov EU. Po dlhom premýšľaní a čítaní som predsa len začal viac poškuľovať po endurách, veď nakoniec na poľných a lesných cestách vyrastala moja moto kariéra a pri prezeraní starých fotiek a rozhovoroch s frajerkou som sa rozhodol: "ja chcem enduro!" schopné zvládnuť aj náročnejšie pasáže, no napriek tomu pohodlné a dobré na ceste. Tu v mojich očiach valcovali na celej čiare Africa a Transalp (všetko len v rovine teórie) a po posúdení odbornou designovou komisiou (frajerka) vyhral Transalp od r.v. 94 vyššie (oblé svetlo) a už ostávalo len nájsť tú pravú. Prvá lastovička z Talianska r.v. 99, ako nová, "ide sa po ňu!" Ale počkať, v Čechách sa tiež jedna taká našla, termín dohodnutý, ideme! A deň pred odchodom: "ale, čo to vidím? TA z Nitry, r.v. 95, super stav", nie je čo riešiť. Na mieste pri mašine a už nervóznom predávajúcom zúfalé myšlienky: "...a nemal som zobrať tú Inazumu? TA z Talianska mal aj výbavu! Chcem ja vlastne tento stroj?!" V tom vlastná facka v myšlienkach "do prdele, mesiac sa rozhoduješ, mesiac hľadáš a teraz pred tebou stojí krásna mašinka v super stave!" Oukej, podpis na zmluvu, cesta do BA.

Diagnóza…

Veď to poznáte, nová mašina sa stane drogou. Ruky v noci kŕčovito zovreté ako by rajdy držali a vlasy vejú už len z myšlienok na jazdu. Ale pekne pomaly, najskôr prihlásiť (dovoz z Talianska), zoznámiť sa, neunáhliť nič. Kontrola stavu, bŕzd, oleja, kapoty dolu, prieskum kábla po kábli... "áno, dobre som sa rozhodol". Prvé jazdy, cesta, premávka, postupne skúsiť nejakú tú poľnú... "ÁNO! DOBRE SOM SA ROZHODOL!" Frajerka na zadnom sedadle: "môže byť" :D

Takto som ju kúpil

Nasadať!

Technické parametre si každý nájde v databáze, ja napíšem skôr subjektívne dojmy z jazdy a celkovo spolužitia s ňou. Na mašine boli obuté neslávne známe AVON-y a veruže fakt žiadna sláva. V teréne šmýka, na ceste šmýka, nazval by som ich také univerzálne (ani tam, ani tam). Keď sa trocha zahrejú, tak spokojne podržia, horšie je to však ak naprší, či ochladne asfalt, nebodaj v teréne, ale keď to má človek na pamäti, tak to ide.

Už prvé kilometre z NR do BA ma presviedčali, prečo je takáto mašinka to najlepšie na turistiku "až na koniec sveta a ešte ďalej...". Sedlo vysoko (menšie postavy/frajerky :D by mali problém s manipuláciou), ukrutne pohodlný, mäkučký, riadidlá široké. Prvý krát na nej sedím a už mám pocit ako keby sme boli partneri roky, fantázia, som očarený. Avšak tu sa objavil nakoniec aj najväčší nedostatok, ale mávnutím ruky riešiteľný – plexištít. Ten originálny je tam asi iba ako dizajnový doplnok, ale funkciu neplní naozaj žiadnu! To však vyriešil turistický s deflektorom. Veľké zlepšenie, ale keď to porovnám s terajším, tak origo bandiťácke plexi ma omnoho viac chráni ako turistické na TéÁčku... hm). Ako som hovoril, už prvé kilometre ukázali výhody tejto mašiny, to pohodlie je úžasné, pruženie mäkučké, no napriek tomu dobre drží stopu a to i napriek nie šťastnému obutiu. Motorka sa na nerovnostiach len jemne pohupuje. Po presadnutí na cesťáka mám po chvíľke vyklepané kosti a hlavne, vtedy som ani tak nevnímal aké bolo úžasné ísť si svojou cestou, nedbať na stav asfaltu a nechať motorku urobiť si svoju prácu. Výsledkom bola príjemná pohodlná jazda a človeka len tak ľahko niečo neprekvapilo, ako napríklad bravúrne trafený výmoľ. Mäkučké pruženie endura a riadidlá umiestnené v silentblokoch robili aj z poľnej, či rozbitej cesty vždy príjemnú vychádzku. S týmto sa však automaticky spája jemné pohupovanie v zákrutách a hlavne extrémne ponáranie, z čoho vyplýva až priveľká tendencia dvíhať zadné koleso pri brzdení. Časom mi to paradoxne začalo pripadať až sympatické a teraz mi to trochu nostalgicky chýba. Samozrejme, človek si musí uvedomiť, že nesedí na športe s kusom tyče miesto pružín ale endurku, a teda nesmie očakávať žiadne zázračné vlastnosti a musí počítať s tým, že nezabrzdí na metri, že do zákrut treba opatrne, ale napriek tomu všetkému sa s ňou dá pekne ponaháňať a poodierať stupačky.

Ej zima zimička...

Bola to jedna z tých najlepších sezón aké som mal. Motorku som si užíval plnými dúškami (aj takto) a ona šlapala naozaj ako tie najlepšie hodinky. Mal som s ňou len jedinú poruchu a to takú banalitu, že sa odpálil spínač kontrolky netrálu, stačilo za 250 Sk kúpiť nový, za 3 minúty vymeniť a opäť bola ako nová. Až viac ako príjemné prekvapenie bolo, keď som na konci sezóny (zhruba 14 tisíc km) vytiahol kontrolku oleja (nie že by som ho priebežne nekontroloval :D) a hladina bola presne tam, kde bola keď som ju kúpil. Nie je to úžasné na mašinu z 95-teho? Ako sa hovorí, ten stroj je nezničiteľný. Počas zimy dostala padacie rámy, hmlovky, vyrobil som nosič na bočné tašky (originál na kufre mi nevyhovoval, tak som si spravil vlastný podľa seba), chránič na hrazdu a prerobil som zadné svetlo na LED (celkom veľká investícia na to, že o pár mesiacov som ju predal, že?).

Vľavo: stav pri kúpe Vpravo: stav pri predaji

Samozrejme endurko som nekupoval na to, aby som dral cestné gumy, ale aby zvládlo aj čo-to v teréne. Toto bola pre TéÁčko parketa sama o sebe a na to, aká to bola ozruta, lietala ako srnka. Prakticky nebolo miesto kde by som si povedal "toto nepôjde" a často jediným dôvodom, prečo som niekam nešiel, bola ešte v tom čase absencia padákov. Napriek tomu som sa dokázal vyšantiť v prachu, blate, snehu, prebrodiť nejaké tie riečky, skrátka a jasne, tejto mašinke sa TAžko :-) v teréne hľadá konkurencia zo svojej triedy aj s ohľadom na dnešnú tendenciu robiť z veľkých endúr už len asfaltové presúvadlá (čoho je nesmierna škoda a obrovská česť výnimkám). Čo sa však TéÁčku hrozne vytýka, a veruže občas som na to prehodil poznámku aj ja, je pomerne malý výkon (37kW - 50HP). Áno, 600-vka dvojvalec do "V" je ako traktor a prejde všade, "točák" ma slušný, na cestovanie a prácu v teréne je nesmierne príjemný a jeho výkon ďaleko postačuje. No priznajme si, sú situácie, kedy človek využije koňa navyše. Nemyslím iba naháňanie koní na Pezinskej Babe, ale aj bežné dopravné situácie, ako predbiehanie, kedy by sa pár koní pod kapotu zišlo. Nehovorím však že je slabá, to zas nie! Nuž ale vzhľadom na zameranie tohoto stroja to patrí určite k tým menším nevýhodám.

My sa zimy nebojíme!

Budeš mi chýbať…

Áno, presne tak. Ako som už naznačil vyššie, motorku som na jar tohto roku (2009) predal. Jazdil som na nej prakticky nonstop. Okrem malej prestávky, kedy to jednoducho s ohľadom na mašinu už nešlo :D som prejazdil aj celú zimu a natočil slušnú kopu kilometrov. Za ten čas som z jej sedla spoznal nádherné miesta na našom malom Slovensku, ukázala mi čaro moto-turistiky vo veľkom štýle a tu som sa naozaj našiel. Pre mňa to bol TAKMER dokonalý stroj. "Doplatil" som na svoju zvedavosť a keď som našiel vynikajúcu ponuku na 1200-vku Bandita, tak som nevedel odmietnuť a TéÁčko som vymenil za pár koní navyše. Nechcem povedať že som spravil zle, zločinec je naozaj motorka s veľkým srdcom (to teraz aj doslova :D) a nech akokoľvek frflem, musím uznať, že je to vynikajúci stroj, no za TéÁčkom mi je nesmierne ľúto. Táto mašinka ostane hlboko v mojom srdci a podľa slov nového majiteľa si aj jeho hneď získala. Bodaj by nie, veď takáto mašina je už v dnešnej dobe kópií a "moderného" štýlu skutočnou raritou a niečim, po čom budú srdcia turistov ešte dlho túžiť. Neraz som sa s ľuďmi zhodol v tom, že keď TéÁčko, tak jedine 600-vku (nie že by novšie boli horšie!!!) a možno raz moju krásku získam späť... čomu by som bol veľmi rád. Človek nikdy nevie... V tomto článku som nechcel podať objektívne informácie o parametroch, výhodách a nevýhodách, ale porozprávať o mojom príbehu s jednou mašinou, ktorá sa zapísala do dejín motocyklov a mnohých sŕdc ľudí po celom svete rozhodne VEĽKÝMI písmenami! Jazde zdar!

Navždy si ťa zapamätám!