Suzuki Bandit 1200 S

Aj keď s odstupom času už motorku nepovažujem za svätý grál, ako keď malý chlapec drvil v rukách katalóg Yamahy a topil nadupanú Babettu, ale stále si myslím, že motorkár je človek srdcom, nie rozumom (bohužiaľ posledná doba a štatistiky nehôd zavinených motorkármi vraví, že to už často nie je ani o jednom). Práve tomu srdcu človek nerozkáže a preto naše cesty po motorkárskom svete môžu byť nevyspytateľné. Aj keď som bol zdanlivo úplne spokojný s TAčkom, mal som mašinku, ktorá mi dala všetko po čom som kedy túžil, som sa niečím nechal zviesť a v mojej garáži sa ocitol veľký bandita. Áno áno, už končím dramatickú tvorbu, ale predtým ešte jedno poviem. Netuším čím to je, ale každá jedna moja motorka bola vlastne nechcená, presnejšie nad žiadnou z nich som sa nikdy nepozastavil, nezaujímal sa o ňu a ani ma nenapadlo kúpiť, no vždy sa náhle niečo zmenilo, tá pravá mi proste učarovala a už aj bola moja. Ba čo viac, vždy sa ukázalo, aký som bol hlupák, keď som si tak skvelé stroje nevšímal a každa z nich sa mi zapísala hlboko do môjho života prekrásnymi spomienkami. Osud? Možno, ale opäť sa stalo, že do stroja, ktorý naozaj nikdy nepútal moju pozornosť, skôr naopak, som sa zaľúbil na prvý pohľad a nevedel odolať až tak, že som hneď predal TAčko, aby som sa mohol hnať do Česka pre ňu. Hoci som o nej nič nevedel, nikdy ju nevidel naživo, na fotkách nebola nič zvláštne, aj tak ma k nej čosi ťahalo a skrátka srdce zavelilo TO JE ONA! A musím ju mať, aj keby čo bolo.

Stojím doma vedla motorky, dávam si dokopy v hlave, čo som to spravil, kde sa tu vzala, ale už je to jasné “Si len moja!”.

Prvé dojmy

Ako som povedal, bandity som si nevšímal, lebo neboli ničím zvláštne, avšak táto K1 je niečo úplne iné. Bandiťácku jednoduchú kapotáž na chvíľu vystriedala jedna z podľa mňa najkrajších, aké som na motorkách videl. Klasický reflektor vystriedal dvojitý, navyše každý s vlastnou šošovkou, kompletne sa zmenil tvar masky a celé to vytvára ten charakteristický “kukuč”, ktorému som proste nedokázal odolať. Tieto ročníky Banditov boli nezameniteľné. Nerozumiem, prečo sa po čase vrátili späť k obyčajnému reflektoru a tvaru masky ako predtým, čím podľa mňa stratil svoju jedinečnosť. Ale čo, nevidím do hláv konštruktérov. Nuž, tak bolo rozhodnuté. Mám K1tku a nedokážem sa na ňu vynadívať, je krásna (a ja veľmi skromný :D ).

Onedlho tomu bude 5 mesiacov čo ju mám, bohužiaľ natočil som iba cez 6 tisíc km, lebo vačšinu času (cez 3 mesiace) bola úplne rozobratá. Musel som spraviť netesnosť na kartri, tak som to využil rovno na “generálku” celej mašiny. Motor, rám, vidlice .. všetko pretesniť, nové puzdra, somariny…

Nuž práce požehnane, ale na jedno to bolo dobré, mašinu som si celú do poslednej skrutky prezrel, všetko skontroloval, sám urobil a teraz jej môžem 100% veriť, čo je pri kúpe jazdenky veľmi dôležité. Našťastie mašinka bola aj predtým v super stave, žiadne poškodenia, žiadne pády, nič a keď som vymenil časom opotrebené veci, je opäť ako nová.

Motor

Ach, kde začať… Myslím, že koho nepresvedčí vzhľad, toho určite presvedči jeho veľké srdce. Ako inak charakterizovať takého veľkoobjemového naháča? Žiadna nasrdená malá bzučiareň, ktorú pri živote drží iba kopa elektroniky, ale masívny kus strojárskej roboty. Ten motor ma jednoducho fascinuje, toto ja veruže môžem. Vzduchom/olejom chladená 1200vka disponuje naozaj statnými rozmermi (a hmotnosťou). Síce v zákrute okolo vás neprebzučí v polohe ležmo zaseknutý otáčkomer v červenom poli, ale naopak s hlbokým zvukom si suverénne razí cestu pútajúc nejeden pohľad. To je tá pravá krása, ktorú mám rád. Od toho aj parametre, vlastne také, ako by ich človek očakával, výkon v serií okolo 100vky. Moja podľa brzdy 114.9HP, to sú slušné čisla, čo poviete? No keď som si pozrel záznam krútiaceho momentu, hneď je jasné skadiaľ vietor fúka. Veď posúďte sami:

Maximálny točák (103 Nm) nastupuje už od 4 tisíc ot.! Žiadne točenia, žiadne nadrapovanie, ale nádherný ťah už odspodu. Takže hoci dokáže krásne lietať v rozsahu najvyššieho výkonu, nestráca dych ani v nízkych otáčkach, čo je pre mňa úplne ideálne, nakoľko mašinu využívam skôr na turistiku. Nacvakať 5ku a nech aj traktory padajú. Dokonca pri predbiehaní nemusím radiť dole, ale stačí otočiť zápästím (občas sa mi stáva, že po svižnom predbehnutí cvaknem 5ku .. ale nič sa neudeje, lebo 5ka tam už dávno je). Nedávno tu bola diskusia, že na čo sú niekomu silné motorky, že už aj športová 125ka narobí bordel. No tu je moja odpoveď, tu je ten dôvod, ktorý ma veľmi ťahal od 600vky ešte vyššie. Je to ten komfort, ten pocit, že motorka ťa poslúcha a nie ty ju. Nijaké splašené kone, skrátka ideš si svoje a stále máš obrovský prebytok sily na čokolvek. Nehovoriac o tom, že plne nabalený stroj s dvomi aj niečo váži a 600vka to už celkom cítila hlavne v horách. S touto mašinou si krásne vychutnám jazdu. Ehm, na druhej strane, takáto sila sa odniekiaľ musí nabrať, preto veľké mínus je určite spotreba. Tá je samozrejme extrémne závisla od štýlu jazdy, ale dajme si priemer tých 6,7 litrov ako udava TP (optimisti). Dá sa menej, dá sa viac. Nuž keď niektorí hádžu čísla okolo 4, tak len ticho závidím, ale čo už, sám som si vybral. Môj vysoko subjektívny pocit z motorky je napriek tomu rozhodne pozitívny, kto sa chce vozit, tak tam skrátka niečo naleje.

“Spoľahlivý, konštrukčne jednoduchý a osvedčený”, vravel istý mesačník, taký veru je. Nové Bandity dostali už aj vodníka. Je to komplikovanejšie, vačšia údržba, hmotnosť navyše, ale efektívnejšie. Verím, že je to dobrá zmena. Minimálne si človek nemusí dávať pozor na prehriatie (mimochodom, kontrolka teploty motora už v serií by nebola odveci, však ujo Suzuki? ). Ale no a čo, mne sa to napriek tomu páči tak, ako to je. Toto je ten Bandit, aký ho poznáme, má svoje čaro. Veď v časoch minulých, keď Suza prišla s olejovým chladením, mali obrovskú výhodu voči vodníkom v spoľahlivosti, hmotnosti a mnohom ďalšom a dosiahli ním veľké úspechy v konkurenčnom boji. Dnes už sú vodníky míľový krok od tých čias a o ich prevahe nemožno pochybovať, avšak niektoré výhody tomuto systému aj tak nikdy neuprú.

Podvozok a rám

Uf, Banditov rám … Asi najspornejšia časť celej motorky. Klasický rúrkový rám Bandita je vraj veľmi mäkký a ľúbi plávať. To je bežný argument. Sám som z toho bol pred kúpou zmätený, ale našťastie som sa nenechal odradiť “odborníkmi”. Veď predsa, presedlal som naňho z endura, tak aké zlé to už len môže byť? Ale kde je teda pravda? Nuž, zažil som aj pevnejší rám. V zákrutách na nerovnostiach ho je cítiť jemným zavlnením, ale žiadne katastrofické scenáre, ako niektorí radi rozširujú, sa nekonajú. Nakoniec toto nie je žiadna okruhovka, na to nie je robený ani motor, ani rám. Keď chce niekto hrať Rossiho na Pezinskej, tak nech si kúpi čosi iné. Naopak, keď niekto plánuje jazdiť turistiku, dosť svižnú turistiku, tak je na to mašina ako stvorená. Pohodlia je na rozdávanie, celý podvozok je konštruovaný skôr mäkšie a pohodlnejšie, veľmi príjemne. Predné aj zadný tlmič je samozrejme ešte možné nastaviť.

Brzdy

Ešte dôležitejšie ako motor sú brzdy. Predstavte si 500 kg železa, mäsa a batožiny ako si razí diaľnicu povedzme 160km/h a zrazu musí prudko postáť. Nič ľahké, no práca pre Bandiťácke brzdy ako malinka, veď o zastavenie tohto kolosa sa stará 14 piestikov. Vzadu pevný dvojpiestik a vpredu dva masívne 6 piestiky hryzú dva 310 mm kotúče. Myslím, že páni v Suzuki to zobrali vo veľkom a naordinovali Banditu ukážkový brzdný systém. Nie sú to síce žiadne gixxerácke ľahučké radiálky, čo odhryznú z kotúča, ale masívne kusy železa, ktoré sa len tak ľahko nevzdajú ani po poriadnej paľbe. Veď predsa takú hmotu musí brzdiť niečo “veľké”. Ľahučké a presné dávkovanie sily aj jedným prstom a v nutnosti rýchlo a spoľahlivo zastavia, to sú tie dva 6 piestiky... naozaj super robota. Neviem si predstaviť, čo tu vytknúť. Azda vyššiu hmotnosť, ale v porovnaní s tým, koľko železa si spokojný majitelia endúr naválajú na mašinu v podobe padákov, krytov a čo ja viem čoho, sa stále o hmotnosť neobávam.

Pohodlie a to ostatné

Tu si kapotovaný Bandit zachováva svoju tvár pohodovej mašiny a pre jazdca poskytuje fajn zvezenie aj na veľmi dlhé trasy. Sedlo je rozmerné a pohodlné (akurát ľadvinka sa na mňa trochu šmýka, ale to predsa nevadí :-) ), ovládače sadnú (jediná nevýhoda, že za tlačítkami na prístrojovke sa treba načahovať, za jazdy vadí), kapotáž u tohto modelu poskytuje dobrú ochranu pred vetrom (lepšie ako TA s turistickým štítom, to som bol naozaj prekvapený). Za niečo musím tvorcov opäť pochváliť, je to už spomenutá prístrojovka.

Dva chrómové analógové budíky, uprostred vkusné LED kontrolky (čomu som veľmi rád, lebo nemám rád pomalé rozsvecovanie a zhášanie bežných žiaroviek) a v každom budíku jeden LCD display. Na ľavom má človek k dispozícií čas, celkové km a dve denné počítadlá. Vpravo je digitálny ukazovateľ paliva. Takú vymoženosť neposkytujú ani omnoho väčší turisti, je to super pomôcka. Ja osobne by som tam doplnil aj ukazovateľ zaradenej rýchlosti (aj staručká GSX 550 z 87meho to má) a spomínanú teplotu motora, ale nevadí to, aj tak prístrojovka poskytuje viac informacií, ako som bol kedy zvyknutý. Veľmi dobre. Spolujazdec to už s pohodlím má vraj kúsok horšie. Teda horšie… horšie oproti veľkým endurám, ako som bol zvyknutý, ale vačšina cesťákov môže stále len ticho závidieť. Na mašinke mám aj komplet výbavu, 36 a dva 52 litrové kufre, elektrickú zásuvku a nejdem sa rozpisovať čo všetko, ale turista ako vyšitý… som nadmieru spokojný.

Musím spomenúť ešte jednu vec. Ako som už vravel, v dvojitom svetlomete sú dve šošovky. Tie okrem vzhľadu, majú aj výborné svetelné vlastnosti (svietivosť a smerovanie svetla). Tu nie je v noci čo vytknúť, avšak pribudlo tým množstvo spojov, ku ktorým neviem prečo, Suzukáči zamedzili prístup. Teda presnejšie, šošovky sú priskrutkované na dvoch platniach, každá platňa na troch nastavovacích skrutkách a celé je to schované vo veľkom lepenom reflektore, bez možnosti prístupu k skrutkám (okrem nastavovania samozrejme). Čo je čarovné, tieto skrutky nie sú ani nijak poistené, teda môžu sa uvolniť. Ako sa stalo aj mne a nasledovala ceremónia rozliepania reflektora, aby som dotiahol jednu hlúpu skrutku. Nekomentujem.

Záver

Aby sme sa rozumeli, nikdy som nepovedal, že je to ten najlepší stroj na svete, to rozhodne nie. Ale opäť som sa dostal k jedinečnej mašine, ktorá toho ešte ani veľa nestihla, no už som si ju veľmi obľúbil. Aj keď mi je občas ľúto, že som predal Transalpa, s odstupom času nadobúdam presvedčenie, že som spravil dobre a spoznal tak další úžasný stroj. Dalšia dobrá skúsenosť a zatiaľ som s ňou veľmi spokojný. Je na každom z nás, ktorá zo širokej ponuky bude tá naša “najlepšia na svete” a jedno viem už teraz na isto, našiel som silného kandidáta.