Dlhý čas čakania.... alebo ako sme si pojazdili

Doteraz sme mali problém, že máme vodičáky, ale nemáme motorky. Už motorky máme, no teraz nám zase chýbajú vodičáky :-) Samozrejme mám na mysli skutočné motorky a nie len malé 50tky či jazdu v teréne. Roky už nato síce dávnejšie s gommez máme, no akosi povinnosti nám to nedovolili a do autoškoly sme začali chodiť len nedávno. Každá trpezlivosť má však svoje medze a my sme jednoducho nechceli zažiť len ďalší z tých teplých smutných dní, aké sme zažívali deň čo deň celé naše životy, sledovaním a rozplývaním sa závisťou všetkým stovkám motorkárov, ako sa preháňajú okolo nás celý vysmiaty. Tak mi Gommez hovorí: "kašlime nato! Viem že je to risk, no toto už viac nevydržím!" Andre85 (Gommezov brat) je starší a už dávno má vodičák, no samozrejme v našej formácii nesmie chýbať.

Streda 6.9.2006

Ani presne neviem kedy a ako som súhlasil, ale keď som ráno vstával jedno som vedel, dnes ma čaká veľký výlet po južnom Slovensku. Najprv však povinnosti a ja som sa pripravil ako každý deň na školu, do ktorej som dnes však išiel na motorke. Beriem kľúčiky, papiere, povinnú výstroj a ruksak s náradím a bežím do garáže. Cesta do školy bola super, príjemný ranný vetrík mi ovieval motor pariaci sa na nízkych prevodoch v rannej premávke. V škole som sa nevedel dočkať konca vyučka... nudné hodiny ubiehali extrémne pomaly, asi celá trieda si vyskúšala moju prilbu a bundu, zopár ľudí som musel cez prestávku aj povoziť po ulici, skrátka bežný deň motorkára v škole :-) .........................NUDÁÁÁ............................ A je to tu! Posledné sekundy hodiny a krásny zvuk zvončeka. Už aj som sedel na naštartovanej motorke, posledné zapózovanie s moto pred foťákom kamoša a je to tu! Vyrazil som napred nádhernému dňu. Po Bajkalskej na Vajnorskú a cez Zlaté Piesky vychádzam z Blavy, pozdraviac sa s motorkármi idúcimi oproti, po tzv. "starej ceste" cez Senec, Sládkovičovo na Galantu. Cesta bola úplne super, na 5ke som si vychutnával jazdu a v duchu sa tešil že som zvládol Blavu bez policajnej kontroly. Pred Galantou som odbočil na Čierny Brod a cez Vozokany do Dolných Salíb, kde bol prvý cieľ mojej cesty. Mal som sa tam stretnúť s Gommezom a Andre85, ktorý boli u svojej babky. Neviem či mám takú hlučnú motorku, alebo len skrátka telepatia :-) ale čakala ma otvorená bránka do dvora a v nej Gommez vysmiaty jak lečo. Museli sme však čakať na Andre85 kým povysáva otcove auto, tak sme s Gommezom len tak bezcieľne jazdili po dedine, na pumpe fúkali pneumatiky a podobné maličkosti. Tak a hotovo, auto povysávané, všetci vystrojený, pobalený, rozlúčili sme sa a mohli sme vyraziť. Na ulici sme sa zoradili do premyslenej formácie: MZ 150 (udáva tempo), MZ 251 (ozdoba každej motokolóny :-P, prenos info medzi predkom a zadkom) a nakoniec JAWA 350 (maskovací efekt). Z dediny sme vyšli smerom na Kráľov Brod, kde sme odbočili na Žihárec a Neded. V Nededi sa nám podarilo nesprávne odbočiť a nebyť pozorného oka Andre85 a najmä jeho dobre viditeľného brzdového svetla, už chladím gumy vo Váhu a Gommez by sa asi až na druhý breh dostal :-)

Čumíme jak puci na kompu na druhom brehu a nechápeme kde sa tu vzala. Potom nato však Andre85 došiel a hľadali sme teda novú trasu, lebo kompa sa nám moc zaľúbila a návrh na otočenie bol zamietnutý. Na lodi sme boli sami a bolo to super, porobili sme nejaké fotečky, užívali plavbu. Kompa nemá motor, je pripnutá na lane cez rieku a natočením lode šikmo na prúd je ním poháňaná. Veľmi fajn riešenie a človek si môže vychutnávať žblnkotanie vody a ticho prírody. Tak sme teda dorazili k brehu a pokračovali smer Palárikovo na Šurany a cez Podhájsku na Levice. Cesta to bola skutočne krásna, mnohé zákruty, stúpania, klesania, aleje, dedinky, ostré zákruty a malá premávka... Krásny zážitok a naše mašinky sa cítili ako ryby vo vode. Skrátka okamihy, ktoré nemotorkári nikdy nebudú poznať. Jawka sa v týchto kopcoch prejavila ako dokonalý maskovací prostriedok, po ktorom celé údolie ostalo v hmle. Gommez ho rovno odskúšal na nevinnej oktávke, ktorá bola skrátka v nesprávnu chvíľu na nesprávnom mieste. V dedinke sa dostal za nás a vtedy urobil chybu, bol veľmi slušný a nesnažil sa nás predbiehať, tak si pekne išiel za nami celú dedinku až po osudový riadny stupák na konci, pred ktorým sa nám Gommez začal trocha vzdialovať, tak to chcel dobehnúť a poriadne na dvojke Jawke vyťal, chudera oktávia sa nám vtedy na dlhšiu dobu stratila v hustej hmle :-) Ja nič netušiaci skoro nabúram od smiechu, keď kuknem do zrkadla a vidím len biele pozadie a v strede na ceste červenú Jawku (nerobím si srandu!) :-) Ale však tak to má predsa byť, JAWA a dym patria k sebe ako láve a pravé vajce. Jawka nás dobehla, oktávia predbehla a cesta pokračovala pokojným tempom ďalej po krásnej Slovenskej krajine. Keď sme po chvíli stáli už nepamätám čo dohadovať a chceli sa pohnúť, dám smerovku a bum! Všetko zhaslo, hasol motor, svetlá, kontrolky, skrátka všetko. Všetci sme si skoro pustili do gatí, že sme najďalej od domu a jedna motorka nejde. Hneď prvé čo pozrem sú poistky a vidím že jedna je pekne ugrilovaná, no naši strážny anjeli zalobovali u šéfa a vybavili nám, že vlákno nebolo prepálené, len bola roztavená umelá hmota okolo a drôt sa nedotýkal jedného kontaktu. Naštastie v zadnom kufríku nosím poistky a nikdy ich radšej ani nevykladám, no samozrejme keď si pozriete fotky, niečo motorke chýba. Hmm, žeby kufrík? Nedávno pred cestou som ho dal dole, aby som mohol opraviť jeden pánt, lebo som nevedel, že bude výjazd a išiel som bez kufríka. No nemá ten osud zmysel pre humor? :-) Skúšam zachrániť situáciu a poistku stláčam, škrabkám, šúpem, až som vymodeloval niečo schopné a po nasadení zafičala. Ach ten šuter zo srdca.. Dúfajúc že sa to už nikdy nezopakuje sa teda vydávame znova na cestu.

Za dedinkou Lok sme sa zastavili a urobili si malú prestávku na porobenie fotečiek, doplnenie tekutín, prípadne aj ich výdaj a s mapou v ruke posedeli na trávičke pri motorkách a kochajúc sa pekným pohľadom na vzdialené Mochovce vymýšľali cestu nazad. Samozrejme sme nezabudli nazrieť do nádrží zisťujúc že nám to spapalo akosi viac ako sme predpokladali, no optimisticky konštatujeme, že to vystačí. Naplánovali sme cestu cez Kalnú nad Hronom, kde sa pustíme na hlavnú cestu smerom na Jur nad Hronom, v ktorých odbočíme na Tekovské Lužany a v nich zase zídeme z hlavnej a ideme až po Gbelce. Odtiaľ ďalej do N. Zámkov, kde poznám krásne vodopády a tam sa aj občerstvíme. Tak sa aj stalo až po Vozokany, kde sme si spravili prestávku na ďalší výdaj tekutín. No čas však pokročil viac ako my a začalo sa stmievať. Každému je jasné že máme problém. Takže bez oznamu ostatným, Andre85 zmenil trasu keď preletel odbočku na Gbelce, a pokračoval ďalej po hlavnej, samozrejme mi to nedalo a chcel som mu začať nadávať, no keď som zistil že to bol zámer, obaja sme s ním súhlasili. Do Zámkov to bola opäť pekná cestička, aj keď doplnená o neopísateľný nepríjemné kamióny, však o premávke sa aj tak dalo povedať že žiadna. Zasa som si vychutnával pocit radosti z jazdy, ktorý zdieľali určite aj ostatný. V Zámkoch sme na pumpe kúpili bagety, dofúkali na 150tke pneu a počkali kým dodatočne prijdený páni policajti dotankujú a odídu, nech neriskujeme.

Hneď ako sa tak stalo, zaviedol som chalanov na, ak ste odtiaľ tak poznáte, Zúgov. Nádherné vodopády, kde sa do rieky Nitra vlieva ďalšia rieka. Tam sme pojedli bagety, popozerali vodopády, zašportovali si odháňaním komárov a konštatovali, že definitívne prídeme domov veľmi neskoro.

Vydali sme sa naprieč Zámkami a chceli sa dostať na cestu do Kolárova, napodiv sme len raz zle odbočili a prevrčali mestom bez povšimnutia policajtov. Vyšli sme zo Zámkov a to čo bolo všade naokolo sa dá nazvať len jedným slovom: "TMA". To bolo veľmi nepríjemne, nakoľko sme povedali, že budeme doma do zotmenia. :-) Je jasné že naše meškanie bude brutálne, tak sme sa ponáhľali najkratšou cestou. Pekne rýchlo sme sa dostali do Kolárova a tam som absolútne stratil šajn o tom kde sa nachádzame a kade ideme, bola mi (aj im) veľká zima, z mojej prilby som pozeral len pomedzi rozpučené mušky, a len som nasledoval červene svetlo predo mnou, bez snahy určovať polohu. Naše stavy v nádržiach boli zúfalé a dohodli sme sa, že keď niekto zapne rezervu, začne blikať a trúbit, skrátka tak bežne panikáriť. :-) Nakoľko ja som mal o 60 km viac (cesta z Blavy), bol som to ja komu zhaslo. Pravdaže Andre85 bol tak unesený klopením do zákrut, že si zabudol všimnúť, že tie dve biele svetielka v zrkadlách sa stratili. Na rezerve začal hon na MZťáka. Nakoniec úspešný a zastavili sme na pumpe tankujúc len za pár korún, lebo akosi nikto nemyslel na neplánované výdavky. :-) Ja som mal síce dosť šťavy už, no báli sme sa o JAWU, ktorá sa chystala byť ďalšia v poradí. Tak si razíme cestu tmou ďalej. Ako sme tak vychádzali z jednej dedinky, stala sa nepríjemná príhoda, kedy Gommezovi vbehla pod kolesá mačka, našťastie názov jeho motorky "lokomotíva" nie je tak, a celá mačka spôsobila iba myknutie rajdami, keby to bola niektorá z MZiet, tak by to skončilo ďaleko horšie. Mačku sme sa snažili nájsť a pomôcť jej, no nepodarilo sa, tak vyzerá, že to nakoniec rozchodila. Cesta už do Salíb pokračovala našťastie pokojne a červené svetlo nás s Gommezom doviedlo až pred dom, dokonca už ani nikto nemusel zapnúť rezervu. Tam sa Gommez odpojil a ja s Andre85 sme sa už teraz lepšie naobliekaný ponáhľali do Blavy. Cesta bola opäť pokojná a bez policajtov, tak sme zaparkovali MZty v garáži a ponáhľali sa každý premrznutý domov do tepla.

Takto sa skončil jeden nádherný deň, jeden nádherný výjazd. Spomienky sú určite pekné a takýto výlet si radi zopakujeme, no nabudúce to už bude s vodičákmi, aby bol ten výlet ešte omnoho krajší, omnoho dlhší, kludne aj na druhý koniec Slovenska. Nechápem, že sa vám to chcelo čítať až po koniec, preto Vám ďakujem za vytrvalosť a teším sa na stretnutie na cestách, možno pri práve takýchto pekných výletoch.