Na otočku k Neusiedleru

Je krásne ráno (neviem už aký deň) a ja vstávam zavčasu, vysmiaty od ucha k uchu, že mám deň voľna, aj keď bohužiaľ všetci ostatní museli pekne naklusať do školy alebo práce. No tak hútam, že čo dnes poriešiť. Krásny slnečný deň priam nahovára ísť sa niekam previezť. Tak vyberám z tankvaku moju mapu, ktorá mi robí vernú spoločníčku už dlhý čas a pri pohľade na každé natrhnutie, každé poškodenie sa mi vynorí iná spomienka na pekné i tie nepekné časy na cestách i necestách. Tak som blúdil prstom po mape, až mi zablúdil na krajinu mne vtedy ešte len málo známu, na Rakúsko. Tak fajn, treba skúsiť niečo nové a zrak mi hneď padol na veľkú modrú plochu, na Neusiedler See. Ok, rozhodnuté, ide sa k vode. Naskladám mapu do tankvaku, pribalím pas (lebo môj roztrhaný občiansky by sa im nemusel lúbiť :-D ), zoberem výstroj, niečo do zimy, nejakú vodu a hajde do garáže, kde som všetko pekne nabalil na nedočkavú mašinku. Kým sa zohrieval studený motor, tak som porobil ešte posledné fotečky a vyhupsol do sedla za krásnymi zážitkami...

Pripravený

Známymi cestami a ulicami sa dostávam na rakúsku hranicu, kde stojí len pár zablúdených áut. Ako sa tak blížim ku Rakušanom, tak z búdky namňa vybehne colník. Ja som sa tak zľakol, že som hneď zaflekoval a vystrašene som kukal, že čo som spravil. Ale hneď jak som zbadal ten široký úsmev na jeho tvári, už som vedel, že je dobre a pokojne som sa posunul k okienku a hneď sa mi prihovoril... Po neúspešnom pokuse s nemčinou sa ma po anglicky povypytoval všetko možné aj nemožné o motorke, o tom kde všade som s ňou už bol, ako jazdí a tak a poprial štastnú cestu (autá za mnou už boli asi dosť netrpezlivé, no jemu to zjavne neprekážalo :-D ). Skutočne ma tento fantastický človek prekvapil a poriadne mi zdvihol náladu. Hneď za hranicami ma Rakúsko privítalo krásnou slnečnou oblohou bez jediného obláčika a prekrásnymi prázdnymi cestami. Všetko sa to začína krásne a ja s mojou kráskou smerujeme na Hainburg, kde je prvá a jediná plánovaná zastávka: Braunsberg. Skutočne za okamih odbáčam v Hainburgu z hlavnej na cestu na Braunsberg, ktorá je prekrásna, má veľmi prudké stúpanie a množstvo vracákov a iných zákrut (niečo jak Pezinská, len kratšie, strmšie a užšie) a táto cesta končí na samotnom vrchole Braunsbergu, kde je parkovisko a nádherný výhlad na široké okolie.

Braunsberg/parkovisko

Sedím si tam vedľa motorky, užívam si výhľad a príjemný vetrík a študujem podrobne moju ďalsiu trasu až k Neusiedleru. Mašinka zjavne vzbudila pozornosť u Rakúšanov a "nenápadne" :-D sa motali okolo a čakali kým naštartujem. Tak som nabalil tankvak, mapu naskladal do vrchnej priehradky a pripravil sa na odchod. Za upriamených pohľadov (zvláštny pocit :-D ) som nakopol a vyhupsol do sedla. Cvak jedna a môže sa ísť. Pár ľudí mi aj zakývalo a ja som si to opäť šinul dole z B.bergu smer Bruck a.d. Leitha (cesta na Wien) pekne pokojnou 80-90tkou a vychutnával si krásnu krajinu a počasie. Niekde za Hainburgom (prepáčte, neviem kde) som išiel cez bežnú križovatku a keď som kukol do prava, do očí mi udrel v diaľke nádherný nezvyčajný most, tak som šmykom zadného bez váhania strhol doprava (nikde žiadne auto, inak by som si to nedovolil :-D ) a letel kuk na ten zjav. Most som si dvakrát preletel hore-dole a nafotil. Pekná stavba.

Ďalej už cesta pokračovala nerušene, s nohami salámisticky na zadných stupačkách a chopráckou jazdou som si prechádzal krásnou krajinou a obzeral okolie. Pri spomínanej dedine som odbočil na Juh na Neusiedl am See (Parndorf). Bez zastávky som sa hrnul k svojmu cieľu, totiž chcel som sa čo najskôr dostať k pobrežiu a tam potom sa už motať a obzerať zaujimavosti. S malým blúdením v Parndorfe (hnusný kruháč :-/ ) som sa konečne dostal do Neusiedlu a bez váhania odbočil pri tabuľke "Zum See". Boh žehnaj kapitalizmu, lebo celé pobrežie bolo oplotené a prístupné len hosťom obrovského počtu ubytovní a hotelov naokolo :-D .. Tak som aspoň zazrel "more" ponad plot z veľkej diaľky. Nadával som, ale bolo to prvé znamenie, že som pri svojom cieli. Tak som sa sklamane pobral dalej a pokračoval JV stranou popri jazere, až kým nenájdem cestu k nemu. Na mape bola vyznačená len jediná cesta k jazeru a to v dedinke Apetlon, myslím, že je to najjužnejšie miesto pri pobreží Neusiedleru v Rakúsku (kúsok od hranice s Maďarskom). Hmm, nepotešila ma toto zistenie, no keď som už tu, tak by bola hlúposť nevidieť Neusiedler. Tak teda budiš, ide sa na Juh...

Nekonečná rovina kde len oko dovidelo, no cesta to bola pekná. Cestou som prechádzal cez dedinku Podersdorf am See, kde som zhliadol tabuľku "Windmuhle". ,,Fúha, čo sme v Holandsku?" Tak som sa rozhodol ísť si ho pozrieť. Po chvíľke blúdenia (keď som troška nepochopil to divné značenie) doslova okolo mlyna, som dorazil na maličký Platz a na kopčeku stál pekný starý drevený veterný mlyn. Škoda, že bol zavretý, no aspoň som si ho poobzeral, pofotil, kukol dnu cez okno a dal si prestávku na lavičke pri mlyne. Síce sa tam dobre sedelo, ale čas bol neúprosný a vyhnal ma opäť na cestu, ak som chcel dojsť domov ešte do večera.

Holandsko

Kúsok za Podersdorfom som ešte poobzeral starú studňu ako na Puszte (co asi naznačovalo blízkosť ku Maďarsku) a šinul si to vytrvalo ďalej. Monotónne vrčanie prerušila až vzdialená dedinka Illnitz, ktorá leží len kúsok od očakávaného Apetlonu. Do Apletonu som dorazil rýchlo a hneď našiel spomínanú cestu k vode. Prekvapila ma dlhá úzka cestička obklopená vysokou trávou (či nejakou podobnou zeleninou :-) ) a močiarmi všade naokolo. Cestička bola omnoho dlhšia ako sa zdala a začal som mať obavy kam to vlastne idem, no obavy sa nepotvrdili a cesta ma doviedla až ku areálu okolo jazera. Pripravil som si ojró na vstupné, no ujo pri kase prekvapený, že čo od neho ten trkvas na MZte chce, mi ukázal nech idem, tak fajn...

Odparkoval som mašinku na obrovskom prázdnom parkovisku a pobral sa na pobrežie vytúženého Neusiedlerského jazera. Predo mnou sa odhalila nekonečná pokojná vodná plocha a obzor iba občas pretali sťažne malých plachetničiek... Krásne božské ticho, celá pláž len pre mňa, poblíž prístavisko plachetničiek, skrátka úžasná romantika, krásne miesto a môj pocit zadosťučinenia stáli za tú námahu. Tak som tam asi hodinku sedel a kukal na odraz slnka od hladiny a pohupujúce sa plachetnice. Okolo mňa sa prechádzala rodinka kačíc. Užasné.

Konečne pobrežie

Slnko bolo stále nižšie a nižšie a i keď nerád, ale musel som sa pobrať preč. Dnešný cieľ som splnil, mám ďalšie miesto na mape, na ktoré keď mi padne zrak, tak sa mi vynoria pekné spomienky a môžem si povedať aj tu som bol (prepáč MZtka, vlasnte BOLI!). Pozdravím sa s kačičkami a štartujem smer domov. Cesta nazad odsýpa už rýchlo a ja to vzhľadom na pokročilý čas beriem najkratšou cestou na Neusiedl am See, odtiaľ Parndorf, Gattendorf a nechutnou cestou vo výstavbe (veľká premávka, vyfrézované, rozkopané.. proste idylka) na Kittsee a BA.

Cesta domov

Cesta ubehla veľmi rýchlo, už bez zastávok a ja za šera dorážam do garáže, príjemne unavený a veľmi šťastný, z krásne prežitého dňa v sedle môjho nemeckého tátoša. Opäť to bol jeden prekrásny zážitok a prekrásne prežitý deň. Neľutujem ani jediný okamih a ani jedinú kvapku benzínu. Teším sa na najbližši výjazd, a dúfam, že už nepôjdem sám :-) Tak sa majte všetci a jazde zdar!