Hortobágy Tour II, alebo chceli sme vidieť pusztu

Čo s peknou októbrovou sobotou? Mám rád pohodové jesenné jazdy a po návrate z Egypta som sa veľmi tešil na jazdu jesennou prírodou. A keď už niekam vyraziť, tak prečo si nepozrieť niečo iné...

Iný v tomto prípade je Maďarský národný park Hortobágy, ktorý sa nachádza asi 40 km východne od mesta Debrecen a asi 170 km od Košíc. Na tento výlet sa k nám s Dadi pripojil aj Richie s Ivkou na ich novom V-Strome.

Úspešne sa stretávame na benzínke v Barci niečo po ôsmej hodine ráno. Po rýchlych raňajkách a doplnení benzínu vyrážame na hranice. No ďaleko sme nedošli. Len niekoľko desiatok metrov za pumpou na nás striehla modrá Fábia a spravila nám pamätnú foto za 500 Sk, ktoré sme na mieste vyplatili príslušníkovi polície... Príjemný začiatok.

Hranice bez problémov, meníme nejaké tie dukáty a rázne odmietame žobrajúceho asi Rumuna hneď za hranicami. Cesta na Miskolc nie je ničím zaujímavá. Vediem nás cez mesto a bez problémov naberám správny smer. Z hlavnej cesty odbáčame smerom na mesto Mezocsát. Doteraz bezchybná kvalita asfaltu sa mení na pozaplátanú cestu. To cestným endurám neprekáža a tak svižne pokračujeme. Iba krátky úsek cesty je poznačený dierami, ktorým by skôr pasovalo označenie krátery.

Za dedinkou Árokto cesta končí vybetónovaným zjazdom do rieky Tisy. Toto ale nebude brod, tak čakáme na kompu, ktorá nás prevezie na druhý breh. Plavba trvá asi 5 minút a dve osoby a jedna moto zaplatia 380 forintov. Kompa je upevnená na oceľovom lane a na plavbu nevyužíva len silu prúdu rieky ale aj vlastný motor.

Kompa cez Tisu

Z druhého brehu rieky už do parku Hortobágy nie je ďaleko. Teda presnejšie nie je ďaleko do dedinky Hortobágy, ktorá je centrom celého parku. Kto by očakával nejaké hory bude sklamaný. Tento park žiadne nemá a okolo vás sa rozprestiera dokonalá rovina, akú len tak neuvidíte. Dadi poznamenala, že je tu vidno ako sa zem zaobľuje. :-) Park Hortobágy, ktorý je od roku 1999 zaradený do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, je jednou z najväčších trávnatých stepí v Európe, na ktorej sa pod šírym nebom pasie šedý hovädzí dobytok, kone, ovce a byvoly.

Dedinka Hortobágy, most a múzeum pastierstva

Pred cestou som strávil istý čas pátraním po internete po nejakom sprievodcovi po parku, no neuspel som. Dúfal som, že niečo bude aspoň na mieste. Aspoň nejaká mapka s informáciu, čo kde nájdete a čo tam môžete vidieť. No nič také sme tam nenašli. Zato sme videli historický most s deviatimi oblúkmi na okraji obce, múzeum pastierstva a reštauráciu s ľudovou hudbou, kde sme si dali jedlo typické pre tento región – guláš (cca 130 Sk/porcia).

Potulky po okraji parku

Potom sme už vyrazili na cesty v snahe vidieť pusztu a jej typických obyvateľov, sivé kravy tzv. sarvaš marha. Musím povedať, že sme neboli veľmi úspešní. Skúsili sme niekoľko ciest do parku, či už asfaltových alebo šotolinových, no do srdca puszty sme zjavne netrafili. Naša cesta vždy skončila pri nejakom družstve. Obišli sme celý park dookola a veľa sme toho nevideli. Až pri návrate sme natrafili na miesto, kde hniezdili rôzne vtáky. Ďalekohľad je však pre ich sledovanie nutnosťou.

Potulky po okraji parku

Cesta okolo parku a rôzne pokusy o prienik dovnútra si vyžiadali dosť času a tak sme sa pomaly rovnakou cestou vydali domov. Celú našu trasu aj so zaujímavými miestami si môžete pozrieť na mape tu: Hortobágy Park - Puszta

Záver

Bol som, videl som. To by vám po ceste asi povedal každý z našej štvorice. Isté sklamanie bolo na mieste. Chýbajú informácie o parku priamo na mieste a tak neviete kam sa máte pozrieť. Priamo z dedinky Hortobágy jazdili vozy ťahané koňmi, ktoré vozili turistov do puszty. Predpokladám, že je to jediný spôsob ako si pusztu pozrieť (okrem lietadla).

Jazda okolo parku, akú sme absolvovali my, je stratou času a benzínu. Neuvidíte na nej absolútne nič. Ak sa tam vyberiete, odporúčam sa potulovať po cestičkách v okolí dedinky Hortobágy. Možno budete mať viac šťastia ako my a uvidíte toho viac. Určite odporúčam prečítať si Zeno-v článok: Hortobagyi tour Park môže byť pre zaujímavým spestrením cesty do Debrecénu, ktorý vám už predstavil MajoKE v článku: Košice - Debrecén a kúsoček Rumunska.