Marauder vs. tretia sezóna

Na Žilinu a okolie je to celkom slušný výkon. Nerád by som to zakríkol, ale tohoročná zima nás asi všetkých milo prekvapuje. Blaváci asi ani zimovať nemusia. Neustále plusové teploty a po snehu ani pamiatky. Jazdiť sa u nás síce nedá, ale aspoň tí naši miláčikovia pri zaslúženom zimnom spánku toľko netrpia.

Dosť bolo úvodných slov, poďme radšej k veci. 3. Sezóna vs. Marauder VZ 800. Aká bola? Zimovanie bolo veľmi dlhé a tvrdé. Oproti poslednému zimovaniu som sa rozhodol motorku pravidelne každé dva týždne preštartovávať. Podľa mňa to bola veľká chyba a určite si motor vytrpel svoje. Naštartoval skoro vždy na tretí - štvrtý pokus ale niečo mi hovorilo, že to bolo týranie. Túto zimu to už neurobím. Prípravu na sezónu som zahájil 18. marca výmenou prednej pneumatiky.

Na záver sezóny 2006 som vymenil zadnú gumu. Originálnu Dunlop za Avon Venom. Jej cena bola veľmi prívetivá, a tak som rovnaký typ zvolil aj dopredu (3500 Sk). Celá montáž a demontáž kolesa nestojí ani za reč. Letmý pohľad do manuálu a za pomoci montážneho stojanu bolo koleso behom hodiny zhodené aj namontované. Prezutie pneumatiky a vyváženie som samozrejme nechal na pneuservis (320 Sk aj s vyvážením). Keďže zima nie a nie skončiť, kompletná príprava na sezónu prebehla až 1. apríla. Známi v servise mi poradili po zime naliať do plnej nádrže prípravok do benzínu na prečistenie karburátorov, sacích potrubí a aj benzínu. Nasledovala výmena sviečok (2 x NGK á 120 Sk), olejového filtra (Delo 254 Sk), oleja (Total 2 l 400 Sk), vzduchových filtrov (Delo 1150 Sk), nová batéria (Saito 1520 Sk), vyčistenie, nastavenie a namazanie reťaze. Kontrola skrutkových spojov a množstva chladiacej a brzdovej kvapaliny. Ako darček pod stromček som si daroval teplomer oleja (Motodetail 532 Sk).

Keďže som tieto úkony robil už tretíkrát, šlo mi to celkom dobre. Vždy ma len trošku pohnevá demontáž palivovej nádrže. Konkrétne vytiahnutie hadičiek a palivového kohúta. No a keďže som šikovný a zabudol na manžetu čo drží sacie potrubie k prednému karburátoru, tak som si to vyskúšal hneď dvakrát. Prvý štart na novú baterku prebehol podstatne lepšie ako pred rokom. Stačilo 1x 5 sekúnd pretáčať motor bez sýtiča a následne so sýtičom naskočil okamžite. Príjemne strávený deň v garáži bol úspešne za mnou. To som ale netušil, že budem musieť čakať ďalších 14 dní, kým prestane pršať. V medzičase som ju vyumýval a naleštil, čo je teda tiež príjemná zábava ale po skoro päť a pol mesačnej abstinencii to bola slabá útecha.

A potom to konečne prišlo 15. 4., síce ešte chladné počasie a cesty plné nástrah štrku a dier, ale modrá obloha a slniečko. Poctivo som sa obliekol a vybral sa smerom Žilina – Rajec – Kľak – Bojnice – Rudno – Ilava – Púchov – Bytča – Žilina. Počasie ozaj prialo celý deň. A keď som dorazil na Kľak som sa cítil ako keď čítam o vašich cestopisoch z letných Álp. Na vrcholoch sneh a ja na motorke.

Celú cestu som šiel veľmi pokojne, piánko, ozaj som si to vychutnával. Až rovinky od Ilavy do Žiliny som začal dávať motorke aj trochu do tela. A tu sa aj začal viac a viac vytrácať úsmev z mojej tváre. Pri vyšších rýchlostiach a teda aj otáčkach motorka začala nepríjemne trhať prudko strácať výkon a zase zaberať. No nadšený som z toho vôbec nebol. Ako správny laik som zašiel najprv do autoservisu za známym a vysvetlil mu svoj problém. Najjednoduchšia diagnóza bola buď sú zlé sviečky alebo je voda v palive to ostatné som radšej ani nechcel počuť. Tak som začal palivom. Nádrž po výjazde bola už aj tak na suchu tak som hneď kúpil Shell V-Power nech teda dostane motorka poctivý benzín. Avšak žiadna zmena nenastala. Ako druhé kontrola sviečok. Boli čisté, správne zafarbené so správnym odtrhom. So slzami na krajíčku som si začal zisťovať najbližší Suzuki servis. V medzičase som sa opäť známemu v autoservise pochválil ako som čo urobil a skontroloval. Na to on že to nestačí len načerpať nový benzín ale aj vyčistiť nádrž a hadičky. Určite sa mnohí teraz chytáte za hlavu, aký som pako, že som to neurobil. Aj ja sa teraz chytám. Na moju obhajobu len toľko, že som bol v panike a potreboval som sa voziť za každú cenu čím skôr. Tak som sa teda opäť s veľkou „radosťou“ pustil do demontáže nádrže. Všetok benzín som vypustil do priehľadnej nádoby a neverili by ste koľko vody tam bolo. Nádrž som ešte niekoľkokrát prepláchol vymontoval veko, výpustný ventil a pre istotu nechal niekoľko dní sušiť. Poctivý prístup bol odmenený. Trhanie sa úplne stratilo.

V medzičase som však dostal tip na jedného mechanika v Žiline (Honzo Přikril) ktorý sa venuje motorkám a bol mi doporučený ako spoľahlivý mechanik. Chcel som totiž nechať pre istotu skontrolovať ventily, karburátory a podtlaky, na čo moje znalosti zo servisného manuálu vôbec nestačili. Pre istotu som si ešte zavolal do Styxu v BB, kde sa ochotne ponúkli avšak motorku nechať aspoň na týždeň. Tak som to teda riskol a dohodol sa s mechanikom v Žiline. Motorka bola za dva dni hotová. Okrem spomínaných vecí mi ešte skontroloval vyváženie predného kolesa, lebo sa mu zdalo že tam mám nejako veľa závažia. Koleso bolo v poriadku, podtlaky tiež, len ventilové vôle boli mierne mimo tolerancie (cena 2800 Sk). Hneď som to aj šiel vyskúšať. A poviem vám úplná spokojnosť. Motor sa očividne správal príjemnejšie. Lepšie štartoval (prestal strieľať predný valec) a dokonca aj „maximálna rýchlosť“  sa dosiahla ľahšie. Ďalej nasledovali už len výjazdy s úsmevom na tvári bez problémov.

V lete mi nejako začal vadiť nápor vzduchu ktorý do mňa pri jazde bičuje. A tak som začal hľadať vhodný štít. Mal som však veľmi prísne kritérium. Nesmela to byť žiadna ozruta. Chcel som niečo športovo vyzerajúceho. Hľadanie bolo úspešné. U Louisa presne taký mali a aj jeho cena bola oproti obrovským plešti sklám celkom znesiteľná (2880 Sk).

Montáž nebola zložitá, ale nastavenie bolo priam otrasné. Aby ste ho dostali do správnej polohy museli ste povoliť všetky skrutky. Tak že ste potrebovali 4 ruky. Jeho účinnosť nie je až taká veľká vzhľadom na jeho rozmery, ale do 110 km/h sa teraz v pohode usmievam zo závetria. Zvýšil sa síce hluk v prilbe ale to myslím že na rok vyriešim doladením výfukov na ešte väčší rachot.

Na jazdu za zosnulých motorkárov som vybavil motorku konečne poctivým vzduchovým klaksónom (820 Sk). Nehučí síce ako kamión , ale už sa zatrúbiť nehanbím. Jeho upevnenie a napojenie nebolo nijak zložité. Jednoduchá objímka z Baumaxu na prednú USD vidlu napojenie na pôvodné káble a bolo hotovo. Len ako na potvoru hneď po týždni prestal trúbiť. Vyskúšal som ho na aute, fungoval. Namontoval som pôvodný tiež nefungoval. Pozriem poistky, v poriadku. Kontrolujem káble, v poriadku. Na koniec som musel rozobrať nielen rukoväť ale aj samotný spínač, lebo v kontaktoch som našiel mŕtveho živočícha. Čo to bol za druh a ako sa tam dostal sa ma nepýtajte. Viem len že bol placatý a pekne vysušený. Myslím však že moc netrpel.

Dlhším výletom do Krkonoš sa však ukázal ďalší problém týkajúci sa pohodlia pri cestovaní so spolujazdcom. 8 hodín v sedle s ľadvinkou bol nápor aj na moju nielen na jej zadnicu a to ja ju teda mám pekne vypolstrovanú. Tak ako som bol stále proti štítu, som bol aj proti opierke pre spolujazdca. Žiaden Marauder sa mi tak proste nepáčil. Nuž ale čo by človek neurobil pre tie naše ľadvinky. Začal som pokukovať po opierkach. Chcel som niečo malého okrúhleho. Čo to som si aj vyskúšal na iných motorkách a dobre som urobil. Ak pohodlie tak poriadne a zmenil som názor. Opierka musí byť aspoň do polovice chrbta. Pozrel som si výrobcov. Nakoniec som vzhľadom na cenu kúpil u Vadima opierku (Givi 7000 Sk).

Ako že cena hrozná za kúsok ničoho, ale najlacnejšia zo všetkých, čo sa mi pozdávali. Montáž bez problémov. Dokonca má aj nosič na batožinu, čo potešilo. Vzhľad nie je zlý ale pohodlie dokonalé. Ľadvinka má zrazu svoju mini obývačku, voľné ruky pre fotenie za jazdy a ja sa môžem vrtiet koľko chcem. Od tejto chvíle som si myslel, že pre túto sezónu už je všetko zariadené a budem sa len voziť a voziť. Avšak mýlil som sa. Raz som viezol ako spolujazdca kolegu z práce do Bánoviec nad Bebravou. Doteraz som sa vozil vždy len sám alebo s ľadvinkou. Nikdy som neviezol nikoho ťažšieho na dlhšiu trasu. Cestou sme však asi v 70 km/h vbehli do priehlbiny a ucítil som ako zadné tlmiče dorazili pekne na tvrdo na doraz. Nič sa však neudialo a tak som v jazde pokračoval ďalej. Šli sme dve motorky a až podvečer ma dvojka upozornila, že mi nesvieti zadné svetlo. Do Žiliny to bol už len kúsok a tak som sa tým nezaťažoval. Na druhý deň som sa hneď pustil do výmeny žiarovky. Pre mňa jasnej príčiny, prečo svetlo nesvieti. Ako že vymeniť žiarovku na zadnom svetle je učinený pôrod. Tu teda súdruhovia z Japonska urobili nejakú chybu. Skrutky na odmontovanie svetla sú totiž z vnútra blatníka tak že ich vôbec nevidíte, a nahmatáte ich sotva, lebo sú špinavé od kolesa. Po úpornom zápase som sa však k svetlu dostal pozrel žiarovku a ...nič jej nie je. Pre istotu som dal novú a nesvietila tiež. Tak som pozrel poistky. No jasné, jedna vypálená. Vymením a svetlo nič. No nazdar. Osobne elektrické závady neznášam. Mechanika je pre mňa jasná a zrozumiteľná záležitosť, ale tieto plusy, mínusy a kábliky. Takže idem po kábloch ktoré to sú, idem pekne popod blatník, teda len hmatom lebo tam pre koleso nie je vidno až som zrazu nahmatal nejaký veľký chuchvalec. Myslel som si že je to nejaký bodrel. Snažil som sa ho odstrániť ale držal pevne až keď som z neho predsa len čosi urval som sa presvedčil že to nie je svinstvo, ale kabeláž. Tak že šup ho zadné koleso dole a prvý pohľad pod blatník bol jasný. Pri tom náraze koleso vrazilo až do blatníku a prerezalo káble vedúce k zadnému svetlu. Našťastie bolo v kostre a v svetle ešte dostatok káblov tak že som nemusel vymieňať celú kabeláž. Pre istotu som káble pretiahol ešte popod konštrukciu na ktorej je pripenený zadný blatník keby náhodou v budúcnosti sa niečo podobného opakovalo. Svetlo opäť fungovalo a ja som si vydýchol, že som to opäť sám zvládol bez servisu.

Netešil som sa však dlho. Prišlo obdobie kontroly nastavenia reťaze. Pri tom ako som ju čistil a aj jej okolie som našiel zopár gumových krúžkov. Presne takých ako sa používajú v O-krúžkových reťazi. Myšlienku, že sú tieto krúžky zo starej reťaze, som ihneď zamietol lebo viem že som všetko poctivo vyčistil. Pri kontrole reťaze som zistil najhoršie. Asi pri tom náraze došlo k jej preťaženiu a veľkému napnutiu lebo na jednom mieste pri otáčaní poriadne ovísala a na druhom bola zase správne napnutá. Jazdiť sa síce dalo, ale už to nebolo ono a s každým kilometrom sa reťaz stále viac a viac povoľovala. A na záver sezóny bola už taká dlhá že sem tam dokonca aj buchla o kostru pri brzdení motorom. Veľmi nepríjemné a drahé ponaučenie pre mňa. Nastavovanie zadných tlmičov nie je len pre parádu! Nestihol som na nej najazdiť ani 16 tisíc km. Jazdiť som však neprestal a keďže som vedel čo je príčinou toho búchania som sa s tým aj zmieril.

V jednu augustovú sobotu ma dokonca napadol na mňa dosť bláznivý nápad. O desiatej som sa zbalil a vyrazil smerom Znojmo (Vranosvká priehrada) na Morave. Pochádza odtiaľ moja mama a tak som si povedal vyskúšam to čo sa dá za jeden deň vydržať. Vzdialenosť tam aj spiatky bola niečo málo cez 700 km. Cestu som zvolil Žilina – Nové mesto nad Váhom po diaľnici odtiaľ už boli diaľnice na českej strane len sporadicky. Po diaľnici som držal 120 km/h a po okreskách priznávam 100 km/h kde sa dalo, lebo tá päťdesiatka v českých obciach bola hrozná. Počasie vyšlo a aj premávka nebola skoro žiadna. V sobotu to tak býva. Kilometre aj čas ubiehal. Do cieľa cesty som sa dostal po 4 hodinách s prestávkami iba na tankovanie. Pamätám si, že za mlada autobus jazdil 7 hodín a autom sme to stihli najrýchlejšie za 4,5 hodiny. Na dlhé zdržiavanie sa však nebolo času. Nemám rád jazdu za tmy a tak som o 15:30 opúšťal cieľ a sypal si to spiatky. Domov som sa už toľko neponáhľal. Už som si aj sem tam urobil prestávku lebo zadok začal tvrdnúť. Na druhý deň ma zadok ani tak nebolel. Skôr pravé zápästie a trošku som bol taký vytrasený. Áno priznávam Marauder nie je až taký pohodlný ako iné motorky podobnej triedy. Avšak okolo tých 500 – 600 km sa dá za celý deň s prestávkami zvládnuť. Samozrejme záleží od náruživosti a výdrže motorkára. Táto cesta sa však neobišla bez problémov. Na ceste spiatky som na diaľnici zistil, že okrem reťaze ma už opúšťa aj spojka. Pri zaradenej 5-ke a 110 km/h keď som prudko pridal motor zreval, ale rýchlosť naopak klesala. Začala mi preklzovať spojka. Ešte na nejakú dobu som tento problém oddialil nastavením spojky do krajnej polohy, ale aj tak sa mi stávalo že prekĺzla a nebolo nič príjemnejšieho keď sa mi to stalo pri predbiehaní. Tak že na novú sezónu som si pod stromček daroval novú reťazovú sadu a spojku. Už teraz sa teším keď si to všetko budem sám vymieňať. O reťaz sa nebojím, tú už som raz menil, no a ak bude spojka taká ako na Simsone tak hádam aj to zvládnem. O tom ale až niekedy na budúce.

Sezónu 2006 by som aj napriek počiatočným problémom a dlhej zime zhodnotil veľmi pozitívne. Veľa som sa naučil a podarilo sa mi najazdiť o 1000 km viac ako v roku 2005. Marauder má najazdené 44 tisíc km a okrem dielov, ktoré podliehajú normálnemu opotrebeniu nemám žiadnych výhrad. Rozhodne to nie je krížnik na dlhé a ultrapohodlné cestovanie. Ale postupne som si ho upravil do mne najpohodlnejšieho stavu. Určite by som ešte prijal pohodlnejšie sedadlo no a v neposlednej miere sekundárny prevod remeňom. Je to moja prvá veľká motorka a na prvýkrát som si zvolil veľmi dobre. Stále ju nemienim vymeniť za inú. Avon pneumatiky sa v celku osvedčili. Nemôžem ich teda porovnávať s výbornými pôvodnými Dunlopkami, sú z tvrdšej zmesi ale zase určite vydržia o mnoho dlhšie. Preto ako úspornú alternatívu pre CCC typy motocyklov ju odporúčam. Obrovské brašne opäť zožali svoj úspech a ozaj sa oplatili. Niekedy som si myslel že nemajú dno. Opierku si ľadvinka veľmi pochvaľuje no a ja by som už bez predného štítu nejazdil, možno len v horúcom počasí. No a posledná rada. Jazdite na motocykli vždy správne oblečení, aj keď idete len kúsok alebo je veľké teplo. Cestou do Krkonoš bolo totiž mojej ľadvinke až príliš teplo a vyhrnula si nohavice až pod kolená. A čo čert nechcel, trafila ju nejaká potvora a noha jej tak opuchla, že sme sa z výletu museli vrátiť skôr, skončili sme na pohotovosti a ešte týždeň ju to stále bolelo. Veľa šťastných kilometrov vám praje Viktor alias Čistič.

Štatistika na záver

Počet najazdených kilometrov v sezóne 2006: 8689 km
Počet natankovaných litrov Shell V-Power: 368,83 l
Priemerná spotreba: 4,25 l/100 km
Maximálna nameraná spotreba: 5,69 l/100 km
Minimálna nameraná spotreba: 3,92 l/100 km
Priemerná cena benzínu: 40,37 Sk/l
Peniaze minuté na benzín: 14 901 Sk
Peniaze minuté na prevádzku a údržbu: 12 555 Sk
Peniaze minuté na doplnky: 11 412 Sk
Celkové náklady na sezónu 2006: 38 868 Sk
Náklady na jeden prejdený kilometer: 4,5 Sk/km
Priemerné náklady na prejdený kilometer za 3 sezóny: 14,50 Sk/km