Suzuki VZ800 Marauder vs. piata sezóna.

Svrbenie pravého zápästia, trhanie prstov ľavej ruky, nervózne klepkanie ľavou nohou a stále častejšie navštevovanie www stránok o motorkách. To sú jasné príznaky toho, že som si už mesiac nezajazdil. Čo sa však dá robiť, rovnako, ako po zime prichádza jar, tak po jeseni prichádza zima, čo pre ľudí v našich zemepisných šírkach znamená motorkovú abstinenciu minimálne na 4 až 6 mesiacov. Takže je tu príhodný čas podeliť sa už po piaty krát s mojimi skúsenosťami so Suzuki VZ800 Marauder.

Motorku som zo zimného spánku prebudil presne 12.4.2008 o 10:51 :D. Z dlhoročných skúseností prvý štart prebehol bez komplikácií. 3 krát 10 sekundové pretočenie motora bez sýtiča a na štvrtý krát sa už rachot motora rozliehal po garáži. Obvyklú prípravu na sezónu, ako je výmena oleja, filtra, sviečok, nastavenie reťaze umývanie, montáž kožených doplnkov a nastavenie štítu, už nebudem popisovať – urobil som tak už v predchádzajúcich článkoch.

Sezóna 2008 sa mala niesť v znamení ďalekých a častých výjazdov. Aspoň tak som si to aj s ľadvinkou plánoval. Ako na potvoru však pracovné vyťaženie a predovšetkým, že počas celej dvojtýždňovej dovolenky pršalo som najazdil slabých 4500 kilometrov. Väčšina výjazdov boli víkendové výlety po Slovensku. Tatry, Orava, Spiš a Južné Slovensko. Samozrejme nemôžem zabudnúť na trojdňové stretnutie majiteľov Marauderov v Ivachnovej pri Ružomberku, kde nám pre tento rok počasie ozaj prialo.

Celá sezóna sa niesla v znamení bezproblémovosti. Poctivé kontrolovanie stavu oleja a nastavenia reťaze boli jediné údržbárske činnosti, ktoré bolo treba robiť. Na záver sezóny sa však, ako na potvoru, vyskytol jeden problém, ktorý následne odštartoval dva ďalšie. Pri návrate z jedného dlhšieho výjazdu som pri státí zistil, že mi nesvieti kontrolka zaradenia neutrálu a kontrolka zopnutia smerových svetiel. Pri štartovaní som zistil že nesvieti ani kontrolka oleja a teploty chladiacej kvapaliny, čo už bol teda vážnejší problém. Keďže sa jednalo o elektriku, zvolil som klasický postup. Kontrola poistiek, kontrola žiaroviek, kontrola spojov. Poistky boli v poriadku. Žiarovky od neutrálu a smeroviek boli v poriadku ale žiarovka od oleja bola vyhorená. Zo schémy zapojenia som zistil, že všetky žiarovky sú navzájom prepojené a stačí aby vyhorela jedna prestávajú svietiť všetky ostatné. Nuž tak som kúpil nové žiarovky (musel som použiť neoriginálne do palubných dosiek áut, lebo originálne stáli jedna 140,– Sk a neoriginálne 20,– Sk). Problém sa však aj tak nepodarilo vyriešiť. Žiarovky nesvietili. No a keďže elektrika je vec, ktorú proste nemám rád, rozhodol som sa pre istotu dať to do rúk odborníka. Spojil som to aj s nastavením ventilov a karburátorov. Motorka bola za dva dni hotová. Príčinou bol prelomený jeden z drôtikov. Cena za komplet servis bola veľmi prívetivá. O to spokojnejší som bol keď som sa bol previesť a cítil ten veľký rozdiel v chode motora po nastavených ventiloch a karburátoroch. Ozaj niet nič lepšieho ako dobre zoradený motor. Krásne ťahal pri všetkých režimoch. Neprejavovalo sa žiadne trhanie. Iba sa horšie štartoval. Toto je aj moja dlhodobá skúsenosť s Marauderom. Čím horšie sa štartuje tým lepší chod motora potom má počas jazdy. A zase naopak čím lepšie sa štartuje tým skôr pri pridávaní trhne a vo vyšších otáčkach nemá kľudný chod. Spomínam si, keď som dal prvý krát nastaviť motor tomuto istému mechanikovi ako som bol neuveriteľne spokojný s jeho chodom hneď ako sa zahrial, ale horšie to bolo so štartovaním (rozumej tomu tak, že naštartoval síce na prvé štartovanie ale bolo treba dlhšie podržať štartér a za studena viac strieľal do výfuku – holé rúry namiesto výfukov). A zase keď som nechal motor nastaviť v Styxe vo Vrábloch tak štartoval úplne sám od seba, ale zase pri prudšom potiahnutí za plyn zvykol trhať a aj ťah nebol taký dobrý.

Vráťme sa však k spomínaným problémom. Svetlá boli opravené, motor priadol tak, že som mal sto chutí otvoriť novú sezónu. Preto aj každý voľný víkend som sa vydal na či už väčší alebo menší výlet. Po jednom z takýchto výletov som zistil že mi tečie olej cez veko spojky. Tento problém som opísal v článku „Oprava strhnutých vnútorných závitov“. Po ďalšom výjazde som zistil, že mi opäť preklzuje spojka. Šplhal som sa plne naložený (po zabíjačke brašne plné mäsa a jaterníc :D ) aj s ľadvinkou hore Príslopom a potreboval som predbiehať. Podradil som do 4-ky motor zabral ale motorka nie. Krásne a dlho mi prekĺzla spojka. Dosť ma to nahnevalo lebo len minulý rok som menil lamely. A takto mi spojka prekĺzla počas spiatočnej cesty ešte viac krát. Po návrate domov som okamžite kontroloval jej nastavenie. História sa opakovala. Keď som mal motorku prvý krát v servise u známeho mechanika pritiahol mi spojkovú páčku na doraz aby nemala vôľu. V manuáli je však extra napísane, že spojková páčka na VZ 800 má mať na konci vôľu 10 až 15 mm. Takže dôvod prešmykovania spojky bol jasný. Nebola dostatočne vypnutá. Spätné nastavenie už však spojke nepomohlo. Tak som ju rozmontoval a postupne premeral a skontroloval všetky jej časti. Lamely boli stále ako nové. Opotrebenie pružín bolo stále ďaleko od povolenej tolerancie. Horšie však na tom boli spojkové medziplechy. Niektoré boli už ohnuté ba do konca na niektorých boli zreteľné známky tepelného namáhania (zafarbenie do fialova). Po premeraní na mramorovej platni za pomoci špáromerov boli zo šiestich kusov 4 zrelé na okamžitú výmenu. Po radách od Vadima som ich však pekne vymenil v celej sade. Jeden plech stál 185,– Sk, čo nebola tak strašná suma. No a výsledok je až neuveriteľne dobrý. Spojka zaberá krásne už odspodu, ba dokonca sa mi zdá, že ide aj trošku ľahšie. (Odkaz pre ostatných vlastníkov Marauderov, pri 50 000 km rátajte s výmenou spojky.)

Na záver pár plusov a mínusov:

Motor:

Motor má dve duše. Jedna je pokojná pre pohodovú jazdu. Druhá sa ozve akonáhle necháte otáčky vystúpiť vyššie. Nuž, tento motor bol nastavený na vyššie otáčky a tak sa niet čo čudovať že aj na 800kubíkov a 53 koní sa v ňom skrýva športovejší duch (použitie viď VX800).

Spotreba paliva:

Na to že chodím permanentne vo dvojici je podľa mňa jednoducho úžasná. Cca 4,5 l/100 km. Po výjazde, kedy som ozaj vedel, že som tomu nakladal viac ako inokedy, nebola spotreba väčšia ako 5,3 l/100 km.

Spotreba oleja:

Od doby veľkej opravy motorky sa spotreba oleja trochu zvýšila (lebo v nejakom mne zatiaľ nezistenom mieste presakuje olej z prevodovky, po dlhšej jazde nájdem pod motorkou kvapku oleja na zemi). Cca. 0,7 l/5000 km

Prevodovka a prevody:

Rýchlosti sa hádžu bez problémov. Jednotka je počuť ostatné ani neviem že som ich zaradil. Nájsť neutrál nie je nijaký problém pri naštartovanom motore. Sekundárny prevod reťazou ... hold smola. Remeň ako má Savage by tu pasoval ako riť na šerbeľ.

Rám:

Je to motorka v štýle CCC, takže čakať, že sa nebude nad 90km/h v prudších zákrutách vlniť, by bolo dosť absurdné.

Brzdy:

Zadná brzda by mohla byť lepšia, no ale čo sa dá čakať od bubnovej brzdy. Na prednú sa dá spoľahnúť len za ňu treba ozaj v prípade potreby poriadne zabrať, inak dávkovanie je fajn.

Odpruženie:

V tomto smere VZ800 ďaleko predbehol dobu. Predná USD vidla je perfektná a zadné pruženie dvomi nezávislými tlmičmi je síce zastarané, ale na tento typ motorky proste patrí a hotovo (zadné pruženie poskytuje dostatočnú možnosť nastavenia).

Pneumatiky:

Ja mám už vymenené obe gumy za AVON Venom. Nesťažujem si. Vyskúšal som ich aj za dažďa a nesklamali. Určite vydržia o mnoho dlhšie ako originálne Dunlopky čo je fajn.

Posed:

Sedadlo jazdca a spolujazdca je ozaj sparťanské, dosť tvrdé. Výjazdy do 150km nerobia žiaden problém ale potom už to stojí za to. Opierka pre spolujazdca ozaj veľmi pomohla ale tiež len do určitej doby. Riadidlá mám oproti originálnym rozšírené tak že sa vôbec nesťažujem. Nohy si môžem vyložiť na prídavné stúpačky.

Ovládacie prvky:

Niet čo vyčítať. Všetko je dostupné a na správnom mieste. Dokonca sa mi páči že tachometer s kontrolkami je pred riadidlami a nie na nádrži, lebo na nádrži by som ho vôbec nevidel a stále by som musel nakláňať hlavu dole.

Jazdné vlastnosti:

Nie som žiaden strelec a ani motorka na to určená nie je. Avšak brúsiť stúpačky na Šturci, svižnejšie sa premiestňovať v meste a predbiehať v premávke v rozmedzí 80-110 km/h, poprípade to nakladať autám na križovatke nerobí tejto motorke žiaden problém. Treba mať však na pamäti, že rám sa pri vyšších rýchlostiach v zatáčkach vlní, brzdy sú slabšie a celkove je to motorka určená na jazdu primeranú svojmu štýlu. Takže pohoda klídek tabáček a keď je treba, stačí podradiť, pridať a Marauder ožíva. Ja na nej prevažne stále jazdím vo dvojici a na kratší výlet ako 100km sa ani nevyberáme. Motorka nás nikdy nenechala v štichu a vždy nás bez problémov doviezla kam sme potrebovali.

Vzhľad:

Na pravidelných stretnutiach majiteľov Marauderov môžete stretnúť rôzne úpravy. Od športových k ozaj klasickým Cruiserom. Štýl Chopper mu moc nereže vzhľadom na široké predné koleso. Zato štýl maloobjemoveho Muscelbiku je preňho ako stvorený. Stačí demontovať brašne, štít a zadné sedadlo s opierkou a máte rázom s cestovateľského Cruisera „Musclebike“ ako vyšitý :). A hlavne nesmiem zabudnúť – červená je najkrajšia  !!!

Môj osobný názor:

Z dlhodobého hľadiska som zatiaľ ani raz ani na chvíľu neľutoval dňa kedy som sa rozhodol pre Marauder. A nebyť jedného vážnejšieho problému, ktorý som s ním zažil, mu nemôžem nič vytknúť. A aj za ten nemohol Marauder, ale skôr ľudia ktorý ho používali a starali sa oň. Vzhľadom na moje skúsenosti s motorkami, ktoré som pred jeho kúpou mal, som sa vôbec nerozhodol zle. Dostatočný objem (ktorý ma nedonútil hneď po prvej sezóne meniť), aj pohodlná aj „športovejšia“ jazda. Marauder sa ako doma cíti v meste a na výletoch po okolí do vzdialenosti 150 km a ak to vydrží jazdec, tak zvládne urobiť aj 600 km za deň. Nerobí mu problém jazda vo dvojici a plne naložený batožinou. Zvuk, ak vymeníte sériové výfuky ako ja a ešte ich trochu vykucháte, budete milovať vy a najmä tí čo idú za vami (však Tiko :) ). Rozhodne sa nenechá zahanbiť medzi veľkoobjemovými motorkami. A čo do vzhľadu? Neznalý sa ma bežne pýtajú či je to nad liter :), čo polichotí vždy a keď je krásne vyleštený priťahuje zraky okoloidúcich bez výnimky veku a pohlavia. >:) (p.s.: svoje si predsa pochváliť musím :D) Preto ak niekto hľadá niečo v tomto štýle a hlavne nechce vlastniť tuctovú motorku, ktorú má každý druhý, Marauder je ten pravý. >:)

A na záver moja obľúbená štatistika:

• Najazdené km za sezónu 2008: 4 475 km
• Priemerná spotreba za sezónu 2008: 4,37 l/100 km
• Náklady na prevádzku na rok 2008: 16 571,– Sk
• Celková spotreba od kúpy doteraz: 4,48 l/100 km
• Suma za 1km od kúpy doteraz prepočítaná na celkové náklady: 16,40 Sk/1 km
• Suma za 1km od kúpy doteraz prepočítaná na benzín: 1,74 Sk/1 km

Veľa šťastných kilometrov a veľa krásneho počasia vám a vašim strojom praje Viktor ČISTIČ.