Honda CB 600 F Hornet 2006 – Výmena partneriek...

Dejstvo druhé – Honda CB600F Hornet ´06

Nespútaná povaha, jazdné vlastnosti, vzhľad, ovládateľnosť a absolútna spoľahlivosť – to sú prednosti mojej Hondy, ktorými si ma získala. Ani ja som nezostal nič dlžný, v pravidelných intervaloch som hasil jej smäd vysokooktánovým palivom, dôkladne sa staral o jej krásne telo, doprial dve plánované servisné prehliadky a vzal ju na dovolenku k Jadranu. Radovánky s ňou trvali až do novembra, sezóna 2006 bola naozaj potešiteľne dlhá.

Minule som spomínal, že už pri jej kúpe som poškuľoval po novom Hornete modelovej rady ´05-´06, po zvážení rizika sadať po dlhej pauze priamo na nový motocykel som myšlienku dočasne zavrhol. Na konci sezóny - v novembri 2006 - som na internete našiel prvé fotografie modelu ´07, na čo som takmer zinfarktoval – a bleskovo sa rozhodol... Okamžite som Horneta ´03 zavesil na net a začal sa u predajcov obzerať po vhodnom adeptovi výbehového modelu ´06. Radosťou ma naplnili nielen naozaj priaznivá cena, ale aj doplnky – podmotorový klin, veterný štítok a kryt sedadla spolujazdca, ktorý z Horneta urobí „One man show“. Nebolo nad čím rozmýšľať, objednal som si ho - opäť v mojej obľúbenej, honďáckej modrej perleti. Pocit, keď som si ho novučičký a voňavý preberal, sa nedá opísať :-))).

Základnými rozdielmi na prvý pohľad oproti modelu ´03 sú obrátená Upside-down vidlica a digitálny prístrojový panel, absentuje palivový kohút, poťah sedla je z iného materiálu, iný je logicky aj tvar predného blatníka. Osviežujúcou zmenou sú pre mňa kolesá a brzdy Nissin v bronzovej farbe, celok pekne ladí so zlatou farbou prednej vidlice a úžasne dopĺňa hlbokú, atramentovo modrú perleť laku.

Zmeny ktoré nevidno na prvý pohľad, odhaľujem postupne, obmedzovaný motorom v zábehu, novembrovým chladom a surovými pneumatikami. Čo ihneď blahorečím, je teplomer chladiacej kvapaliny, ktorý mi pri ´03 vyslovene chýbal. Spomínaný palivový kohút je nahradený prehľadným ukazovateľom na oranžovo podsvietenom displeji, odpadá v rukaviciach nepraktické prepínanie na rezervu za jazdy. Motocykel má z prvomontáže na moju veľkú radosť obuté mne staré známe a obľúbené pneumatiky Michelin Pilot S.

Počas naozaj krátkej zimnej prestávky montujem podmotorový klin a veterný štítok, ktoré motocykel dizajnovo veľmi vhodne dopĺňajú. Hornet zabieham počas troch februárových, neobvykle teplých dní. Po prvých 1000 km začiatkom marca absolvujem servisnú prehliadku – a tu môžem začať motocykel ako-tak hodnotiť...

Už prvé pozábehové jazdy vo mne evokujú pocit, že motocykel je točivejší a ide viac za plynom – a naozaj je to tak. Motocykel má iný prevodový pomer, na šestke točí o 500 ot./min. viac ako model ´03, pri 130 km/h je to konkrétne 6000 ot./min. Táto zmena posunula spávnym smerom - nahor - otáčky mimo pásmo, kde u „starého“ pri dlhších jazdách po diaľnici boli vibrácie motora vyslovene otravné. Rovnako nevychádzajú absolútne žiadne zvuky od koša spojky, ktorý sa po takmer 20000 najazdených kilometroch u môjho predchádzajúceho Horneta už výraznejšie ozýval. Po prvých 3000 km naplno využívam výkon motora. Zrejme úpravou zapaľovania došlo k eliminovaniu efektu „nadýchnutia sa“ a mierneho prepadu výkonu pri plnej akcelerácii v strede otáčkového poľa. Hornet ide pekne „za plynom“, pri jazde vo vysokých otáčkach bleskovo reaguje aj na sebemenší pohyb ruky.

Najzreteľnejší medzi oboma motocyklami je rozdiel v jazdných vlastnostiach. Upside – down vidlica značky Showa posunula motocykel svojím vzhľadom minimálne o jednu - a jazdnými vlastnosťami o dve ligy vyššie. Ako sa to prejavuje v praxi? Vidlica zmenila celkovú geometriu, Hornet je s ňou pocitovo obratnejší a pohotovejšie reaguje na zmeny smeru, ľahšie sa necháva preklápať zo strany na stranu. Hoci nie je nastaviteľná, je dostatočne tuhá a pri prudkom brzdení sa nijako nekrúti, motocykel naďalej stabilne drží smer. Zďaleka sa neponára tak výrazne ako pri predchádzajúcom modeli. Na rovnej ceste je stabilná a motocykel presvedčivo drží zvolenú stopu, vo vyjazdených koľajách nereaguje nervózne ako predtým ´03. V zákrutách je Hornet neporovnateľne istejší, predná časť citeľne spevnela a vedie zvyšok motocykla. Odlepenie predného kolesa a roztrasenie riadidiel pri výjazde zo zákruty pod plynom nevnímam zďaleka tak infarktovo - a hlavne sa deje menej často ako predtým.

Pohľad na zadnú pneumatiku je toho presvedčivým dôkazom - napriek účinnej antikoncepcii v podobe zaprášených a studených marcových ciest, zimnej prestávky a hlavne môjho strachu z rozbitia nového motocykla je Michelinka konečne vyjazdená symetricky po oboch stranách až po úplný okraj. Asi sa mnohí budú uškŕňať, ale počas celej minulej sezóny sa mi to nepodarilo – a to som si už, ku koncu sezóny ako-tak vyjazdený, oveľa viac veril...

Originálny veterný štítok – je kvôli prednej minikapotáži odlišný od toho na Hornete ´03 – vďaka svojmu ostrejšiemu tvarovaniu znižuje turbulencie okolo prilby a dovoľuje sedieť vzpriamenejšie – samozrejme v rámci možností krčných stavcov pacienta, hehe. Nový materiál sedla v časti pre spolujazdkyňu účinnejšie brzdí neustále šmýkanie sa zadku spolujazdkyne sem a tam.

Záver? Absolútna spoľahlivosť a absolútna spokojnosť... Horneta vnímam ako vhodný študijný materiál pre samoukov ako som ja, určite však nie pre premotivovaných úplných nováčikov. A do budúcnosti? Vidím to na Hondu CB 1000 F Hornet - teda len v prípade, ak výrobcu „osvieti“ a urobí tento logický krok – a hlavne zachová typický hornetovský dizajn. K prestupu do vyššej triedy som si však dal socialistický záväzok odjazdiť aspoň štyri sezóny na šesťstovke – teda plus - mínus 85 000 km – a o tom, ako to „odsýpa“, budem priebežne informovať...