Cassovia Cup – dva úvodné preteky 2007

Ďalšia potešiteľná správa je, že je ich viac a že je niekoľko úplne nových usporiadateľov. Pokiaľ mám správne informácie, dokonca sa v jednom prípade jedná o úplne nové miesto, kde predtým ani žiadna trať nebola. Naozaj veľmi dobré správy, potvrdzujú že motocyklový šport má stabilnú pozíciu, možno dokonca zlepšujúcu sa. Ostáva len veriť, že to tak bude čo najdlhšie a že výsledky, aké dosiahol Katriňák (a Jakeš) na Dakare, jazdci na šesťdňovej, motocrosse národov a iných podujatiach, ale aj usporiadatelia na endure v Krompachoch to len podporia a vylepšia.

Dejstvo prvé – Budimír

Približne v polovici marca som od usporiadateľa dostal avízo, že prvého apríla sa bude jazdiť v Budimíri. Aj som sa trochu obával, či nebude zlé počasie, či to nieje prvoaprílový žart, či bude kde jazdiť ... Moje obavy sa veľmi rýchlo rozptýlili pri príchode na miesto. Počasie takmer ideálne, necelých 20 0C, polojasno, dokonalosť kazila asi iba dosť suchá a prašná trať. Prihlásená necelá stovka jazdcov (96, pokiaľ sa nemýlim) a to je rozhodne dosť, divákov viac ako na bežnom prvoligovom futbalovom zápase a to je rozhodne ešte viac ako dosť, dva bufety, hudba ... V žiadnom prípade prvoaprílový žart.

Jazdili deti, veteráni, trieda C (amatéri), trieda B (bezlicenčný jazdci), trieda A (licenčný jazdci), cez prestávku dokonca aj štvorkolky. Väčšina trate bola vytvorená na lúke v miernom kopci. Po štarte tiahla zatáčka k umelo vytvorenému, na prvý pohľad nie veľmi príjemnému skoku, potom séria zatáčok, časť z toho v prudšom kopci. Nasledoval vjazd do lesnej pasáže, niekoľko objazdov stromov, menší výjazd v prudkej zatáčke, prudší, úzky výjazd pomedzi stromy a naspäť na lúku. Séria prudších zatáčok a vracákov, s miernejšími skokmi, myslím že tam bola aj menšia lavica. Potom tiahlejšie zatáčky, prejazd okolo cieľovej rovinky a vjazd do rozhodne najzaujímavejšej časti trate, niekoľkonásobného prejazdu potoka. Prvý prejazd potokom, potom návrat cez vytvorený skok, alebo cez drevenú lávku (ktorú nikto nevyužil) a opäť na lúku. Áčkari sa za skokom točili naspäť doprava a nasledoval ďalší prejazd potokom vo veľmi prudkom výjazde a potom hneď prudký zjazd/ zoskok. Kto nechcel, alebo nemohol, prešiel cca 10 metrov korytom potoka. Ťažko povedať ktorá varianta bola ťažšia, jazdilo sa pol na pol. Potom opäť na lúku a tak stále dookola.

Pri prejazde potokom, hlavne prvom, ktorý šli všetci, to bolo naozaj zaujímavé. Zo začiatku tam zapadol cca jeden z desiatich jazdcov, každým prejazdom sa to ale zhoršovalo, takže z Áčkarov tam zapadol už skoro každý druhý. Potok to jednoducho nezvládol, rozbahnil sa a vytvorilo sa malé močarisko. Po prvom kole nasledovalo nepríjemné (hlavne pre divákov), ale jediné logické rozhodnutie, pasáž z potokom sa z trate vypustila.

Z pohľadu diváka sa pretek vydaril. Dobre označený a ľahký príjazd, dosť miesta na parkovanie, viac menej bezchybná organizácia, veľa pretekárov ...

Predsa len by som trochu kritizoval trať. To že bola suchá a prašná, nieje chyba usporiadateľa. Skôr mi vadila je prílišná jednoduchosť. Žiaden poriadny výjazd, žiaden zjazd, o skokoch ťažko hovoriť, iba slabé náznaky toboganov ... Jediná vyslovene technická pasáž – prejazd potokom, bola zase až príliš ťažká a a mierne nedomyslená, takže to dopadlo tak ako to dopadlo a v druhom kole sa vlastne už ani nebolo veľmi na čo pozerať.

Pre objektívnosť ale treba napísať, že to bola úplne nová trať, narýchlo postavená. Verím že v priebehu roka za dobuduje, nahrnie sa hlina na tobogany, vytvoria sa nejaké lavice, predĺži sa lesná pasáž, pribudnú výjazdy a zjazdy ... A na budúce už nebude čo kritizovať.

Usporiadateľovi držím prsty a dovidenia o rok.

Dejstvo druhé – Kechnec

Trať v Kechneci funguje (s určitými zmenami) už dlhšiu dobu, v posledných mesiacoch bola bohužiaľ známa hlavne kvôli veľkému množstvu zlomenín. Mohol za to neprehľadný skok do diery. Pravdu povediac som sa obával ako celý pretek dopadne, či nebude opäť nejaký úraz, alebo či sa dokonca kvôli vážnejšiemu zraneniu nebude musieť prerušiť a následne ukončiť. Ale usporiadatelia to zobrali vážne, pochopili že „až taká sranda nemusí byť“ a dieru zahrabali.

Jazdilo sa 22. apríla, podmienky, množstvo jazdcov, divákov ..., boli podobné ako v Budimíri, cca o 5C viac a ešte suchšie. Jazdili deti, veteráni, trieda C (amatéri), trieda B (bezlicenčný jazdci), trieda A (licenčný jazdci). Pre mňa trochu prekvapujúco boli niektoré skupiny (napr. Céčko) rozdelené na dve časti, pravdepodobne kvôli tomu, aby nebola veľká tlačenica. Aj keď trať bola dostatočne široká, ale usporiadatelia asi vedia prečo to tak urobili.

Väčšia časť trate bola vytvorená na lúke, cca 20% v priľahlej starej bani (čo bol veľmi dobrý nápad). Po štarte tiahla zatáčka, ktorá sa v predĺžení točila vlastne až o 3600, potom pravou tiahlou k prvej a druhej veľkej lavici a opäť do prava na vjazd do bane. Noo, vjazd. Lepšie povedané tobogan s „padákom“ a hneď prudká ľavá, do prudkého pravého vracáku. Ľahkým oblúkom na výjazd okolo stĺpa, dalo sa vybrať z prava aj z ľava. Zaujímavé to bolo hore na výjazde, kde sa to spájalo. Našťastie žiadna vážnejšia zrážka sa neudiala. Potom zjazd, výjazd, ľahší zjazd a posledný úsek v bani, výjazd so skokom. Nasledovala pasáž s prudšími zatáčkami so skokmi, menšími zjazdmi a výjazdmi. Potom dva menšie lavice, hneď za druhov otočka do ľava a dvojlavica (kopec, jama, kopec), zopár tiahlejších zatáčok. Zaujímavá bola aj pasáž kde sa trať zužovala na cca 1 meter a bola tam séria malých skokov, zatáčok, otočiek … Potom už len niekoľkými tiahlymi okolo štartu a tak stále dookola.

Trať na lúke bola hlinená, baňa štrkovo hlinená, v oboch prípadoch veľmi suchá a prašná. Na začiatku aj cez prestávku sa trať polievala, ale pomohlo to len trochu.

Pretek vydarený, trať ako má byť, so všetkými prvkami čo k tomu patria, možno by neuškodil nejaký potôčik. Organizácia relatívne zvládnutá, bolo vidieť že sa naozaj snažili a pracovali na tom, sprievodné plochy takisto, myslím že nebol veľký dôvod na nespokojnosť.

Ale aby sa nepovedalo, predsa len som postrehol dva detaily. Vedel som kde sa trať nachádza a ako sa k nej dostanem, ale schválne som pri príjazde sledoval smerové tabule, respektíve som mal snahu. Lebo nebolo čo sledovať. Našiel som len jednu, rukou napísanú na kartóne, zavesenú na strome, ktorá mi skôr pripomínala teóriu maskovania ako prehľadný orientačný bod. Možno mám niečo s očami, ale moju kritiku potvrdilo aj niekoľko (počas prechodu depom aspoň 3) náhodne vypočutých telefonátov typu „Nevieš trafiť? Pôjdeš tam a tam …“ Druhá, o dosť vážnejšia výhrada, sa týka žltých vlajok, resp. ich obsluhe. Niektorí chlapci mi naozaj pripadali ako štatisti a mal som dojem že vlajku používajú iba na odháňanie múch a podopieranie sa. A niekde dokonca neboli vôbec. Napríklad v pasáži hneď za baňou. Bol som tam asi 10 minút, videl som 4 pády, v zatáčke, za skokom, všetko neprehľadné situácie, ale žltá vlajka ani náhodou. Pravdu povediac sa tomu dosť divím, pretože takéto, dosť ľahko odstrániteľné detaily, zhoršili celkový dojem z ináč naozaj poctivo a pracne pripravenej akcie.

Ale keďže to bol prvý pretek v Kechcenci, tak sa nedalo očakávať že bude fungovať všetko na 100%. Nikto nieje dokonalý. Som si istý že na budúce žiadne nedostatky nebudú a už sa teším o rok

.

PS.: Výsledky. Kto jazdil vie ako dojazdil, kto bol pozrieť, tak si pozrel a ostatným to môže byť jedno. A ak nie je, Internet vám výsledky s radosťou poskytne. Ale o výsledky tu vlastne ani veľmi nešlo.

Foto: Ifk0, www.janofoto.net