ASKOF Cassovia cup 2008 - dobojované

Najteplejšie, najsuchšie, najnamáhavejšie - Kavečany, 7. september

Novinka v tohtoročnom kalendári, trať z prevažnej časti postavená na zjazdovke a v priľahlom lese. Už to dalo tušiť že o kopce nebude núdza.

Bolo veľmi sucho a teplo, na september až neobvykle, vyslovene ťažké podmienky aj na bežné, menej únavné činnosti, nie to ešte na pretekanie. Necelú stovku jazdcov to aj tak neodradilo. Ostatné podmienky klasické, rovnako ako na ostatných pretekoch. Štartovalo sa v spodnej časti, nasledoval prejazd zjazdovkou s toboganmi, klesaniami a stúpaniami, mini lesík, opäť zjazdovka a potom vjazd do najzaujímavejšej, lesnej časti. Tá sa skladala z potôčika a niekoľkých zjazdov a výjazdov, z ktorých hlavne ten posledný, povrchom skoro pieskový, narobil riadne problémy a v druhej jazde sa bohužiaľ zrušil. Bol ale nahradený celkom peknou pasážou v koryte potoka, takže pohoda.

Vo výsledkoch žiadne prekvapenia, iba niektorý slabší jazdci sa dostali k viac bodom kvôli nižšej účasti. Menšiu kritiku si zaslúži absencia skokov, na celej trati bol iba jeden, aj ten po tréningu zrušili, lebo bol príliš nebezpečný, s doskokom do protisvahu. Ináč sa nedá veľa vytknúť, na nultý ročník podarený pretek.

Nová trať dva krát ročne – Zelený dvor, 21. september

Pôvodne avizovaný Prešov sa zrušil z viacerých dôvodov, najviac asi zavážila „pripravenosť“ trate. Keďže chlapci z Budimíra a EnďuroTeamu majú asi príliš veľa peňazí a voľného času, tak narýchlo zorganizovali náhradu. Ale že pretek nevyzeral ako narýchlo zorganizovaný, o tom som presvedčený.

Konečne zapršalo, bolo to vidieť hlavne v lese, ale asi nikomu z viac ako stovky jazdcov to nevadilo. Trať sa delila na skoro klasickú crossovú a lesnú, ktorá bola opäť úplne iná, veľmi nenápadná a na prvý pohľad jednoduchá. Ale len na prvý pohľad, kto si ju prešiel, veľmi rýchlo sa zoznámil síce s malými, ale zato dosť nepríjemnými výjazdmi a prejazdmi rozmočených úsekov. Blato zrušilo v prvých jazdách jeden zjazd a hlavne výjazd tesne pred crossovou časťou, potom ale, aj napriek menším protestom, organizátori zaradili aj túto časť a urobili dobre.

Zaujímavé ako sa na tom istom mieste dajú vytvárať nekonečné variácie trate. Zelený dvor je naozaj nevyčerpateľný množstvom nápadov.

Krátky ale nie nezaujímavý – Kojšov, 28. september

Kojšov je dedinka v nádhernom prostredí plnom kopcov, terény priam ideálne na jazdenie. Nanešťastie je tam problém s pozemkami ešte väčší ako inde. Takže museli trať vtesnať na naozaj malú plochu. Ešte aj z toho im vypadol jeden neskutočne rozbahnený a úplne neprejazdný úsek. To ale neznamená že nebolo na čo pozerať.

Štart vyhnal niečo cez stovku jazdcov viac menej najkratšou cestou do lesa, kde po krátkom úseku nasledoval výjazd ako sa patrí. Že nebol vôbec jednoduchý, o tom svedčí aj odstúpenie niekoľkých jazdcov práve na tomto úseku a hlavne množstvo pádov. Opäť mali veľa práce pomocníci čo tlačili motorky hore kopcom. Potom rovnako prudký, ale jednoduchší zjazd a prejazd potokom vyviedol jazdcov na crossovú časť, umiestnenú v kopci a pozostávajúcu z niekoľkých toboganov, skokov a lavíc. Škoda krátkosti trate, miesto má rozhodne potenciál. Ale keď sa nedá, tak sa nedá.

Najlepšie na koniec? – Družstevná pri Hornáde, 12. október

Osobne odpovedám na otázku v nadpise áno. Nielen vďaka najstrmšiemu a najťažšiemu výjazdu a najviac blata v sezóne ale aj kvôli ostatným veciam a okolnostiam.

Pekná októbrová nedeľa s ideálnym počasím privítal presne 128 jazdcov, plus Ondrej Štofka, ktorý ale nakoniec neštartoval, pretože musel riešiť usporiadateľské veci. Trať bola viac menej rovnaká ako minulý rok, len sa šla v opačnom poradí. Štartovalo sa na hranici medzi lesom a crossovou časťou, najprv sa šla crossová časť a hneď po nej nasledoval úsek, ktorý sa z minuloročného ťažkého zjazdu zmenil na ešte ťažší výjazd. Tento krát sa ale dalo vybrať, kto sa na výjazd necítil, mohol ho obísť so zhruba 10 sekundovou stratou. Konečne, keby bolo viac takých múdrych rozhodnutí. To že si na výjazd netrúfla skoro polovica jazdcov svedčí o jeho náročnosti, ale aj o správnosti rozhodnutia usporiadateľov. Potom celkom príjemný prejazd lesom až na najvzdialenejší bod a otočka rovno do koryta potoka. Nie cez potok, ale do potoka. Nasledoval niekedy viac, niekedy menej prerušovaný asi 500 metrový prejazd korytom, s množstvom blata ktoré si vynútilo pády, zápchy ... Aby som vysvetli aké blato tam bolo, celkový víťaz Cassovia cupu v skupine A, zapadol v jednej časti tak dokonale, že sa vyhrabával asi 5 minút. Viac k tomu netreba dodať. Tento krát sa oslavovalo viac ako inokedy. Rozdávali sa majstrovské tituly. Niektoré boli známe už skôr, ale až v Družstevnej sa stali definitívnymi.

Rozmýšľam čo kritizovať, ale nič mi nenapadá. Snáď len Ondrové rozhodnutie, že na budúci rok pretek v Družstevnej nebude. Verím že svoje rozhodnutie prehodnotí.

Záver

Príliš veľa pretekov, príliš veľa problémov, príliš veľa zranení, príliš veľa konfliktov, príliš veľa ... Dosť blbé hodnotenie sezóny, ale neviem sa ubrániť pocitu že je to tak. Dúfam že nemám pravdu a že toto nebola sezóna Cassovia cup kde krivka kvality dosiahla vrchol a začala sa lámať. V každom prípade nech bude najbližší pretek kdekoľvek a kedykoľvek už sa ho neviem dočkať.

PS: Výsledky si môžete pozrieť na www.askofcassoviacup.sk