Anketa:
Suzuki DR-Z 400 E, r. v. 2007
ZdieľaťPridané: 20.07.2007 Autor: bedna
Čitatelia: 20476 [Vaše stroje - Moja motorka]
Zbíjačka do hôr...
Tak, dozrel čas. Po asi dvojmesačnom zoznamovaní sa s mojou novou mašinou, by som chcel niečo o nej posunúť aj ostatným motorkárom, lebo na tomto serveri ešte rozoberaná nebola, teda aspoň som nič nenašiel. Keďže moje koleno včera po nejakom 32 kolečku na trati pri doskoku zjazdu povedalo prásk, dnes mám čas. Začnem teda od začiatku.
![]() |
Vždy som chcel skúsiť off-road popri jazdení cesty. Keďže som sa po minuloročných úrazoch dobre zahojil, v apríli ma už čert pokúšal a po nociach mátal. Spotený som v noci vidieval off-roadovú mašinu a seba na nej ako s ňou prechádzam všetko možné i nemožné. Keďže mám so Suzuki a jej predajcom Styx dobré skúsenosti, ostal som verný značke. Po viacerých konzultáciách s hobíkmi i profíkmi som dospel k DR-ke 400 Ečkovej ostrej verzii. Predajca ma na 24 hodín prehovoril na S-kovú civilnú verziu homologovanú i na cesty, ale po 24 hodinách som hystericky volal, že nieee, chcem ostrú verziu, chcem pílu do lesa, nič krížené, značky ma nezaujímajú, proste som načas pochopil, že chcem pure offroad s povesťou: spoľahlivý. S odstupom času považujem túto voľbu za trefu do čierneho.
![]() |
Takže priamo k NEJ. Je úžasná. Stojí na bočáku hrdo, s vysokou štíhlou riťkou, robustnou nádržou, jedovato žltá s dlhým lavicovitým sedlom modrej farby. O jej určení informujú užívateľa nápisy s výkričníkom: Only one rider, Only offroad use. Mohutné predné vidy, klasiky, zakryté gumou a kyvka takisto potichu naznačujú, že prichádzajú veselé časy. Posed je vysoký, pri 182 cm keď žaťažím, dočiahnem na oboch stranách na pol stupají zem.
![]() |
Po naštartovaní sa ozve svižný bublavý zvuk 4-taktného jednovalca. Po pridaní sa mení na ostré jedovaté výbuchy, ktoré dávajú tušiť, čo sa bude diať pri prudkom otočení plynu pri jazde v teréne. Po zvyknutí si na moto sa toto potáčanie plynu stáva priam nutkaním a už len vychutnávať a korigovať drift, výskoky z výjazdu a stavačky na zadné. Papierových 50 koníkov a ostrý dvojkomorový karbec, cítiť statočne. Sprevodovanie je také, že ak sa kdesi v ryhe rozhodíte na jednotke sa aj krokovou chôdzou dorovnáte a keď otočíte žiadne kuckanie, super záber odspodu a jedeme dál. Dvojka takisto nedochne ani pri náhlom spomalení a tiež sa hneď berie úplne odspodu. Päťka je vyslovene na nutné presuny po asfalte a šetrí palivo, nervy aj uši.
![]() |
Prevodovka ide hladučko a motor účinne brzdí prudké zjazdy. Niekedy je v tvrdej čižme problém s nájdením neutrálu, buď tam skočí okamžite a ak nie, stále sa prekopávam medzi 1 a 2.
Podvozok Japonec nastavil originál na mäkko a drsnejšie jazdenie vyžaduje hodne pritvrdiť. Inak to všade líha až na podlahu. Pri rýchlejšej jazde po asfalte sa síce zvlní, ale len kúsok a o asfalte táto mašina nie je, takže jej to odpúšťam. „Palubná doska“ je čistá sparta, okrem spínacej skrinky len lanká a počítadlo kilometrov. Normálne to má elektrický štartér, čo síce už Sparta nie je, ale posielam do Suzuki vrelé díky za túto vymoženosť. Keď vidím kamoša, ako kope do svojej Husky 610, vždy si spomeniem na malých šikmookých konštruktérov kdesi na druhej strane sveta. Svetlo svieti veľmi intenzívne a zadné červené pásikové svetlo je veľmi vydarené aj účelné.
Brzdy, vpredu i vzadu kotúč, prednú hodnotím ako chatrnejšiu (alebo ešte nemala kedy sadnúť), ale používam ju len na jemné prebrzdenie predku, keď treba orajúci zadok natočiť podľa nájazdu do zákruty. Na nejaké stunt kúsky na prednom kolese asi stačiť nebude, uvidím. Celkovo sú brzdy dostačujúce aj keď žiadny high-tech to nie je. Spojka lanková, ide ľahko. Odolnosť na poškodenie pri páde je výborná, padol som ehm dosťkrát a mám len pár škrabancov na plastoch. Plasty sú asi dosť kvalitné, lebo po náraze do stromu sa mi predný blatnik ohol ponad koleso, že ho nebolo ani vidieť. Keď som ho vytiahol do 3 minút, vrátil sa do pôvodnej formy a to som si najprv myslel, že je po ňom. Chrániče páčok a rúk sú nutnosťou. Spodný kryt motora je v základe. Prevádzkové náklady asi budú v porovnaní s cestnou mašinou oveľa nižšie.
![]() |
Túto motorku by som zhrnul ako čistokrvné spoľahlivé ostré enduro vhodné pre hobíkov, ktorí od seba očakávajú nielen jazdu po poľných, ale aj hardenduro s motokrosovými vložkami. Cena je takisto veľmi priaznivá.
Pridané: 20.07.2007 Autor: bedna Zdieľať
Ďalšie články tohto autora:
Nové moto videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!