Suzuki GSR 600 A 2007

Najprv, čo bolo pred... Jazdil som SV1000 S 2 roky (30000 km) a došiel som do obdobia, keď som začal špekulovať. Nevedel som sa akosi posunúť ďalej a pomaly som začal na cestu zanevierať. Potom prišiel KTM day, kde som na SMC 690 pochopil, čo mi chýba. Ovladáteľnosť, streetovejší posed, neutralita stroja. Pochopil som, že SV je ťažko nedotáčavá, má tendenciu v náklone sa šponovať a ísť zo zatáčky von. Zatáčka sa musela nasekať +- napresno, čo sa odfláklo v nájazde, už sa len ťažko sťahovalo. Človek sa narobil ako vôl. Dosť mi vadila slabá odozva predného kolesa k jazdcovi. Tým, nechcem povedať, že SV je zlá motorka, naopak je veľmi dobrá, ale má iné zameranie. Začal som teda snoriť po neutralite a ovládateľnosti. Keby mi vedeli SV odkupiť v KTM, bol by už motard, ale jeden jednobuch už mám, tak dobre že som mal viac času na rozmýšľanie. Netreba sa nikdy nikam ponáhľať, to už som v živote pochopil, ale hovorím o rozhodovaní a hlavne kupovaní materiálnych statkov, niekedy sa treba skutočne ponáhľať.

Jedného večera sa u mňa zastavil kamoš s novokúpenou mierne ojazdenou GSR600. Hovorím žičaj, poťahám ju za uši, dám jej trocha nažrať, šak to bude nejaké neviňátko poloochrnuté naháčovské. Keď som zosadol, hovorím mu, choď s tým do kelu, na tom by som sa zabil, nad 9000 to ide ako žiletka. Plus to má vymlátenú prednú vidlu, neverím, že Suza by toto pustila do výroby, to si kúpil nejakú šlahačku. Úplne špinavá, čierna rozeta, prešponovaná nikdy nenamastená reťaz, zaseknutá a priškretá zadná stupačka mi nesignalizovali dobrého majiteľa pred kamošom. Preto som tušil, že na fungli bude predná vidla bezchybná. Kamošovi sa navyše zapáčila moja kombinéza, tak som mu ju pribalil do cesty, bol som naladený s cestou skončiť a venovať sa len terénu. Večer mi behal hlavou zvuk nasraného štvorvalca, výfuky pod sedlom, suprový posed, ľahučké preklápanie, ručička otáčkomera lietajúca ako kompas v magnetickej búrke... Zasa som sa potil. Toto je ten pravý kakaový makovník. Na druhý deň som zavolal do Styxu Vráble a všetko sme dohodli, vrátane odkúpenia SVčka. Už ju mám 3 týždne doma, nabehaných 2400 km, prvý servis za nami. Okamžite som sa s ňou zžil, do prvého servisu som jej dával len do 10 000 točiek, ale 1 x som jej dal aj prudšiu sódu a nevedel som sa dočkať jazdy po zábehu. Teraz viac priamo k nej. Napadlo ma viac slovných spojení, ktoré ju vystihujú... Maskovaná GSXera, krížený Burgman s GSXerou, motorka dvoch tvárí, piskor, ostrá krásavica... Preradostná.

Dizajn a dojem: Hm... Je krásna, možno až príliš, lebo potom ja som pri nej škaredý. Ale motorkár musí byť hlavne motorkár, ne krásavec. A ja som ortodoxný, to znamená vlastné pravidlá v živote aj v premávke, ale filozofiu nechajme k pivu. Je to menšia sestra B-Kinga, spredu už ma tak pri príchode kamoši aj zaradili, že aha, dilino ma b-kinga, ale našťastie chýbajú batmanovské laufy a váhu a motor z Hayabusy mi tiež netreba. Smerovky zapracované v nádrži, zadné smerovky vytvarované, diódové okrúhle zadné svetlá a vedľa nich popod sedlo vyvedené výfuky, deltoidná zadná kyvka, matná čierna nádrž a podsedlové plasty, zladený rám, spodný spojler, nie len krásne, ale aj pohodlné sedlo. Medzi miestom jazdca a spolujazdca je akési vyvýšenie, hádam to bude niečo dobré pre baby, aby boli ochotné ihneď po zosadnutí sexovať. Pevne verím, že to tam nedali, aby sa cica pri brzdení nešmykla až na nás, veď pocítiť airbagy na lopatkách nás vždy poteší. Dokážem na ňu stále čubrneť, keď niekde sedím, nemusím ani rozprávať.

Troška lacno pôsobia spätné zrkadlá, ale fungujú super, netrepú sa a prinajhoršom sa dajú vymeniť. Posed: ten ma dostal, to bol prvý fakt, ktorý som ocenil. Proste streetový. Cesta sa otvára rovno pred vami, vidíte len budík, rajdy a asfalt. Dá sa ísť aj v sede ako policajt, dá sa zaľahnúť, vrškom tela sa dá ťažisko dávať dopredu i dozadu, čo hrá úlohu pri rôznych sprostostiach. Dá sa z toho krosovo vystrčiť noha, pri otáčaní na prispojkovanej jednotke a úplne plynule odpáliť, plyn sa dá nadávkovať úplne najemno ako na 125tke skútri, úplne sa dá kontrolovať drift a to aj na bielej zebre prechodu pre chodcov. Je to jemné ako kolumbijská káva.

Podvozok: spolu s motorom ma po posede dokopali do kúpy. Je dokonalý a spolu s ťažiskom mašiny a posedom vytvára ľahko ovladateľnú riadenú (mnou) strelu. Prvý deň som mal problém nespadnúť do vnútra zatáčky, ťahanie mašiny za rohy dovnútra ako na SV nie je treba, vysadanie stačí decentné, úplne stačí meniť polohu pata špička na stupačkách a vytlačiť do zákruty rameno a trocha chytiť luft stehnom a už líhate. Z ťažiska a podvozka som zostal úplne vyoraný, veď pochádza z GSX-R, tuhý a presný. Tlmič riadenia mi zatiaľ zachýbal len raz, ale prijal by som ho. Tlmiče sú dosť tvrdé, nerovnosti cítiť, zatiaľ nemám potrebu ich priťahovať.

Motor: fu, tak to je prekvapko. Zvuk je krásny, lahodný, hladký s náznakom brutality. Do 4000 točiek ide ako samet, potom sa pridá drsnejšie chrapčanie, od 7000 sa pridá vysoká zložka a od 10 000 je to riadny akordeón, ktorý kvíli ako formula. Priebeh ťahu motora je identický so zvukom , do 7000 je superpoužiteľný i v meste, normálne akože skúter, od 7 tis sa budí a v desiatich citiť pri plnej sóde až ako koleso prešmykne, chce to utiecť spod rite. Pri navalenej trojke, štvorke a päťke to má tendenciu dvihnúť predok. Nie však len silou motora, ale hlavne vztlakom vzduchu, žiadna kapotáž totiž mašinu netlačí prítlakom k zemi, ale prúd vzduchu na jazdca a spodok mašiny je značný. Hlavne na hupákoch treba vedieť kedy privrieť plyn a čo s telom, lebo si hneď spomeniete na chýbajúci tlmič riadenia, prípadne budete vylihovať na ÁRE ako jeden môj kamoš, ktorému sa toto stalo na 6tke Ninji. Poznám aj lepšie disciplíny, ako hadička z každej diery. A najhoršie, že si PN kou pokazil aj výplatu. Plast budíkov, ktorý robí i funkciu veterného štítka, celkom slušne chráni hlavu, ale tlak vzduchu na plecia a ruky je nad 210 dosť silný, ale krátkodobo sa dá. Ale na stabilnú cestovku 220 po diaľnici (nemeckej samozrejme) ako na SV treba zabudnúť.

Ako tak na tom jazdím, došlo mi, že litrový SS je do premávky úplne zbytočný. Už toto šestkilo chce polovypatlaného vrahúňa, ak chcete ísť po ceste 3-4-5 plnú forsáž. Kino začína od 9 tis a pokračuje do 14 tis. Úsmev v prilbe je zaručený. Záťah a zvuk je vtedy dramatický, do premávky vhodný už len pre skúseného motorkára, ktorý cíti zadnú gumu zadkom a prednú v prackách a vie kedy brzdiť. Pre menej skúsených to môže byť akurát najkratšia cesta k zvodidlám prípadne k drevenému spacáku. Celkovo dobre nechápem vetu: Keď začínaš, stačí ti 600 vka. Snáď by bolo vhodné dodať... do 7000 otáčiek. Veľa začínajúcich si kúpi „len“ 600-vku a potom je o jeden kríž alebo dochrámaného človeka viac. Môj názor je, že šestkilo do rúk začiatočníkovi nepatrí. A reči o jazdení s rozumom... hm neviem, občas každému prepne, motorka je veľké lákadlo.

Prevodovka: Klasická Suzuki...dokonalá. Len také ťukanie nahor aj nadol, tuším stačí len myšlienka a je to tam, mohol by na tom radiť aj môj pes chvostom. Kvaltovanie nahor bez spojky pri plnej forsáži je takisto nehlučné a hladké. Brzdy: Veľmi slušné, čakal som horšie, nikdy doteraz by som nepovedal, aká je ABS na motorke super vec. Proste sa človek s brzdami nemusí kašlať, ak treba brzdiť tak to proste namágaš ako chruňo kombinačky a ešte sa popritom škaredo tváriš do prilby. Na okruhu sa to pekne zapínalo, vôbec som s mašinou necvičil po asfalte, teda ona so mnou necvičila. Z terenky mám návyk brzdiť aj zadkom. No, ale pískanie zadnou gumou pri dojazde do krčmy budem musieť vynechať. Aspoň sa začne širiť, že som zmúdrel.

Palubovka: stručne by som napísal: prehľadná symetrická, jemná, moderná, pekná, dominuje otáčkomer a má aj prečo. Ukazovateľ kvaltov sa mi priznám zíde, aj keď kedysi som i tom myslel to iste, čo o cuvacích senzoroch na aute. Že je to pre debilov. Ale vekom a fackami od života začínam oceňovať i veci, ktorými som kedysi pohŕdal a začínam sa im celkom tešiť. Že vraj aj voliči sa vekom menia z pravičákov na ľavičákov. No a úplne tučnolíco pôsobí po zhasnutí motora blikajúca červená kontrolka imobilizéra. To je podľa mňa čisto buržoázna záležitosť a keď večer vidím ako to tam bliká, mám pocit, že som prezident zemegule. V detailoch je sila.

Suzuki ma dostala v tvrdej konkurencii po piatykrát. A to aj vďaka predajcovi Styx Vráble, kde sa vsetko predpripraví cez telefón, motorka sa privezie, zašuchocú peniaze a faktúry a nová mašina je medzi nohami. Vždy sa mi trocha trasú ruky, keď strkám do novej mašiny kľúč po prvýkrát. Otočím, zabzučí striekačka, ručičky kmitnú, kontrolky bliknú, spojka... štart... fascinácia. Je to skrátka náboženstvo, viera, ortodoxia, nedá sa to vytĺcť z hlavy ani rečami ani úrazom a asi ani mramorovým deklom na cintoríne. Keď je nejaký problém vždy sú v Styxe ústretoví a hľadá sa riešenie a nie drísty. Ako píšem vyššie, vekom začínam byť konzervatívny a nerád špekulujem, pretože naraziť na liknavého predajcu, asi by som dostal epilepsiu a zlatú žilu naraz. Keďže som splašil aj vozík na motorky, budem sa snažiť aspoň 3 x povozit v Brne. Hneď na poprvé som si tam škrkol šaltpáku, čakal som stupačku. Len tie 25 minútovky sú žalostne krátke. Ešte mi len začnú tiecť v prilbe sliny a už tam ktosi zavadzá na ceste a máva vlajkou, že mám končiť. Moja kondička tvrdo nadretá na kroske to považuje za rozcvičku. Už neviem čo, kľudne sa popýtajte. Na záver by som si sám sebe skromne poprial veľa zábavných kilometrov bez úrazu a rozflákanej mašiny. Aj vám všetkým.