700 míľ slovenských

Trasu som plánoval ja, ale každý večer sa menila a definitívne sme sa rozhodli vždy večer pred odchodom toho ktorého dňa. V piatok 3. 8. krátko pred desiatou sme vyrazili z Piešťan v zostave Palo (Yamaha YZF 600), Braňo (Suzuki DR 650) a ja (Honda CBF 500).

Po starej známej ceste – Piešťany cez Moravany do NMnV a Beckov do Trenčína, odtiaľ do Ilavy, Považskej, Rajca a do Žiliny. Potom nasledovala pre nás už neznáma cesta. Voľba bola pomerne ľahká pretože v Terchovej boli Janošíkove dni. Bola to prvá zastávka nepočítajúc Dubnicu nad Váhom, kde sme stáli kvôli prvej prehánke a zďaleka nie poslednej. Nuže, počasie si pre nás nachystalo strasti plnú cestu, ale o tom neskôr.

V Terchovej bolo plno stánkov, hudba hrala, kúpili sme zopár suvenírov a popýtali sa miestnych na dobré cesty. Samozrejme Palo, čoby hlavný fotograf, spravil ale dvesto fotiek. Na parkovisku sme sa stretli s chalaniskom z Topolčian na SV-čke, prehodili sme pár slov.

Pomaly sme začínali byť aj hladní, ďalšia zastávka – Zázrivá. V miestnej reštaurácie z doby jánošíkovej sme si dali „luxusnú“ fazuľofku odfotili sa s bačom a hybájho smer Liptovský Mikuláš.

Na Dolný Kubín, Nižná a Mikuláš (cez Priesmyk Huty) boli naozaj parádne najmä pred Liptovským nové široké cesty lenže čo z toho, keď boli mokré. Ale aspoň vieme kam nabudúce. Všetkým doporučujem. V Bešeňovej sme okukli kúpalisko, pomaly sa zvečerievalo a s pribúdajúcimi kvapkami sme pomýšľali na lacné ubytovanie. Liptovský Hrádok sa nám mal stať útočiskom na nasledujúcu noc. Ale jak som sa snažil, ubytovanie pod 500 Sk som nenašiel. Braňo volal do Štrby jednej pani s privátom, našťastie mala voľné. Menej šťastia sme mali s počasím. Prakticky od Liptovského Mikuláša čo sme vyrazili z Bešeňovej dážď nie a nie ustať. Nutno podotknúť, že Palo mal čierny štít, takže sa mu zaiste dobre išlo :) .

Cesta bola čím ďalej horšia, priemerná rýchlosť hlboko pod 60 km/h. Postupne úplne padla tma pršalo viac a viac dokonca na jednom úseku bola aj hmla. Nám však neostávalo nič iné ako vytrvať v ceste. Žabky skákajúce cez cestu nám trošku pozdvihli náladu.

Do Štrby sme dorazili asi o desiatej. Premočený skoro na kompletku sme boli radi, že sme namieste. Počet kilometrov za piatok 357. Ubytovanie fajn za tri kilá. Kto chce dám kontakt. Jedno pivko na dobrú noc a zavčasu ráno teda o desiatej sme boli vychystaní na ďalší deň.

Počasie celkom dobré, slnko svietilo aj sme celkom rýchlo oschli po ceste. Bohužiaľ musím konštatovať, čo už asi všetci vieme, „Vysoké“ Tatry už nie sú čo boli.

Občas vytŕčajúci strom, všade vyčnievajúce polámané kmene stromov a riedky porast naznačovali priebeh prednedávnej katastrofy. Veľmi, veľmi smutný pohľad.

Navštívili sme Štrbské pleso a dopriali si kávičku na vrchu Soliska 1840 m n. m. Veľká oblačnosť tiahnuca sa nad Tatrami nám pridávala vrásky na čele. Trasa Štrba, Tatranská Polianka a Spišská Belá ma svoje čaro. Tiež sme navštívili sopečné jazierko vo Vyšných Ružbachoch. Keď sme sa blížili k Ľubovnianskemu hradu, mračná pomaly spúšťali na vysušené oblečenie svoju ťarchu. Neboli sme veľmi radi, ale zmierení s tým čo nastane sme pokračovali smer Prešov do Košíc, kde sme mali vybavenú ďalšiu noc.

Nasledujúcich 70 kilometrov sme absolvovali ako inak v daždi. Braňo prišiel na dobrý zlepšovák. Igelitky z Lidlu nazujeme priľnavo na obuv a pevne uviažeme s čiernou izolačkou. Efekt zaručený, teda iba na oko, posúďte sami.

Do Košíc sme prišli okolo šiestej. Ta slabých 200 kilákov, ta ne? Motorky sme natlačili do pivnice, s menšími problémami. Okoloidúci sa nechápavo prizerali. Vďaka patrí Palovej krstnej mame za prichýlenie a dobré raňajky. Tie celkom bodli po vyčerpávajúcom večernom pochode na námestí v čižmách a teplákoch. Z Košíc sme museli vyraziť skôr čakalo nás 500 kilometrov. Bolo slnečno. Z Košíc sme bojovali s vetrom o svoju stopu.

Napriek tomu sme pokračovali smer na Rožňavu, pozreli Krásnu Hôrku a odtiaľ na Jelšavu do Ochtínskej aragonitovej jaskyne.

Bolo na čo pozerať, aragonit sa blišťal vo svetle reflektorov nad našimi hlavami. Jaskyňa je unikát, jedna z troch sprístupnených na svete.

Ďalej smer Banská Bystrica, konkrétne priľahlý geografický stred Európy. Pekný kostolík spolu s pamätnou tabuľou. Pokračovali sme na Žilinu, kde sme sa rozpŕchli každý na inú stranu. Opäť nás cestou domov chytila tma, aspoňže nepršalo, no trošku nám to aj chýbalo, ale je príjemná zmena prísť večer domov suchý.

Do Piešťan sme dorazili po desiatej hodine. Náročných 500 kilometrov sme zvládli bez problémov. Dnes sa nám bude dobre spať...