Oldtimer 24 hodín Kunmadarás, 21. - 22. 7. 2007

A o tom, že Slovensko zastupoval na tomto podujatí už tretíkrát Retromoto club Košice, nevie asi nikto. Otcom celej myšlienky, prvým jazdcom, majiteľom stroja, šéf mechanikom a manažérom je bývalý viacnásobný majster Slovenska a popredný účastník M ČSSR v triedach 50, 80a 125 cm3, dnes už 62-ročný Ladislav Šolc. Buďte si ale istí, že ten vek nijako nebadať a pri jeho jazde už vôbec nie.

Pretekov sa môžu zúčastniť stroje do r. v. 1975 max. 250 cm3 a max. dvojvalcové, ktoré sú rozdelené do tried podľa toho, či sú maďarskej alebo zahraničnej výroby a na špeciály a pôvodné motocykle. My sme štartovali na Suzuki GT 250 r. v. 1975 s dvojtaktným vzduchom chladeným dvojvalcom so 6-stupňovou prevodovkou v triede zahraničných sériových motocyklov.

Na jeho príprave sa podieľal aj Michal Puškár st. Vyladenie k spokojnosti trvalo dosť dlho, ale na poslednú chvíľu sa to stihlo a motorka bola pripravená špičkovo. Celá akcia bola ale dosť finančne náročná a ťahať to zo svojho je dosť problematické. Podporiť štvoricu exotov v ošúchaných kombinézach, ktorí idú pretekať na starej motorke niekde v slnečnicovom poli, je pre sponzorov asi nezaujímavé...

V sobotu 21. 7. 2007 prebehli tréningy a všetko bolo pripravené k preteku, ktorý mal odštartovať o 15:00. Panovala taká horúčava, že sme si mysleli, že sa nám ohnú ráfy na kolesách. Trať merala 3500 metrov a mala 8 pravých a 5 ľavých zákrut. Akcie sa zúčastnili aj hviezdni jazdci, ako napr. János Végh, Martin Loicht a Attila Csosz, čo naznačovalo, že sa pôjde asi riadna paľba. Použité motocykle boli hlavne rýchle dvojvalcové Pannonie, Yamahy, MZ, Hondy a Moto Guzzi.

Striedanie jazdcov sme mali dohodnuté po vyjazdení jednej nádrže, čo bolo zhruba 1,5 hodiny. Na motorke bola umiestnená vysielačka, ktorou sa do depa signalizovalo, že sa ide na rezervu a behom 2 kôl prebehne striedanie a tankovanie. Na tankovanie sme mali pripravenú špeciálnu nádobu, ktorá ale nefungovala, a tak sa benzín lial z vedra cez veľký lievik.

Štartovali sme z 10. pozície z 38 zúčastnených tímov. Po neveľmi vydarenom štarte tipu Le Mans (motorky zoradené v rade, jazdci po odmávnutí bežia k strojom z druhej strany trate) vyrazil Laci Šolc na 25. mieste. Behom krátkeho času sa prepracoval na 9. - 10. miesto. Po hodine sa dostal mimo trať, našťastie sa nič vážne nestalo, ale prišiel sa dať vystriedať. Dorazil bez signalizácie ovešaný okolo krku nejakými rastlinami, do ktorých to vpálil. Musel som skočiť veľmi rýchlo do kombinézy a natankovať. Stihli sme ešte pár nemiestnych poznámok, že vavrínový veniec už máme (začo nás odmenil nepublikovateľnými výrazmi) a vyrazilo sa ďalej. Jazdiť v tej horúčave bolo peklo. Pot tiekol do očí a na dlaniach sa robili mozole. Taktika bola jazdiť hlavou a nepúšťať sa do zbytočných súbojov. Všetci ale išli ako o život, a tak sa muselo pretekať. Štafetu som odovzdával už na 5. mieste.

Až do zotmenia sme jazdili zhruba na tomto mieste, najlepšie ako tretí. Všetko klapalo perfektne, trať nám sedela, motorka jazdila na rovinách 160 a bez problémov (až na 3-kolovú zastávku kvôli dobiehaniu). Časy sme dosahovali pod 2,04 – do 2,15 min. Nasadenie pretekárov na predných miestach bolo neskutočné. Časy robili stabilne okolo 2,00 min, z čoho bolo vidieť, že sú to špičkoví jazdci.

O 21:00 hod som nastúpil k prvej nočnej jazde. Tma ako v tuneli a trať vyznačená pneumatikami mi narobila dosť problémov. V noci je to všetko iné, nevidno orientačné body, treba sa trať znovu učiť. Na motorke sme mali sériové svetlo, ale celá špička jazdila s xenónmi, takže sme nestíhali. Martin Loicht zajazdil fantastických 1,56min. Pred koncom mojej jazdy vo výjazde z rýchlej zákruty sa objavila pneumatika vyznačujúca trať, ktorá sa tam dostala asi tak, že o ňu niektorí z jazdcov zavadil. Bolo dosť nepríjemné sa jej vyhnúť. Čakal som, že v ďalšom kole tam už nebude. Bola tam a po pár metroch aj 2 rozbité motorky a 2 nehybné telá. Pretek bol okamžite prerušený. Po chvíli prišla správa, že jeden z jazdcov nehodu neprežil. Nebolo oznámené, že na vine bola tá pneumatika, ale ja si myslím svoje... Vedenie pretekov rozhodlo, že po rozvidnení sa môže v preteku pokračovať, no všetky tímy na znak smútku odstúpili.

Po 8 hodinách sme skončili celkovo na 7. mieste (so stratou 11 kôl na víťaza) a na 3. mieste vo svojej kategórii. Bohužiaľ tento ročník skončil smutne, ale to sa v motocyklovom športe stáva. Treba veriť, že to neodradí organizátorov od usporiadania ďalších ročníkov tohto veľmi zaujímavého a v našich končinách ojedinelého podujatia.

Text: Retro