Rande s motorkou Keeway Landcruiser 250

Ako som sníval...

Keď som mal nejakých 14 rokov, vozil som sa na bicykli. Mal dve kolesá a vedel som, že raz bude bicykel pre mňa slabý stroj a že raz budem musieť nájsť niečo väčšie. Zbadal som raz na ulici babetu a to bol stroj, ktorý som na tú dobu chcel. Otca som toľko otravoval, že ju chcem, až nakoniec súhlasil s kúpou. Prišiel známy a za tri tisícky ponúkal na predaj vtedy jednorýchlostnú babetu. Do dnešného dňa som nezistil a nepochopil, prečo vtedy tatko povedal, NIE nekúpim ju. A bolo. Odvtedy sa nedal nikdy zlomiť aby mi ju kúpil. Čas bežal a ja už som mal o štyri roky viac a stále som mal svoj bicykel. Jedného dňa som stál na zastávke autobusu a okolo mňa prešla motorka žltej farby. Nádherný zvuk, celá oplastovaná, veľká, silná. Vtedy som ešte nevedel, že sa po motorkársky volá jogurt. Odvtedy, keď som zbadal túto motorku, stal som sa motorkárom. Zatiaľ len v duchu a vo sne. Bol to môj tajný sen a ja som stále chcel takú istú žltú motorku. Paradoxom je, že nastal čas, keď som šiel robiť vodičský preukaz, a ja som odmietol zaplatiť o 400 Sk viac, aby som mal vodičský aj na ťažkú motorku. Čas utekal a utekal, autom som jazdil každodenne stovky kilometrov, sem tam som sa odviezol na babete, jawe 250 - 350, pionieri. Sníval som stále ten môj „žltý sen“. Na cestách som stretával pravidelne motorky a keď som zazrel niekedy tú „moju“ žltú, zastavil sa mi dych. Chodil som aj na motozrazy a zaujímal som sa o všetko motorkárske.

Prišiel deň D a jeden známy bol motorkár a zrazu som s ním bol kamoš. Požičal mi Apriliu 125 chopra. Vozil som sa, bolo to perfektné. No v duchu som stále chcel tú moju žltú. Bol som už dospelý a už som mal o motorkách kde čo preštudované, o sile týchto strojov a pod. Bál som sa ich ako baby pred prvým sexom. Kamarát o pár dni prišiel a ponúkol mi, aby som sa šiel odviesť na Kawe Ninja 900. Neuveriteľných asi 20 dní som samého seba presviedčal že sa nebojím a zvládnem to. Nápad bol taký, že Kawu obalím do molitánu, pre prípadný pád. Kamarát ma uisťoval, že to je jednoduché, aby som sa nebál. Vzchopil som sa, nasadol som na ňu. Chlapi a baby poviem vám, to bolo ono. Síce nebola žltá ale zelená, no bolo to o čom som sníval. Používal som ju v priebehu dvoch mesiacov, spravil som si vodičský a pojazdil som na nej pár stoviek kilometrov. Myslel som si, že sa na nej budem voziť ešte dlho, avšak prišla nezhoda z kamarátom a bolo po vození. Motorka mi chýbala a ja som chcel takú istú, lenže neboli na ňu financie. Tak môj sen zasa zapadal prachom.

Rozhodnutie...

Prišiel však čas a nejaké peniaze boli a ja som už nevedel vydržať nevoziť sa na motorke. Rozhodnutie padlo, ide sa kupovať motorka. Jazdenú som nechcel, a nové boli drahé. Už ste stretli niekedy dievča, že ste sa na ňu pozerali a stále ste sa na ňu pozerali, až vám to nedalo a vypýtali ste si jej telefón? Tak ja som našiel takto moju motorku. Šiel som pre matku do práce a zbadal som vystavenú motorku. Pozerám a pozerám, až som si o nej zapamätal údaje.

Prečítal som si o nej všetko čo sa dalo zistiť. Sranda je to, že mám motorku, a môžem poďakovať matke. Vybavila mi zľavu a takej cene sa nedalo odolať. Pravdepodobne z vás, ktorí to čítate, viete záver. Ale veľmi sa mýlite. Nie, nekúpil som jogurta. Kúpil som novú Keeway LandCruiser 250, cruiser. Už vidím tie vaše reakcie. Ach joj, on kúpil číňana, a pod. Nebojte, mal som veľa o nej preštudované. Motorku vyrába najväčšia čínska spoločnosť „QIANG JIANG“ , ktorá ročne vyrobí milión motoriek. Nie je to len taká obyčajná spoločnosť, ktorá všetko vyrába doma v Číne. V Európe majú dve dizajnérske centrá a v roku 2006 kúpila táto čínska spoločnosť podiely vo firme Benelli. A taktiež je držiteľom certifikátu ISO9001. Ja som človek, ktorý nepodľahne panike a zásadne neberiem veci tak, že je to značka, je to najlepšie. Aj značková vec sa pokazí.

Trochu vám toho cruisera teda predstavím. Môj životný moto priebeh už viete a teraz sa možno v skratke dozviete z môjho pohľadu na tento stroj.

Vyberte si

Predstavenie...

Vybavil som formality, špz-ku a doviezol som motorku domov. Prvý deň som sa len pozeral a hladil a popod nos som si mrmlal. Je moja a je nová, oranžová, všade chróm. Výborne.

Na dvestopäťdesiatku nevyzerá, laik by povedal že je to aspoň 500. Budem teda machrovať. Investoval som ešte do oblečenia a prilby, aby som bol aj ja trochu pekný a nastal čas na spoznávanie sa. S týmto mojím výberom to je ako zo ženou. Celý život máte vysnívané dievča, a keď také spoznáte tak zistíte, že to nie je tá pravá. A naopak, náhodne niekde zbadáte ani nie tak pekné dievča a strávite s ňou chvíľu, a zistíte že k vám neskutočne pasuje. A takto to bolo aj s touto motorkou. Mám pocit, že som ju našiel náhodne a celkom ma to s ňou baví. Nie je ani silná ani slabá. Nie je ani škaredá ani pekná. Má peknú oranžovú farbu, ktorú dopĺňa veľa chrómovaných častí. Sedadlo pre mňa je dobre tvarované, pohodlné, koženkové. Čo sa už nedá povedať o spolujazdcovom sedátku. Je to len malý kvádrik. Disky sú plné hliníkové. Namiesto stupačiek má plošinky na nohy a na tomto stroji sú veľmi praktické. Pri pohľade na tohto cruisera vám padne do oka veľký plexi štít, ktorý je napružený jedným smerom a neruší celkový dojem. Spätné zrkadlá sa budú zdať, že sú tam dorobené, prípadne z tunované. Mýlite sa, je to originál, sériovo montované. Jednoducho povedané, dizajnovo zvládnuté na jednotku. Veď to predsa aj navrhoval dizajnér z Harley-Davidson. Keď máte rande s babou, prejde čas, kým sa spoznáte a voči sebe skúsite niečo viac. Prvý bozk, prvý dotyk... Takéto boli aj moje prvé jazdy. Neskôr som si už dovolil viac.

Čo vy na to?

Randenie...

Poďme teda na to rande. Štartujeme! Spínaciu skrinku budete márne hľadať na riadidlách, nájdete ju pod sedlom z ľavej strany. Trocha nepraktické a ak by sa vám nechcelo strážiť stále kľúčik, ponúka sa využívať novodobú techniku, a motorku naštartujete cez diaľkové ovládanie. Je to taká malá frajerinka, keď sa chcete pred niekým ukázať. Motor nám už vrčí, pridávame trošku plynu. Zvuk je mierne bublotavý, ale nie je to ako sme zvyknutí na iných podobných strojoch. Zaraďujem jednotku a vyrážam. Dvojka, trojka a štvorka, päťka. Rovinka predo mnou a zvuk motora mi pripomína zvuk silnejšieho skútra.

Motor je vzduchom chladený štvortaktný dvojvalec. Po najazdení pár kilometrov som nezaznamenal žiaden negatívny proces. Motorka sa dobre cíti pri rýchlosti 70 - 80 km/h. Ale taktiež v stovke nebadať žiadnu vibráciu a mám pocit že by to ešte šlo. Nechcem už viac tomu vytínať, je to predsa len v zábehu, veď je nová. Moc sa po okolí ešte nepozerám, pretože sledujem ako reaguje motorka, či sa jej to páči, alebo mám skúsiť niečo iné. Či ju náhodou nenudím. Prichádzam na križovatku, uberám plyn, stáčam brzdy, zapínam smerovky, ktorej spínače sú umiestené dosť netradične. Každá smerovka sa ovláda zvlášť vypínačom... Na oboch kolesách sú kotúčové brzdy a mám pocit, že pohodička, brzdia.

Čakám na semafore, kým naskočí zelená a popri tom kontrolujem či nie je smädná. Nádrž ma 14 l a nie je žiadny alkoholik. Moc toho nevypije. Pocucká si decentne 2,3 až 2,6 litra/100 km. Na prvom rande by to stačilo a rozhodol som sa rozlúčiť. Bol som slušný. Zaviezol som ju domov. Vchádzam do garáže a ukladám ju na miesto. Je ľahká, spratná a váži len 150 kg. Miesto ma nájdené, ešte jej čo to poviem, a oprášim, namažem reťaz. Motorka Keeway Landcruiser 250 vyzerá naozaj pekne, v pohode mi splnila všetky doterajšie zabudnuté sny.

Ide víkend a nemám čo na práci. Opýtam sa teda, či som ju zaujal na prvom rande a či dáme druhé. Odpoveď znela áno. Poďme na to. Mám ešte trému, ale ako míňam viac a viac kilometrov, tréma opadá a dovoľujem si viac. Reakcia je potešujúca a chcel by som už aj pusu. Vošiel som teda trochu prudšie do zákruty a čakal som že či dostanem zaucho alebo ma pritiahne k sebe. Nedostal som a páčilo sa jej to.

Skúšame, čo dokážu jej 16-palcové kolesa. Začína sa zmrákať a mám pocit, že treba ísť už domov. Dávam návrh sa rozlúčiť, no nesúhlasí a chce skúsiť jazdu v daždi. Skúsim teda čo dokážu tie kolesa za mokra. Kilometer, druhý, tretí. Mne je dobre, zakrýva ma veľkým plexi štítom, aby som moc nepremokol a neprechladol.

Na výjazde

S kým by šla na ďalšie rande predsa? Kvapky dažďa stekajú po chróme a láme sa v nich svetlo. Nádherný pohľad. Blíži sa zákruta a ja skúsim sa jej dotknúť na intímnych miestach. Už som v zákrute a úha, nebolo to dobré a nesúhlasila. Takto v daždi to nie je pre ňu. Odmietla ma a aspoň som skúsil a trocha sme si zatancovali. Ma to rada na slnku, za jasného počasia. Pneumatiky absolútne nedržia na daždi. Ideme a dohadujeme tretie rande, ktoré by mohlo byť niekde ďalej a kde by sme pozreli aj krásy prírody a viac sa spoznali.

Moje lásky

Pozývam ju na turistiku. Nabalení sme a vyrážame. Cesta asfaltová, cesta betónová, cesta štrková aj s trávou, všetko sa jej páči a len si tak pohupkávame. Je síce taká tuhá a na hrboľatej ceste ma tvrdé pruženie, ktoré ma mierne vytriaslo. Zákruta ľavotočivá, zákruta pravotočivá, zvládame to spolu úplne hravo. Kopec vpredu, jazero vzadu, krajina okolo. Toto je pre ňu, pozerať prírodu. Kilometre na tachometri, ktorý je umiestený na nádrži, sa len točia a pripočítavajú. Je rada, že to baví i mňa. Dohadujeme sa, že by sme na budúci rok zašli aj okúpať sa k moru.

Zaujala ona mňa a ja ju tiež. Iskra medzi nami prebehla a začíname sa mať radi a dopĺňame sa. Matice, ktoré sa jej uvoľnili, som jej dotiahol a chcela zopár doplnkov a ja som jej sľúbil, že jej dorobím predný padák a operadlo a nosičom. Aby sme si mali kde naložiť veci na dovolenku. Nevedel som, či sa nájdeme ale myslím, že na svete je nový vzťah. Súhlasila a budeme spolu chodiť.