Návrat do minulosti

Sedím doma na gauči a premýšľam o tomto roku. Prebehol nejako rýchlo a síce je iba jeseň, vonku nastalo zimné počasie. Miestami sa mi zdá, že jeseň ako keby ani nebola a hneď nabehla zima. Sneží, duje silný vietor a myslím, že motorkárska sezóna skončila. Tento rok síce ešte nie je na konci, no bol to rok v znamení rôznych kríz a keď si tak uvedomujem, mal som krízu aj vo vození na motorke. Po prvé som akosi všetky finančné prostriedky smeroval na stavebné a rekonštrukčné účely domu a peniaze na benzín mi akurát postačovali tak do nádrže v kosačke na trávu. Viac ako tie peniaze, mi však neostával žiaden voľný čas. Keď sa aj nejaký našiel, buď lialo ako z krhly alebo som radšej šiel na pivo. A tak som za túto sezónu najazdil len pár tisíc kilometrov. Niekedy po náročnej práci mi to pivo viac padlo ako vozenie na motorke. Niektorí to asi poznajú – keď to až „zasyčí“. Preto mi ostávalo viac času na premýšľanie a vracanie sa do minulosti. Uvedomil som si, že niekto si kúpil prvú motorku a prvé dotyky s motorkou mal tak akurát v autoškole. Ja som toho za svojej mladšej éry vyskúšal o pár modelov viac. Nebude sa dať teraz voziť a aj na Motoride nastane trocha útlm. Nebude čo robiť a na dlhé zimné večery aspoň dačo popíšem o motorkách. Nech sa tu nenudíme a nehádame sa o svojich názoroch.

Keby motorka dokázala rozprávať a dokázala by sa nám vyžalovať, čo ju trápi a porozprávala by nám svoj život, asi by sme niekedy tomu ani neverili. Vozíme sa na svojich strojoch, na svojich mašinách a niekedy ani nevieme čo naša motorka dávno pred nami zažívala, ako trpela a ako dokázala zmeniť osudy ľudí.

Väčšina z nás ale po takých informáciách ani netúži. Jednoducho sa vozia a ostatné neriešia. Niektorí to ani nepotrebujú vedieť. Niektorí majú úplne novú motorku a povedia si, že tá ich históriu nemá. Ale možno niektoré majú. Možno pri prevoze niekde spadla alebo ju ukradli. Možno keď ju vyrobili, štandardným spôsobom sa z výrobnej linky dostala až k vám. Niekto si kúpi úplne novú motorku, niekto motorku zdedí a niekto si kúpi ojazdenú. Viete však jej históriu? Jej rodokmeň? Čo s ňou bolo pred Vami?

Pravdepodobne však ani jedna nebola v minulom živote motorkou. Trocha zažartujem a práve ta Vaša motorka mohla byť v minulosti rám z bicykla, karoséria z auta, niekoľko plechoviek z maďarského gulášu alebo vyradený tank z Perzského zálivu. :-) Železo ako železo. Práve dnes som čítal správu, že vyrobili novú bojovú americkú loď (USS New York), ktorú vyrobili z ocele, ktorá ostala zo zrútených budov obchodného centra Dvojičiek. Nikto nevie koľko kilometrov precestovala, až kým sa dostala do vašej garáže.

Príbeh nejakej Jawy 350, Tatrana a nejakého valacha

Pred pár rokmi, ešte keď som nevlastnil môj super stroj Keeway :-), ktorý cestoval až z Číny do Maďarska a odtiaľ do Žiliny. Hľadal som každú príležitosť, kde sa odviesť na motorke a vtedy ich bolo aj celkom dosť. Keď som sa ako 16-ročný viezol na JAWE 350 prerobenej na čopra, to už som bol aký kápo!?

Bola to 350 môjho spolužiaka, ktorý ju prerobil z dajakej používanej, niekým – nevedno kým. Dával sa na nej odviesť kadekomu až neskôr skončila pre zadretý motor a predal ju jednému chalanovi z obce. Snažili sa ju za niekoľko rokov vzkriesiť s novým motorom, ktorý sa akosi neuchytil a nadobro dokončil život jednej 350, ktorá pravdepodobne skončila v zberných surovinách. Avšak poslúžila a niekoľkým táto motorka pomohla pri výbere terajšej partnerky, niekomu pri vzbudení sebavedomia a niekomu len tak na imidž. Spomeniem ešte jedného človeka. Bol to človek, ktorý dosť rozumel ani nie tak jazde na motorke, ale skôr tomu servisu. Všetko čo malo benzínový motor mal pod palcom. Na spomínanej 350 vymenil ten druhý motor a pri skúšobnej jazde nám prizerajúcim tuhla v žilách krv, či to dobre zapojil. Večer, keď už nie je ani svetlo ani tma, nakopol tento človek motorku. Kolesá nafúkané asi na polovicu a pri naklonení sa skoro plášť vyzul s ráfiku. Sadol, nakopol a vyrazil. V 80° zákrute a bez svetiel asi v 100km/h. Lomil túto zákrutu pri reve z výfukov, ktoré nemali tlmič – čakáme rachot, kedy spadne, veď pri takej jazde určite ďaleko nedôjde. Ale prišiel naspäť. Slovom odpovedal ostatným pozerajúcim: „Nejde to dobre“.

Bol to taký valach, myslím, že korene mal z Terchovej, avšak bol to nezničiteľný človek. Každý ho mal rád a nemal nepriateľa. Volali sme ho železný muž. Dokázal si pripáliť cigaretu žeravým uhlíkom s pahreby. Dokázal sa nasťahovať ku milenke, ktorá bývala s manželom. Potreboval som raz rozbrusovačku a pri zazvonení mi otvoril manžel tej milenky. Vybehol v trenkách a tíško mi povedal: „Pššššt, ešte spí, bol na nočnej. Príď neskôr.“ Keď sa mu pokazil pinčel, netlačil ho domov, ale vzal si ho pod pazuchu. Raz si chcel kúpiť škodu MB 100 a šiel ju odskúšať. Akosi sa nevracal a predávajúci majiteľ začal byť akýsi nervózny. Prišiel asi za hodinu a MB 100 totálne zničená, pokrčená, okná porozbíjané. On vystúpil a riekol. „Beriem!“

Pri jednej situácii som s ním nesúhlasil – s jeho myšlienkou, čo chcel spraviť. Kamarát mu totiž predal motorku Tatran. Ten kamarát ju mal od otca, ktorý ju nechcel a nemal k nej ani vzťah, ale nemal ju kam dať. Viac informácii som o nej nevedel. Bola to motorka v dosť zachovalom stave. Ideálna do múzea, alebo na výjazdy veteránistov. Nevedel, čo s ňou, tak mu ju predal. Predal ju tomuto „silákovi“ valachovi. On však nie aby ju trochu vyleštil a nakopol jej život, on ju rozobral a spravil z nej traktor. Motorka mala zvláštny osud. Dlhé roky bola v garáži, len tak napospas osudu. Následne si vydýchla, že ju niekto nový opráši a dostane na cesty. Márne čakala. Muzeálny Tatran doteraz vyoráva zemiaky.

Silnejší ako on nebol nikto a to sa mu možno stalo osudným, keď si myslel že je nezničiteľný. Raz pri prácach na odstraňovaní škôd z víchrice v českých lesoch, ho zavalil strom, ktorý si nesprávne podpílil. Bol to človek a bol aj tak trochu motorkár. Mal aj svoju Jawu, myslím že to bola Jawa 90, na ktorej chodil z domu na družstvo, kde pracoval. Raz som videl ako na nej vezie dve vrecia asi jačmeňa a raz na nej viezol prasa. Nevedel pravdepodobne ani základ s počítačmi a pravdepodobne ani nevedel čo je to Motoride, no pre motosvet spravil veľa. Aspoň v tom mojom okolí.

Príbeh nejakej Jawy 250

Raz som mal požičanú starú JAWU 250 prerobenú na krosu – strašný vergeľ, ale fungovala.

Vozil som sa po obci a po kopcoch – bola to paráda. Síce som zrámoval jednému kámošovi bránu, pretože som ju uňho na dvore nemohol nakopnúť a tak som ju roztláčal. Keď to odpálilo, tak sa stala klasická mladícka chyba. Pridal som plyn, motorka ušla a mňa to vláčilo až ma zastavila brána. Motorku som postavil a rýchlo, kým sa nikto nepozeral, som postavil aj bránu. Pri tejto kolízii sa pravdepodobne uvoľnila nádrž, čo som si však nevšimol. Lietal som vtedy kade-tade. Tiež som bol aj pri našom jazere, kde sa mladí chodia v noci milovať. Dávnejšie sme tam chodievali robiť aj grilovačky a cez deň sa opaľovať a kúpať. Pozerám, že jedna takáto partia čosi griluje, tak som šiel, akože zamachrujem, veď mám motorku. Ako tak pridávam, geometrickým radom narastala aj nerovnosť cesty, až zrazu tesne pri nich som vhupol do diery... Nie, nie, nedrbol som, akurát že nádrž vyletela asi 5 metrov. Keby nebolo také šero, tak by videli ako sa červenám od hanby. Nerád používam to slovo, ale bol to trapas. Nádrž som našiel v tráve, nasadil som ju, zapojil hadičky a pokračoval v ceste.

V súčasnosti sa na tom mieste holduje fajčeniu akejsi zelenej trávy alebo tam pravidelne človek spozoruje autá s cudzím EČ, v ktorých stále rovnaké slečny pod volantom asi niečo opravujú. Dokonca som ich videl, že stávajú pri diaľnici. Hovorí sa tomu rýchly servis.

Ako sa tak vraciam domov, stretol som jednu dievčinu, ktorá sa pri pohľade na moju Jawu 250 crossu doslovne otvorila a keby som vtedy vedel na čo to je, tak by som si ten kľuč od pása cudnosti aj zobral. Tak si len sadla a pritisla sa o môj chrbát. Jej budúce trojky dokonale vyplňovali priestor a príjemne zahrievali pri studenom jesennom vetre, ktorý nás chcel pri rýchlosti 50 km/h zmiesť s motorky. Po týždni som však musel túto crossu vrátiť. S vrátením motorky sa skončila, tak nejako samo od seba aj spolupráca s majiteľom motorky. Čo už. Motorka dožila o pár mesiacov. Je zaujímavé, že táto crosska opäť skončila u toho istého chalana, čo na Jawe 350 zadrel druhý motor. Tento chalan je asi vrah Jáw. :-)

Príbeh nejakej Aprilie Red Rose 125 choper a nejakej Kawasaki ZX9R a jej znovuzrodenie

Prešlo zasa nejaké obdobie a opäť som sa po nejakom čase spojil s týmto známym, ktorý mal vtedy tú Jawu 250 crossku. Boli sme už dospelí, doba prešla a zavítal kapitalizmus. Stretli sme sa za účelom nainštalovania softvéru do jeho PC. Slovo dalo slovo, až prišla reč na motorky. Vtedy vlastnil Kawu ZX750 a mal známeho, ktorý dovážal motorky zo zahraničia. Niekedy, keď ich nemal kde uskladniť, ich doviezol k tomuto môjmu známemu.

Zadíval som sa vtedy do dvoch motoriek Aprilia 125 Red Rose chopper a Kawa ZX9R Ninja. Na Kawu som pozeral pomedzi prsty, lebo som sa jej bál. Mal som víziu s tou Apriliou. Odvážil som sa spýtať, či by mi ju požičal. Na počudovanie súhlasil a išli sme pre ňu do mesta. Neveril som, no videl som. Mal ju totiž v paneláku na prvom poschodí v byte. Zasa nebola až tak ťažká a v pohode sa po schodoch vyniesla.

Sadol som a jazdil som. Využíval som ju asi dva týždne. Po pár kilometroch to bolo pre mňa akési nezáživné. Niečo mi na nej vadilo. Pri pridaní plynu, som mal pocit, že piest vybehne von z bloku. Bola to motorka, pre asi 15-ročného jazdca alebo čo. Bola akási slabá – ani to neviem vyjadriť. Bol to taký vysávač. Tak som ju vrátil. Vtedy som ešte moc „kámošiek“ nemal a nemal som sa ani pred ktorou pochváliť. Tak som sa vybral za jednou spolužiačkou. Zbadala ma a hneď si chcela na ňu sadnúť. Umožnil som jej to, ale bola taká pojašená, že ako nasadala, mysliac, že má asi bicykel, ju táto motorka privalila. Vylial sa mi benzín a ohla mi zrkadlo. Zmohol som sa akurát na slovné spojenie: „Pááána beka, čo robíš!?“

Nejako zážitkov s ňou nebolo a tak som sa pripravoval na odvážnu vec, že sa opýtam na tú voľnú Kawu ZX9R. Tak som to riskol a vybavil som. Mohol by som teraz opísať, ako som sa vozil, no bolo by to nudné a nezáživné. Spomeniem len, že pri prvej jazde na tejto Kawe, po prvých asi 150 metroch, som v stovke nabral drozda. Bola s neho placka a ja som mal stres zo zakrvavenej prednej masky. Ako to vysvetlím? Alebo na diaľnici som chcel ísť čo najrýchlejšie, chápete mladý nevybúrený chalan, tak som pridával a pridával až pri rýchlosti 195 km/h sa mi otvoril štít na starej požičanej prilbe. Tak som sa zľakol, že v momente som mal asi 60 km/h na tachometri a zastrúhaný vlas by mi do zadku nikto nedal. Alebo fyzika ma moc nezaujímala a myslel som si, že keď zabrzdím zadnou nožnou brzdou, tak že motorka zastaví. Stále nerozumiem, že som sa vtedy nevydrbal, ale aspoň som si vyskúšal hodiny.

Pred štyrmi mesiacmi niekde v Nemecku... (v tej dobe)

Spomínaný dovozca motoriek, pri svojich potulkách po zháňaní lacných motoriek v bazároch a podobných miestach, zbadal v jednom dvore časti motorky podobajúcej sa na Kawu 900. Bola však úplne rozobraná, plastové kryty polámané, ktoré boli ešte navyše natreté štetcom na žlto. Rám bol hodený v blate, kolesá porozhadzované po dvore. Presne v pätnástich igelitových taškách Tesco boli ostatné časti a tiež aj časti motora z tejto „bývalej“ Kawy ZX9R. Motorka už nebola medzi živými. Dovozca si povedal, že to aspoň zoberie na súčiastky, keď mu to dali zadarmo.

Doviezol to na Slovensko k tomu známemu, ktorý mi požičal kedysi dávno Jawu 250 crossku. Vtedy sa intenzívne kamarátil s jedným chalanom, ktorý s ním zdieľal každodenné starosti a radosti. Jednoducho jeho kamarát. Dokonca som zistil, že je z mojej rodiny a jeho matka sa volala za slobodna priezviskom ako ja. Tento jeho kamarát je maniak do podobných situácii a nejako sa dohodli, že tú Kawu oživia. Postupovali podobne ako v terajších televíznych programoch na stanici Discovery, kde z totálneho šrotu vytvoria brutálne použiteľný stroj.

Prešiel asi mesiac, možno dva a motorka bola na kolesách. Nemala kryty, ale na pohľad by človek nepovedal, že to je tá rozobraná a zdevastovaná Kawa. Sedel som vtedy v miestnom hostinci na kofole, vtedy ešte kofotine a zastavil sa pri mne. Motorka nemala ešte nádrž a namiesto nádrže mala plastovú fľašu s benzínom. Povedal mi „ideš sa previezť?“ Mal som kraťasy a šľapky, no odpovedal som: „Jasnéé!“ Previezol ma asi 10 km a priemerná rýchlosť bola asi 130 km/hod. Vysadol som a nohy sa mi triasli ešte asi hodinu. Asi po dvoch týždňoch sa mi prišli ukázať obaja. Jeden na svojej Kawe ZX750 a druhý na fungel novej Kawe ZX9R. Akurát, že to nebola fungel nová, ale tá zrekonštruovaná. To som ešte nevidel. Nádhera. Kawa ožila. Nanovo všetko nastriekané, vyleštené, čisté.

Vozili sa a spravili na nej okolo tritisíc kilometrov. Neviem čo sa stalo, no títo dvaja sa medzi sebou posekali a pohádali. Jeden druhému vraj vyčítali, že kto spravil na tej Kawe viac. Vyústilo to až do dosť vážnych vyhrážok a neskôr až do vydierania, kde jeden požadoval od druhého peniaze za to, že nabehal tých tri tisíc kilometrov. On sa bránil, že dal do nej svoj voľný čas a peniaze a teraz, že od neho niečo žiada. Proste ako na Slovensku. Rozvadili sa medzi sebou a vtedy som nastúpil na scénu ja. Ako som písal vyššie, požiadal ma o nainštalovanie softvéru do PC a zbytok viete. Spomeniem ešte to, že motorku si ponechal ten dovozca a vozil sa na nej asi jednu sezónu. Potom sa predala cca za nejakých vtedy 150 tisíc korún. Nedávno som šiel po ceste a túto Kawu ZX9R som stretol a predstavil som si dobu keď som ju mal necelé dva mesiace ja. Je to už 12 rokov a ešte stále jazdí. Inšpirovala ma na napísanie tohto článku, kedy som si uvedomil, že nejaký človek jazdí na motorke a ani možno nevie, čo jeho motorka zažila.

Dovozil som sa na nej aj ja, pretože to skončilo presne tak isto – aj mne začal vyčítať a vyhrážať sa mi a podobné veci. Tak som to sním ukončil. Od vtedy som sa už na žiadnej motorke nevozil až kým som si nekúpil môjho Keewaya.

Keď sme už pri Keewayi. Kúpil som ho z predajne, zaoberajúcej sa predajom francúzskych áut. Riaditeľ nemenovanej auto predajne mal tiež vášeň na motorky. Popri predaji áut, predávali aj motorky, skútre a pod. Na novej motorke, ktorú kupujete, by mal stav tachometra ukazovať niečo okolo 0 km. No ja som mal asi 300 km. Moja matka, keďže tam pracuje, mi hovorila, že sa na nej po fajronte vozili po dvore. Hádam ju „zabehli“ dobre. Záručný servis som mal tam a tvrdili, že mechanici mali školenie a vedia robiť servis aj na motorky. Mne sa to nejako hneď nezdalo, pretože pri výmene oleja mechanik nevedel nájsť vypúšťaciu skrutku. Následne som mal asi šťastie, že som trval na tom, aby som sa mohol pozerať ako sa vymieňa olej. Mechanik zo skladu doniesol olej. Starý olej pomaly dotekal a aby reč nestála, som sa spýtal , že čo za olej použijú. Odpoveď znela, že veľmi špeciálny do dvojtaktných motorov. Zbystril som, pretože mne sa určite zdalo, že tá moja motorka je dvojvalec a štvortakt.

Po výmene názorov, sa šiel opýtať znova. Zo skladu už doniesol ten správny olej. Teraz si predstavte situáciu, že keby som tam nebol, tak mám v motore olej, ktorý sa pridáva do benzínu... Čo myslíte, má podobné zážitky aj Vaša motorka?