Dva dni v Poľsku

Trasu naplánoval Peter Fischer. Mali sme vyraziť v sobotu 31.8.2002 ráno z Tatranskej Lomnice, smer Tatranská Javorina, Nowy Targ, Krakow, Wieliczka (Soľné bane) a späť... V Košiciach som nato nahovoril ešte aj Harlyho s Ejou...

Čas stretnutia bol dohodnutý na 8:00 v Novej Lesnej, resp o 9:00 na benzínke v Tatranskej Lomnici. Samozrejme piatkové prípravy neboli dokonalé (nestíhali sme) a tak som v sobotu ráno bežali ešte k mame po rezne a domov po stan, ktorý som ani neviem ako zabudol... Z KE sme teda vyrazili až o 7:15. Počasie bolo v pohode, cesty suché, áut málo a policajti ešte spali (aspoň som v to dúfal) tak som to trošku rozbehol... Nebyť neuveriteľnej hmly za Braniskom tak by sme do Levoče dorazili aj skôr ako o 8:00. Tu sme si v HOT POT-e dali raňajky a kávu, zavolal som Harlymu, ktorý už bol v Novej Lesnej a dohodli sme sa, že sa tam stretneme.

Samozrejme som tú správnu odbočku minul a tak som im znovu zavolal, nech dojdú na benzínku do Lomnice, kde sme sa aj nakoniec o 9:00 stretli v zložení: Peťo a Gabika (Honda CB500 - BA), Harly a Eja (Yamaha XJ600 - KE) a Awia a Dadi (Honda CBR1000F - KE)...

Po rýchlom privítaní a doplnení paliva až po okraj sme teda pod vedením Herghott-a vyrazili... Podľa mapy sa nám zdal najvýhodnejší hraničný prechod Podspády. Tu na odbočke aj Peťo zastavil aby sme nazreli do mapy. Dohadovanie prerušil iba pád CB-čka, ktorému sa už asi na stojane stáť nechcelo.

Z hraničného prechodu nás však poslali preč, pretože ten je určený len pre ľudí s trvalým bydliskom v okruhu 15 km. Pokračovali sme teda ďalej na hraničný prechod Tatranská Javorina - Lysá Poľana. Kolónu čakajúcich áut sme predbehli a pripravili sme si doklady. Zelenú kartu ktorá je do Poľska nutná od nás colníci ani nechceli a bez problémov sme boli za hranicami. Zmenili sme si nejaké korunky za Złote (kurz je približne 1 ZŁ = 10.8 Sk) a pokračovali sme v ceste...

Poľsko je v Tatranskej oblasti naozaj pekné. Hneď som si ale všimol kvalitu asfaltu, ktorá bola na úrovni našich ciest tretej triedy. Na priečne nerovnosti je Slovenský motorkár, resp. jeho zadok zvyknutý ale na neuveriteľné pozdĺžne koľaje nie. Tie vedia byť riadne nepríjemné, keď motorka v nich pláva... Poliaci to riešia dopravnou značkou KOLAJE XX km, hoci ja som mal pocit, že by takú značku mali dať hneď za hranicami a KOLAJE koniec pri opustení Poľska. Okrem toho ak sa ne ceste vyskytla väčšia nerovnosť, riešili to žltou farbou ktorou túto nerovnosť "obkreslili".

Okrem toho bola v ten deň riadna premávka, asi to súviselo s trhom ktorý sme míňali v Nowom Targu. Naša cestovná rýchlosť sa teda pohybovala v rozmedzí 40-80 km/h. Dopravné značenie v Poľsku je takisto na dosť nízkej úrovni a keď sa k tomu pridá predavač, ktorý svoje kožušiny povešia na smerovú šípku tak ju už len ťažko zbadáte.

Ako sme sa blížili ku Krakowu trošku sa zlepšovala aj kvalita asfaltu. Dokonca sme sa napojili na štvorprúdovú cestu. Nebola to však diaľnica, každú chvíľu z nej boli kadejaké odbočky na všetky strany, kde sa ľavý pruh využíval častejšie na odbočovanie, resp. otáčanie ako na predbiehanie... Jediné čo sa mi páčilo boli svetelné tabule popri ceste, ktoré ukazovali teplotu vzduchu a asfaltu.

Táto cesta nás doviedla až do Krakowa, kde na nás čakali ďalšie prekvapenia v podobe kruhového objazdu riadeného semaformi. Držali sme sa však šípok CENTRUM a tam sme aj po cca 30 minútach trafili. Z obhliadky centra však nakoniec nebolo nič pretože nebolo kde zaparkovať a strážca parkoviska nám vysvetlil, že tu sa "BARZO KRADNE" nech tu motorky nenechávame... Dali sme si tu teda len obedňajšiu prestávku...

Po nej sme vyrazili znovu do ciest veľkomesta. Zorientovať sa nám dalo riadne zabrať, ale keď sme sa spýtali domácich na smer tak to šlo. Dostali sme sa na nejakú štvorprúdovku, ktorá bola plná odbočiek, ale za celých 10 km čo sme po nej šli sme nenatrafili na žiadnu smerovú šípku. Ešte že sme sa mali koho spýtať na cestu, všetci nás svorne posielali "rovno". Zato minúť Wieliczku je trúfam si povedať nemožné, smerové tabule sú každých 10 m a vo všetkých možných jazykoch. Pred každým parkoviskom je maník, ktorý sa postaví do stredu cesty a máva na Vás modrou zástavkou s písmenom P, aby ste zaparkovali na práve u neho. Tak sme teda zaparkovali aj my (nemali sme inú šancu). Ukázalo sa, že som nevybral to najhoršie
parkovisko, pretože k bani to nebolo vôbec ďaleko. Cenu za parkovanie sme dohodli na 2 ZL na hodinu z pôvodných 5 ZL na deň (málokto tu asi parkuje celý deň), pozamykali sme motorky, prilby a vyrazili sme k Bani...

Tu sme sa len poprechádzali po okolí bane a poobzerali nejaké suveníry, nikto z nás nemal zbytočných 30 ZŁ na prehliadku bane, čo som teda aspoň ja ľutoval. Je to tam totiž vraj veľmi pekné pri prehliadke sa dostanete až do hĺbky 135m, odkiaľ Vás potom vytiahnu banským výťahom.

Po trištvrtehodinke sme sa vrátili na parkovisko, kde od nás zrazu pýtali 3 ZL na motorku, načo sme mu dali jasne najavo, že na tom sme sa nedohodli (pokúšal šťastie). Pobalili sme sa a vyrazili sme smerom na Slovensko, lebo čas už riadne pokročil. Cesta ubiehala v pohode, už sme veľmi neblúdili pretože sme sa čoskoro napojili na tú cestu ktorou sme šli do Krakowa. Ja som akurát dostal chuť na oštiepok, ktorý kde tu predávali popri ceste a na jednom takom mieste som sa aj zastavil (stálo ma to 120 Sk - čím ste bližšie k hraniciam tým je menej problematické nakupovať aj za Slovenské koruny). Peťo, ktorý šiel predo mnou sa hneď otočil a vymyslel, že by sme sa tu aj mohli navečerať. Zaparkovali sme teda pred benzínkou vytiahli variče a začali pripravovať špeciality zo sáčku od tety Maggi.

Čoskoro dorazil aj Harly s Ejou a na želanie sme im pripravili aj kávičku... no proste pohoda :-)) Odtiaľto to už nebolo ďaleko na hranice, ešte sme si stihli odfotiť Tatry z Poľskej strany za súmraku ba aj zohnať tradičné Krowky v poslednom otvorenom sklepe (obchode). Za hranicami nás len čakalo rozhodnutie, že dnes sa nám do stanu nechce a že to skúsime na priváte, kde spal Peťo s Gabikou.

Našťastie tam bola voľná jedna izba a tak sme to pri troške skromnosti zvládli. Po návšteve miestnej krčmy, kde sme pokecali o celodenných zážitkoch a dohodli sa na trase nedeľného výletu sme skoro celkom vyčerpaní zaľahli.

V Nedeľu sme sa zobudili do ďalšieho krásneho hoci už septembrového dňa, ktorý sa niesol v znamení balenia. Bratislaváci sa pomaly pripravovali na cestu domov a my na ešte jeden krátky výlet do Poľska.

Po nabalení batožiny na motorky, uprataní izby a rozlúčke s Blavákmi sme si to nasmerovali na Červený Kláštor. Cez hranice sme prešli na prechode Lysá nad Dunajcom - Niedzica. Hneď sa nám naskytol pohľad na sústavu dvoch priehrad a zámku Dunajec. Neváhali sme a pustili sme sa hneď na okružnú jazdu okolo tejto priehrady. Pri zámku sme sa zastavili a kúpili sme si také malé neúdené oštiepky po 10 Sk, boli naozaj vynikajúce. Tiež nebol problém kúpiť pohľadnice za Slovenské koruny. Na prehliadku zámku sa však nikomu nechcelo a tak sme vyrazili ďalej. Okruh okolo tejto nádrže mal asi 40 km a na druhom brehu bol ešte jeden hrad. Vstupné na hrady bolo prijateľné, ale aj tak sme ostali len pri obhliadke zvonku.

Po cca dvoch hodinkách v Poľsku nás už hlad hnal na Červený Kláštor, teda presnejšie do obce Haligovce, kde je vynikajúci Goralský dvor. Tu som už toho roku jedol a nemohol som si miestne halušky s bryndzovými pirohami vynachváliť.

Po výdatnom obede sme sa rozlúčili a každý svojim tempom vyrazil domov. Cestou som však v jednej dedinke zbadal drevenú ceduľku "Minerálna voda Šťava - 900m". Aj ma po tých haluškách smädilo a tak sme sa tam vydali. O chvíľku sme sa však dostali do cigánskej osady, ale zachovali sme si chladnú hlavu a s kľudom sme sa spýtali na cestu k prameňu. Cesta sa zmenila na totálne poľnú (zišlo by sa enduro) ale prameň už bol na dohľad. Tá voda, ktorú miestny volajú šťava však stála zato. Pani ktorá tam práve plnila množstvo fliaš nám aj jednu dala a tak sme odchádzali úplne nasýtení aj s plnou fľašou fajnej studenej minerálky.

Harlyho s Ejou sme ešte dobehli niekde za Starou Ľubovňou. Ponúkli sme ich minerálkou ešte raz sme sa rozlúčili a vyrazili na cestu domov...

ZÁVER

Z môjho pohľadu to bol super víkend, prvá zahraničná jazda a super zakončenie tejto sezóny. Otestoval som CBR-ku v čisto turistickom nasadení a musím povedať, že som bol maximálne spokojný.

Únava v sedle bola zvládnuteľná (až na oblasť pod kolenami, kde sa mi skrčili kožené nohavice a dosť to tlačilo) a priemerná spotreba 5.3l/100 km bola vynikajúca. Najazdili sme celkovo 750 km a náklady pre dve osoby neprekročili 2000 Sk...
Nabudúce by som sa rád už vydal na väčšiu turistiku povedzme niekde k moru...

UŽITOČNÉ ODKAZY

• www.kopalnia.pl - informácie o soľnej bani vo Wieliczke, vstupné, otváracia doba a kopa fotografií
• Fotky z bane