Anketa:
Pieniny a Červený Kláštor, Slovensko - Bod záujmu - Tip na Výlet
Pieniny
Na časti územia Pienin sú vyhlásené národné parky. V Poľsku je to Pieninski Park Narodowy (PPN) a na Slovensku Pieninský národný park (PIENAP). Na západe, v Poľsku, národný park začína Zelenými skalkami nad vodnou plochou čorštýnskej priehrady a pokračuje hradným bradlom Čorštýn ďalej na východ, cez Macelovú horu, Novú horu, Tri Koruny, Sokolicu a končí bralom Bystrík na pravej strane Dunajca, na začiatku Malých Pienin. Na slovenskej strane národný park začína Hôrkou a Uhliskami nad Červeným Kláštorom a pokračuje Kláštornou horou, Plašnou s Haligovskými skalami, Holicou a Malými Pieninami na východ ku kóte Vrchličky, na ktorej územie národného parku končí.
V minulosti boli na území národného parku maloplošne chránené územia ale od roku 2004 ich nahradila zonácia národného parku a v súčasnosti má Pieninský národný park štyri zóny. Zónu A s piatym stupňom ochrany, zónu B so štvrým stupňom ochrany, zónu C s tretím stupňom ochrany a zónu D, ktorú tvoria intravilány a rozvojové územia obcí Červený Kláštor, Haligovce a Lesnica s druhým stupňom ochrany.
Pieniny sa delia na tri časti:
- Spišské Pieniny sa nachádzajú medzi dolinou Bielej vody a lomom Dunajca pri Niedziči. Najvyšší vrch je Branisko (poľsky: Żar (879 m n.m.))
- Centrálne Pieniny (volané len Pieniny) sa rozprestierajú od Niedziči po lom Dunajca medzi Sromowcami Niżnymi a Szczawnicou (Tri korunky, Holica a Sokolica).
- Malé Pieniny siahajúce do doliny Popradu. Najvyšší vrch je Vysoké Skalky (1050 m n.m.), je to najvyšší vrch Pienin.
Turisticky najnavštevovanejšími sú Tri korunky a Sokolica na poľskej strane a prekrásny Prielom Dunajca (národná prírodná rezervácia vyhlásená r. 1967 /pôvodne r. 1932/, 360 ha) na slovenskej strane. Prielom Dunajca sa nachádza medzi obcami Červený Kláštor a Lesnica. Je to najhodnotnejšie územie Pienin s hlbokými kaňonmi, s meandrami zakliesnenými hlboko do skál, skalnými výtvormi a neprístupnými bralami.
Pri návšteve Pienin netreba rovnako vynechať návštevu hradu v Niedziči, ktorý sa v súčasnosti týči nad priehradou. Kedysi však jej dnom pretekala rieka Dunajec, ktorá v tejto časti tvorila hranicu medzi Uhorskom a Poľskom. Oproti hradu Niedziča sa nachádza zrúcanina hradu v Czorsztyn-e. Tieto hrady boli hraničnými pevnosťami. Pieninský národný park [(PIENAP)] bol na Slovensku vyhlásený v roku 1967 na ploche 2125 ha, v roku 1997 rozšírený na 3750 ha. V Poľsku bol vyhlásený Pieniński Park Narodowy (PPN) 23. mája 1932 na ploche 760 ha, v roku 1955 rozšírený na 2231 ha.
Ubytovanie, táborenie, stravovanie
V Pieninách je množstvo stravovacích a ubytovacích zariadení. Dva autokempy sa nachádzajú priamo na brehu Dunajca v Červenom kláštore a jeden pri moteli Goralský dvor v Haligovciach.
Články:
Detaily:
Krajina: | Slovensko |
Región: | Prešovský Kraj |
Typ: | Zaujímavosť |
Pridal: | sivy490 19.01.2010 (10:07) |
Poloha: | N 49.399 E 20.416 |
Približná poloha: | nie |
Čitatelia: | 8954 |
Povrch: | asfalt |
Mapa: Zobraz miesta v okolí na Dynamickej Mape
Body v okolí:
Body vo vzdialenosti do 50 km. Zobraz body v okolí na mape.
Č. | Názov: | Typ: | Vzdialenosť: |
---|---|---|---|
1. | Penzión a kemp Pltník, Slovensko | Kemping | 1.6 km JZ |
2. | Zamagurie Tri Koruny, Slovensko | Prírodný úkaz | 1.6 km S |
3. | Goralský dvor - Haligovce, Slovensko | Kemping | 2.7 km JV |
4. | Zamagurie a Spišská Stará Ves, Slovensko | Trasa | 4.2 km JZ |
5. | Niedzica & Trzy Korony, Poľsko | Dedina | 8.1 km Z |
6. | Toporec - Veľká Lesná, Slovensko | Priesmyk | 10.9 km J |
7. | Spišská Magura, Slovensko | Priesmyk | 12.6 km J |
8. | Termálne kúpalisko Izabela, Vyšné Ružbachy, Slovensko | Pláž | 14.9 km JV |
9. | Travertínové sochy, Vyšné Ružbachy, Slovensko | Zaujímavosť | 15.2 km JV |
10. | Spojovacia cesta Osturňa - Ždiar a Hanusovské sedlo, Slovensko | Trasa | 17.2 km JZ |
Nové moto videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!