Tatry + Poľsko 2002, alebo krótkie grzechotanie po drogach polskich

Nakoniec sa to skoro na poslednú chvíľu podarilo na jednom priváte v Novej Lesnej. V utorok večer sme sa teda s Gabikou pobalili do tankvaku, ktorý som pred pár dňami kúpil od Pantera, (dobrý je, vďaka Pantiak!) nejaké veci hodili dozadu do kufra a na druhý deň po robote vyrážame. Čo sa týka našej Hondičky CB500, pred cestou som ju len skontroloval, ako obvykle.

STREDA 28.8.2002 tank 18 l. + 15 l. 356 km
Dnes doobeda som len nervózne vysedával za počítačom a hypnotizoval hodiny, nech čím skôr padne fajront. Nakoniec krátko po druhej dvíham riť, doma vo Sv. Juri nakladám tankvak, kufor, Gabiku a už prášime cez Pezinok a Viničné na diaľnicu, smer Trenčín. Schválne som zvolil diaľnicu, lebo sa chcem čím skôr dostať do Popradu a na obzeranie krajinky po okreskách aj tak nie je počasie. Keby len to, je dokonca zima. Cesta napriek tomu ubieha v pohode, len je na môj vkus trochu veľa áut.
Cez náš nový tankvak mi síce nefúka na hruď, ale zato mi všetok vzduch ide na hlavu a ramená, na čo som si chvíľu zvykal. Cestovná rýchlosť sa postupne vyšplhala na 120-140 km/h a zisťujem, že sa o tankvak celkom pohodlne opiera.
Prvá zastávka je kdesi za Dubnicou nad Váhom, niečo sme pojedli, ja som im tam aj stromček očúral a ťaháme ďalej. Prechádzame cez Dolný Hričov, kde sme asi pred desiatimi dňami boli pozrieť na Honda Day. Celý čas som sa tešil na cestu pod Strečnom, ktorú som si samozrejme patrične vychutnal. Miestnym motorkárom je tu sveta žiť. Za Ružomberkom sa napájame na diaľnicu, po ľavej strane míňame Liptovskú Maru a tu už začína byť naozaj kosa. Znova som sa dostal cez ten bod, keď človek prestáva mať pôžitok z jazdy a ide len aby došiel do tepla. Pred Popradom zastavujeme, nalievame do seba teplý čajíček a do motorky 95-ku Natural. V Poprade som samozrejme nevedel trafiť na Novú Lesnú, a tak sme peknú polhodinku poblúdili. Nakoniec sme sa odtiaľ vďaka Gabike vysomárili a vlečieme sa asi 40-kou po totálne rozbitej ceste cez Veľký Slevkov, kde na nás naši rómski spoluobčania zízajú "jag na ufo, dik!". Nakoniec sme dorachotili do Novej Lesnej presne o 21:00. Domáca nás privítala, ponosili sme veci do izby, sprcha, jedlo a do hajan. Máme za sebou 356 km na dve zastávky, čo je pre nás také optimum. Koniec-koncov, CB-čko je naháč a nie nejaký turista. Dobrú noc.

ŠTVRTOK 28.9.2002 tank 0 l. 70 km

Dnes bol tzv. "pohodadeň". Boli sme pozrieť Štrbské pleso, kde asi hodinu pršalo, motorka bola našťastie pod strechou, spolu s piatimi strojmi z Čiech. Nejaké dva choppre, dva kusy CBR 900 RR a náš kolega Kawasaki ER-5. Potom schádzame peknou kľukatou cestou do Tatranskej Štrby, kde som si len narýchlo okukol hotel, kam som chodieval ešte ako malý fagan. Čudujsasvete, skoro nič sa tu po pätnástich rokoch nezmenilo. Navečer sme šli do Starého Smokovca, kde sme to zapichli v miestnej cukrárni, kde robili super varenú čokoládu a vynikajúce zákusky. Nechali sme teda slušný účet, ešte kupujeme pohľadnice a zase späť.

PIATOK 30.8.2002 tank 7 l. 60 km
Tak dnešný deň bol ešte pohodovejší než včerajší. Doobeda sme sa tmolili v Poprade a potom sme sa šli pozrieť na Popradské pleso, kam sme šlapali niečo vyše hodiny. Naspäť to už šlo rýchlejšie, ale bola krutá kosa, tma a motorka bola dole na parkovisku celá mokrá od hmly. Fuj. V Smokovci sme skončili zase v cukrárni, tú čokoládu sme si proste nemohli odpustiť. Keďže nás zajtra čaká Poľsko, ešte sme sa dohodli s Awiom, ktorý má ísť s nami, Harly ešte asi nebol rozhodnutý. Pobalili sme nejaké veci a dobrú noc.

SOBOTA 31.8.2002 tank 0 l. 346 km
Všetko chystanie dnes ráno prebieha až podozrivo kľudne. Veci sme nahádzali do kufra, tankvak neberieme. Nádrž je plná. Awia nás čaká na pumpe pred Tatranskými Matliarmi, Harly nás čaká za Novou Lesnou. Tak sme sa teda vychystali, motorka už vrčí, prešli sme asi sto metrov a za rohom stretli Harlyho s Ejou. Vraj im bola kosa, tak sme im na našom variči zohriali čaj a už ťaháme za Awiom na pumpu. Zloženie je teda Awia+Dadi na CBR 1000F '91, Harly+Eja na XJ 600 '84 a my na CB 500 '96, vyrážame cca 9:30.
Prechádzame cez Ždiar a odbáčame na Podspády, kde som si naivne myslel, že je normálny hraničný prechod. Pre istotu zastavujeme, vyťahujem mapu z kufra, zatiaľ čo Gabika sedela na motorke opretej o bočák. Tušil som že sa to raz musí stať- motorka sa prevážila a spadla aj s Gabikou do trávy.
Gabka OK, na motorke sa ohla brzdová páčka, ktorá aj tak predtým prežila dva pády zo stojana. Chalani mi pomohli zdvihnúť CB-čko a po mojom uistení, že je všetko v poriadku, pomaly prichádzame na hraničný prechod Podspády-Jurgów či ako sa to volá. Nikde žiadneho auta, len malá unimobunka, čo dáva tušiť nejakú zradu. Samozrejme, colník blaboce, že cez prechod môžu prechádzať len obyvatelia prihraničného pásma, čo my zrovna nie sme. Otáčame teda na prechod Lysá Poľana, pred ktorým je brutálne dlhá kolóna áut. Predbiehame sa, chvíľu čakáme na zelenú a colníci odomňa žobrú zelenú kartu a gestikulujú čosi ako "dole prilbu". Toto by som na rakúskych hraniciach nikdy nezažil. V Zmenárni som zobral 27 zlotych za 300 Sk. O chvíľu sa začalo utrpenie tlmičov a zvlášť našich rití, lebo poľské cesty sú rozbité viac ako naše v centre Blavy. Cesta stále stúpa, zákrut pribúda a obdivujeme pekné drevené aj murované trojposchodové domčeky, ktoré sa na seba podobajú ako vajce vajcu. Čo sa týka počasia, je celkom teplo a slnko stále praží. Nuž a čo sa týka cesty, je to utrpenie. Úzke, hrboľaté, samý kopec, na krajoch veľa domov a psov, obchodov a stánkov, nedalo sa ísť rýchlo. Najhoršie bolo zaradiť sa za autobus, ktorý sa do kopca vliekol rýchlosťou chôdze a nedal sa predbehnúť, lebo z protismeru sa valili kvantá áut. Tých bolo celkovo v Poľsku veľa a motoriek naopak málo.
Hrkoceme teda ďalej cez Nowy Targ, Rabku a Lubieň, smer Krakov. Kdesi v okolí Myšleníc prvýkrát zastavujeme, ženy idú na záchod a ja zo seba zhadzujem zbytočné veci, lebo už je fakt teplo. Pred Krakovom začína čosi, čo sa tvárilo ako diaľnica. Nepodarilo sa mi na nej však nájsť ani kúsok rovinky alebo nehrboľatej cesty. Dlhé a tiahle zákruty, záplata na záplate a tony pomalých áut, proste otrava. Rýchlosť je asi 110-120 km/h a nikdy nezabudnem na toho dedka v starej fiatke, ktorý mi pokojne vbehol do cesty a keď som trúbil, začal čosi nadávať. Chobot starý. Takto sme sa teda dovliekli do centra Krakova, kde parkujeme v bočnej uličke, keďže na miestnom parkovisku chceli od nás ukrutných 5 zlotých za motorku, čo platí aj pre autá. O chvíľu sa pri nás zastavuje predavač parkovacích lístkov a hovorí, aby sme nenechávali motorky bez dozoru, lebo sa tam kradne a že nám nepredá lístky ani keby sme veľmi chceli. Na tomto mieste máme za sebou čosi okolo 150 km, Awia s Dadi však oveľa viac (ťahali až od Košíc) a Harly s Ejou tuším šli od Prešova, takže majú toho tiež dosť, čo je aj na nich vidieť.

Po asi polhodinovej pauze sa vydávame na smer Wieliczka, čo je mesto preslávené ťažbou soli. Cesta tam je krátka, veď je to len okolo 20 km. Parkoviská sa tam o autá a motorky pomaly bili, pred každým poskakoval niekto s vlajkou, tváril sa ako policajt a dúfal, že zaparkujeme práve tam. Na jednom sme teda zaparkovali a parkovné sme ukecali na 2 zloté na motorku. Vstupné do soľnej bane (kopalnia soli) je 30 zlotých, čo nikto z nás nie je ochotný zaplatiť, takže kupujeme suveníry v stánkoch, sedíme, kecáme a oddychujeme. Krovky, ktoré tak veľmi zháňame, tu nemajú. Hodina pokročila a už je asi čas vrátiť sa. Tiahneme cez Dubczyce späť na Myšlenice, Lubieň, Rabku a Nowy Targ, kde sme sa chceli zastaviť na trhoch, ale našli sme len prázdne stánky. Ešte pred Targom zastavujeme na pumpe, my si varíme cestoviny, Awiovci polievku a Harlyovci kávu. Kupujeme nejaký údený ovčí syr (bol výborný!) a pozorujem zamračenú oblohu. Dosť sa aj zotmelo a zvyšná cesta k hraniciam je superpohodová, skoro žiadne autá, len naše tri stroje tiahnu v šere. Zastavujeme v malom obchode (poľsky "sklep"), kde sme kúpili posledné polkilo kroviek za 6,50 a posledná zastávka je v stúpaní k hraniciam, kde sme sa odfotili. Pôvodne sme chceli ísť ešte do Červeného Kláštora, čo sme však kvôli pokročilej dobe zamietli. Všetci šiesti ideme do Novej Lesnej na privát. Na hraniciach bez problémov, konečne sme nabehli na naše zlaté rovné slovenské cesty, našim cestárom by som aj ruky nohy vybozkával (nikdy som neveril, že také niečo poviem). Už je úplná tma, dorážame do Novej Lesnej, parkujeme stroje a vybavujeme ubytko pre Awiovcov a Harlyovcov. Nakoniec sme ešte skočili na pivo (ja kofolu) do miestneho šenku a dobrú noc. Na počítadle je 346 km.

NEDEĽA 1.9.2002 tank 15 l. 335km
Dnes sa nechceme naháňať, tak všetko v pohode balíme, lúčime sa s Awiom, Harlym, Dadi a Ejou, ktorí sa ešte raz idú pozrieť do Poľska. Domácej vyplácame ubytko (150 Sk/osoba/noc) a pomaly smerujeme na Starý Smokovec na neskoré raňajky alebo skorý obed. Zvyšok cesty do Jura ubieha normálne, šli sme cez Podbrezovú, Banskú Bystricu, kde stojíme - to aby sa nám aj rite trochu prekrvili. Ďalej Nitra, kde som si kúpil fajnovú klobásu, Trnava, Modra a konečne náš milovaný Svätý Jur. Táto spodná trasa cez Bystricu je asi o 20 km kratšia než tá cez Liptov, máme 335 km. Je asi 18:00 a motorka stála na dvore nabalená až do 21:00, jednoducho sa nám ju nechcelo odstrojiť. Čo ma však šokovalo bolo to, že oleja v motore bolo pod ryskou. Fuj.

Celkom sme nalietali 1167 km, minuli asi 4000 Sk, z toho 1750 benzín, 1200 ubytko, 300 za zloté a okolo 1700 na darčeky a stravu. Pochvaľujem slovenských cestárov (okrem bratislavských), moju Hondu CB500, ktorá mi už od 17. marca slúži bezchybne a v neposlednom rade moju drahú, ktorá znáša dlhé kilometre v sedle a moje záchvaty nervozity tiež. Ďakujem Panterovi za super tankvak a pozdravujem Awiu a Harlyho + ich baby, vďaka že ste šli s nami. Totálny prepadák majú u mňa poľskí cestári za opravovanie ciest podľa motta "drbnem to tam, šak sa to ujazdí". Ako pozerám, napísal som toho na 4-dňový výlet dosť, veď počkajte na budúci rok, chystáme sa totiž pokoriť stredozemné pobrežie...

Pedro "Herghott CB" Fischer