Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 432 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

MOTOQUAD www.foxracing.sk DS auto Sumoto Brno Indian - www.klasikmoto.sk VR46 - motosvet.sk choppermania.sk

Anketa:

Tvoja prvá motorka bola:

Pre vás:

Povinné zmluvné poistenie - vyber si najlepšiu cenu!

Hodnotenie: (38 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (46)  [Verzia pre tlač] Tlač

Ako išiel poldecák s decákom na vandrovku alebo Elefantentreffen 2009

pošli na vybrali.sme.sk

Pridané: 09.02.2009 Autor: Tomáš Hajduch - Awia
Čitatelia: 19365 [Mototuristika - Európa - Cestopis]

Zimné motostretko v Bavorskom lese? Tak to musím raz zažiť. Plánoval som to od 50. ročníka, no podarilo sa to až teraz, na 53. ročník v roku 2009.

V roku 1956 sa v prvý januárový víkend neďaleko Stuttgartu stretlo asi 20 posádok na motocykloch Zündapp KS-601. Tak vznikla tradícia zimných stretnutí a práve prezývka Zündappov – „Zelený Slon“ dala podujatiu meno: Sloní zraz – Elefantentreffen.

O tom, čo je to za bláznovstvo vyraziť na cesty necesty na prelome januára a februára sa každoročne ide na vlastnej koži presvedčiť 3 až 5 tisíc bikerov z celej Európy. Aj zo Slovenska tam už niekoľko pacientov bolo, spomeniem Krakeňákov, Vadim-a, Jana z Revúcej jasterica (5-násobný účastník), marekxxx a ďalší. Tohto roku sme sa v rámci motoride.sk výpravy našli štyria pacienti:

Skúter adventure no limits team:

Pacient č. 1: Tomáš Hajduch - Awia, v normálnom živote endurák a turista.
Diagnóza: Honda SVC 100 Lead 2004

Pacient č. 2: MajLanKoSK, v normálnom živote štvorkolkár.
Diagnóza: Yamaha Neo's 50 2008.

XL enduro adventure team:

Pacient č. 3: Peter Herghott Fischer, v normálnom živote turista a dušou streefighter :-)
Diagnóza: Honda XL 1000 V Varadero 1999

Pacient č. 4: Peťo z Oravy, v normálnom živote turista
Diagnóza: Honda XL 650 Transalp

1. etapa, streda 28. 1. 2009, Košice – Bratislava, ako vždy všetko na poslednú chvíľu

Prípravy ako tradične viaznu, začínam baliť po polnoci, ráno ešte vybavujem PZP na skútra (dal som ku koncu roka výpoveď a akosi zabudol na novú zmluvu). Na cestu ma okolo obeda vyprevádza dážď a teplota tesne nad nulou. Cesta ubieha v pohode, stojím len keď je prázdna nádrž. V strede Slovenska sú dokonca suché cesty, no v Nitre znovu dážď. Večer spokojne prichádzam do Sv. Jura k Hergimu, kde má privítalo sneženie. Na cestách som strávil asi 6 hodín. Okrem mňa sa dnes presúval na západ aj Peťo z Oravy. Zaparkoval Transalpa u známych v meste Šaštín-Stráže.

Nasledujúci deň bol pre všetkých v pracovnom tempe a v posledných prípravách. V Bratislave celý deň sneží, a tak každý telefonát začína otázkou: „nerozmyslel si si to? Ideme?“ Áno ideme, skúter tím vyrazí o 7.00 a XL tím o hodinu neskôr.

2. etapa, streda 30. 1. 2009, Bratislava – Solla, poďme skratkou :-)

 Odhodlaný skúter tím ráno v Blave
Odhodlaný skúter tím ráno v Blave

S MajLanKoSK-om sa stretávam s miernym meškaním, po natankovaní vyrážame z pumpy asi o pol ôsmej, smer hraničný prechod. Kupujeme diaľničnú nálepku a nezaskočí nás ani otázka predavača „Fur Motorrad? Sicher?“ Štartujeme dvojtaktný poldecák a štvortaktný decák a vyrážame na dlhú cestu. Majlanko ide prvý a žmýka z Neosa 60-tku. Žiaľ, ďaleko sme sa nedostali, sotva po 5 km na diaľnici a už nás odstavujú policajti. Kontrola dokladov ukázala, že Neos má konštrukčnú maximálku 45 km/h a preto nemôže na diaľnicu, pretože rakúska minimálka je 60 km/h. Policajti nás s majákmi vyprevádzajú na prvý exit.

Nezdržujeme sa a valíme smer Viedeň, uvedomujúc si, že nás čaká prejazd mestom v rannej špičke. Nevyhli sme sa nejakému tomu blúdeniu, zato sme si pozreli všetky pamiatky a nevynechali ani nákupy na Mariahilfer Strasse. Zima nás prinútila k prvej prestávke a volíme stratégiu boja. Podľa mapy vyzerá výhodne červená cesta popod české hranice, ktorá vedie až do Passau. Mali by sme sa tak vyhnúť veľkým mestám. Z Viedne sa teda motáme po vedľajších cestách smerom na Krems an Der Donau. Ideme cez neuveriteľné dedinky, miestami cesty absolútne neodpratané, samé stúpania, klesania a ostré zákruty. Všade kopa snehu a teplota pekne pod nulou. Priemerka neskutočne klesá a do Kremsu prichádzame až o jednej. 200 km za nami a viac ako 6 hodín cesty. Niekde sa stala chyba.

Po polhodinovej rozmrazovacej prestávke štartujeme stroje a snažíme sa nájsť hlavnú cestu č. 37. Prvý pokus končí po 7 km značkou koniec posypu a cestou tak pre snežné skútre. Tak si aspoň môžeme dať sériu alpských vracákov aj smerom dole. Hlavnú cestu sme našli na tretí pokus a konečne sme mohli zrýchliť na maximálku Neosa, teda 60 km/h. V tomto tempe prichádzame do mesta Zwettl. Teplomer na benzínke hlási mínus 4 a hodinky pol štvrtej. Utešujeme sa aspoň, že cesty sú už dobré. Na druhej strane je nám jasné, že sa svetla dnes už do cieľa nedorazíme.

Zo Zwettlu smerujeme na Freistadt. Znovu na žltých cestách, samé kopce a zákruty plné mrazivých prekvapení, znovu nočná mora, navyše sa zotmelo a teplota rapídne klesá. Inak vcelku dobre fungujúca antifog vrstva na plexi mojej prilby nestíha a dych mi mrzne zvnútra. Jazda s otvoreným plexi zas dá zabrať, mrznú aj slzy, ktoré vietor vytláča z očí. Na pumpe nám naozaj nie je do reči. Našťastie sa k nám prihovoril jeden Rakúšan a dal nám skvelú radu. Zísť s kopcov dole do Linzu a pokračovať do Passau popri Dunaji. To, že sme jeho radu vzali vážne, bolo prvé dobré rozhodnutie dňa (ak nie jediné :-) )

Už samotná cesta do Linzu dovolila po dlhej dobe znovu využiť našu kozmickú maximálku. V Linzi je nám už taká zima, že to už ani nevnímame. Dávame si večeru a máme skvelú náladu, aj keď nechápeme kde sa nabrala. Nočné cesty sú prázdne. Cesta sa vinie popri Dunaji, všetky pamiatky krásne nasvietené a v duchu len premýšľam ako môže nesprávna voľba trasy ovplyvniť výlet. A v zime to platí dvojnásobne. Na druhej strane nemôžeš vidieť nočný januárový Dunaj cez deň :-)

Tých 100 km do Passau ubehlo ako voda, stojíme len pár minút na krátky telefonát Hergimu, že sme už nablízku. Posledných 40 km zvládame v pohode a pocit, že čoskoro budeme na mieste, nás úplne hreje. Keď nás obieha prvá sajdka vieme, že sme naozaj blízko. Ešte niekoľko zákrut, prejazd horskou dedinkou, značka zákaz vjazdu okrem motoriek a sme tam. Pred hlavnou bránou parkujeme o 22:45. Dokázali sme to!

Napriek vlastnej hlúposti, ktorá nás pripravila o množstvo času, skratke vďaka ktorej sme najazdili takmer o 100 km viac ako bolo nutné, sme tu. V našich vzájomných gratuláciách a hlte domácej čerešňovice nás vyrušuje partia Francúzov. „Odkiaľ ste prišli? Zo Slovenska? 520 km? Na tomto? Skvelé, vitajte! Spravíme vám fotku!“ Fotka sa už tak veľmi nepodarila, ale o to tu nejde.

 Sme tam, neskoro ale predsa
Sme tam, neskoro ale predsa

Platíme vstupné 20 eur, dostávam vstupenku s poradovým číslom 3763 a vstupujeme do areálu, ktorý si právom zaslúžil prezývku kotol. Je ukrutná zima, pod kolesami čistý ľad, ale v tej tme to nevnímame. Pár telefonátov Hergimu, ktorý je už zalezený v stane, blúdenie v areáli, jedná takmer nehoda, keď nás skoro zostrelil Nemec na neidentifikovateľnom stroji. Čo neubrzdil brzdami, to ubrzdil vlastným zadkom a ležiac pod motorkou sa zastavil sotva meter odo mňa. Pomoc nechcel :-) Na druhý pokus nachádzame Hergiho stan a vykladáme veci. Nie, spať nejdeme, napriek takmer 16 hodinám v sedle vyrážame s Majlankom na pivo poctivo prelievané vitamínmi v podobe čerešne a Jagermeistra. Atmosféra všade naokolo nás dostáva a nasávame ju plnými dúškami. Končíme pri ohni s partiou Čechov a Nemcom, ktorý nám absolútne nerozumie, ale zábave to nijako neprekáža. Do stanu zaliezame ešte pred svitaním, únava sa dostavila...

Pozri trasu: Cesta na Elefantentreffen ako to nerobiť

Mapa:

O čom vlastne je Elefantentreffen?

Videl som stovky fotiek a prečítal niekoľko článkov. Nič z toho však nedokáže celkom presne priblížiť atmosféru tohto stretnutia. Na každom metri je čo sledovať. Zaujímavé stroje s neuveriteľnými úpravami, staré veterány, mnoho sajdiek až po neuveriteľné ratbiky. Úpravy väčšinou s cieľom spríjemniť jazdu v zime. Kryty rukovätí a nôh z plastu, plechu až po kartón a lepiacu pásku. Pomocné lyže na motorkách až po úpravy na trojkolku (nadstavec s dvomi kolesami na kyvke bežného endura). Každú chvíľu niekto ide a ťahá za sebou rôzne prívesné vozíky naložené drevom a slamou. Na každom voľnom mieste stoja stany, rozložené množstvo táborákov a všade sú ľudia. Rôzne krajiny, rôzne vzdialenosti. Veľa Čechov, majú to blízko, ale stretli sme aj Talianov, Španielov, Holanďanov, Angličanov, Francúzov a v neposlednom rade Rusov. Tí mali asi pocit, že je to sem z Moskvy blízko, tak šli na SilverWingu so sajdkou cez Odesu, Istanbul, Damask, Ammán a späť cez Rím až sem. Ani nechcem vedieť akú trasu majú vymyslenú na cestu domov. Na moje prekvapenie tu nie je veľa skútrov, Taliani na Vespách, Česi na Stadionoch, nejaký Pionier a my.

 Hergi obdivuje tuning Varadera :-)
Hergi obdivuje tuning Varadera :-)

Cez deň sa vychádza slnko a príjemne sa otepľuje. Dokonca sa topí aj ľad na cestách v kotli a tak imrovizovane vzniká súťaž o výjazd do strmého blatistého kopca. Obrovský dav povzbudzuje každého odvážlivca a keď sa hore kopcom rúti BMW so sajdkou, tak diváci ustupujú z cesty ako na WRC. Každý pád motorkára je odmenený úžasným potleskom a pokrikom. My na potulkách stretávame Krakeňákov a navzájom si ponúkame tekuté dobroty. Neskôr sa pri našom stane pristavujú ďalší Slováci z okolia Komárna, ktorí sa prišli pozrieť na aute.

Deň ubieha ako voda a ja mám len jeden pocit. Foťák visí na krku a akosi sa mi do fotenia nechce, nieže by nebolo čo, ale to sa proste musí zažiť.

Večer sa stretávame pri hlavnej bráne, kde je naplánovaný sviečkový pochod. Predtým ale organizátor oznamuje v rôznych jazykoch vrátane češtiny oznam, ktorý zaskočil. Niektorí z účastníkov boli prichytení ako v lese motorovou pílou vyrúbali živé stromy. Organizátor ich konanie verejne odsúdil, vyhostil a udelil zákaz vstupu na 5 rokov. Keď sviečkový pochod začína, akosi sa rozdeľujeme. Hergi zostáva s Krakeňákmi a ja s Majlankom kráčam v dave. Sviečkový pochod sa koná na uctenie motorkárov, ktorí už nie sú medzi nami a nám s Majlankom dáva príležitosť pre spomienky. Končíme v kaplnke niekde na vrchole kopca a kňaz, očividne motorkár, začína kázeň. Reč každú chvíľu strieda so spievaním motorkárskych pesničiek, ktorých texty sme dostali pri vstupe. Moja nemčina je slabá, ale rozumiem dosť nato, aby som vedel o čo ide. Bol to vskutku skvelý zážitok, na ktorý asi tak skoro nezabudneme.

 Na diaľnicu ako stvorený
Na diaľnicu ako stvorený

Po návrate do kotla pokračujeme v skvelej zábave, stretávame mnoho skvelých ľudí. S každým z nich prehodíme pár slov alebo sa ponoríme do dlhšej diskusie. Stretávame výrečného Nemca alebo típka z Holandska, ktorý pestuje trávu (legálne). Všade naokolo jazdia rôzni blázni na upravených strojoch, V-Strom s lyžami driftuje na okruhu na dne kotla, sajdky, trokolky, proste všetko čo ťa ani len nenapadne. Do toho všetkého neustále delobuchy a prestrelky, ktorý tábor spraví lepší ohňostroj. Mám pocit, že tam za ten víkend muselo vyhorieť viac pyrotechniky ako u nás na Silvestra.

 Proste kotol
Proste kotol

Aus der Sicht von Herghott (Herghottov pohľad)

Sehr geehrte Damen und Herren, bol to jeden z najkrajších zážitkov môjho života! Ako keď na letnom festivale drví Metallica s Motorheadom na jednom pódiu, ako keď Pink Floyd dá Wish you were here a spolu s nimi spieva 60 000 ľudí, ako keď Judas Priest rachotí Painkiller v malom londýnskom klube päť metrov od teba, alebo keď AC/DC vypáli Hells Bells s Angusom zvíjajúcim sa na zemi... Také momenty sa človeku nevymazateľne zaryjú do mozgu – a od minulého víkendu k nim patrí aj môj prvý Elefantentreffen, o ktorom budem so zdvihnutým ukazovákom a nostalgickou slzou v oku rozprávať hádam aj svojim pravnúčatám. Veru, mládež, ako nám vyšlo počasie, aká je tam neuveriteľná a neopísateľná atmosféra, ako tí dvaja CENZÚRA meškali, ako tam človeku nie je zima, lebo chodí furt do kopca a huba sa mu nezastaví, aké neuveriteľné stroje sú tam, aké príbehy rozprávajú ľudia čo sem prišli cez polovicu Európy, ako sme sa v bufete CENZÚRA jak CENZÚRA CENZÚRA do CENZÚRA a potom ešte CENZÚRA CENZÚRA a za CENZÚRA CENZÚRA CENZÚRA by ma hádam aj zavreli do lochu, ale to je jedno, lebo teraz som už doma a strihám meter do ďalšieho ročníka!

Úplne vážne pred naštartovaným Varaderom odporúčam navštíviť Elefantentreffen každému motorkárovi. Človeku sa tak dosť rozšíria horizonty a zimná pauza získa akúsi inú príchuť. A pre tých so zajačími „plechovkárskymi“ úmyslami spomeniem, že cesta na motorke tvorí minimálne tretinu zážitku.

Tak kto ide s nami o rok?

 Ten notebook chvíľu pred tým ešte premietal nejaké videá :-)
Ten notebook chvíľu pred tým ešte premietal nejaké videá :-)

3. etapa, nedeľa 1. 2. 2009, Solla - Bratislava, pekne popri Dunaji

Neviem či to vôbec stojí za reč, ráno mínus 5 a balíme. Malý Neos pomáha naštartovať veľkého Varana. 10-ročná baterka dostala v mrazoch zabrať. Potom sa delíme. My s Majlankom vyrážame na cestu popri Dunaji. Ide to skvele, akurát môj Lead tak trochu štrajkuje. Problém s rozbiehaním, bodrel z ciest sa asi dostal do variátora a rozbieha sa na ťažkom prevode. Nič čo by nás mohlo zastaviť. Keďže sa vyhýbame skratkám, prichádzame do Blavy už o 19.30. Cesta nám zabrala o 6 hodín menej a prešli sme o 100 km menej ako v piatok. To len potvrdzuje, že človek sa učí na vlastných chybách a stále:-)

Pozri trasu: Cesta na Elefantentreffen mimo diaľnic popri Dunaji.

4. etapa, pondelok 2. 2. 2009, Bratislava – Košice, solo ride no problem

Cesta do Košíc pre mňa už sólo. Cestou som sa ešte zastavil v Trnave a Nitre a stretol pár kamošov. Halušky v Kováčovej sa nepodarili (nedostatok hotovosti), no pred Lučencom na pumpe stretávam pre zmenu momul-a. Valím takmer bez prestávok a zisťujem, že človek je tvor prispôsobivý. Stále mi je totiž menej zima, len dúfam, že to nie je prvý príznak omrzlín :-).

Poďakovanie strojom

Veľký obdiv si zaslúžia naše stroje. Či už Majlankov poldecák, ktorý zvyčajne neopúšťa mestá alebo môj Lead, ktorý má za sebou už 29 000 km. Oba zvládali cestu lepšie ako my. Žiadne problémy, žiadne odvrávanie, iba točili svoju kozmickú maximálku 10 a viac hodín denne a spoľahlivo vozili svojich pacientov po cestách a necestách. Dokázali tak, že aj low-end produkcia japonských výrobcov má svoje kvality a spraví svojim majiteľom obrovskú radosť! Keď sa chce...

Video

Na zostrihaní materiálu sa pracuje! Máte sa na čo tešiť!

Záver

Keď si teraz pozerám fotky, tak mi dochádza, že sme nedokázali priblížiť ani časť toho zážitku. Je to buď tým, že sme neschopní, alebo sme jednoducho nechceli, ale to iba nie je možné. Nech je to akokoľvek, viem, že o rok tam pôjdem znovu...

P.S: Verejne sa ospravedlňujem, že som pod vplyvom CENZÚRA a CENZÚRA nezvládol riadenie a vo výjazde v snahe vyhnúť sa CENZÚRA chodcovi nezvládol riadenie a vyvalil spolujazdca CENZÚRA do blata :-) Aspoň bude na čo spomínať.

Video:

  • Dĺžka: 21:28
  • Kamera: Tomáš Hajduch a Peter Fischer
  • Strih: Tomáš Hajduch

Záznam besedy, Piatok 20. 3. 2009 16:30 - Elefantetreffen 2009:

Navyše sme pre vás pripravili záznam besedy z účastníkmi výletu na Elefantetreffen 2009, ktorá prebehla v stánku motoride.sk na výstave Motocykel 2009 v Bratislavskej Inchebe.

Foto prezentácia od Majlanka:

 Dunaj
Dunaj

Pridané: 09.02.2009 Autor: Tomáš Hajduch - Awia pošli na vybrali.sme.sk

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (38 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (46)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku: