Konečne spokojný motorkár - Kawasaki ZX 12 R

Čo som však pre to musel prekonať a koľko to stálo Vám popíšem v tomto článku. Škoda, že som nedal na rady svojho okolia. Mohlo to byť oveľa lacnejšie. Ako viacero chalanov v mojich rokoch som začínal na Babete. Sem tam sa mi pritrafilo zajazdiť si aj na nejakom tom Simsone. Potom prišiel ten prelomový okamih. Kamarát mi dal previesť na Suze GS500 – tak to bola iná káva. Keď som sa prvý krát vrátil z jazdy, bol som vyrehotaný ako malý chlapec. Moja drahá Janka (týmto ju pozdravujem a ďakujem za trpezlivosť) bola z toho v šoku, nakoľko som o inom celé dni nehovoril, len a len o tom, ako niečo podobné musím mať aj ja doma. Potom som sa ešte niekoľko krát na nej previezol a diagnóza bola známa. Prešiel skoro celý, pre mňa nekonečný, rok, šetrenie, prezerania inzerátov, ale stálo to za to. V garáži parkovala CBR 600 F z 96-teho roku.

Horko ťažko som sa k nej dopracoval. Bol som študent a to hovorí samo za seba. Ale sen sa stal skutočnosťou. Začal som s kamošmi jazdiť po okolí, neskôr sa vzdialenosti naťahovali a ja som na mojej cbr-ke hltal kilometre jedna radosť. Potom však prišlo to, čo si nikto nechce pripustiť, a to havária. V ten moment som si povedal, že motorku nechcem ani vidieť. Ležal som v nemocnici v Levoči, kam prišiel za mnou aj môj kamoš Max1. Ten ma podpichol a povedal, že sa teší, keď budeme vyberať novú motorku. V tom čase som mu s bolesťou na tvári povedal, že na to nech zabudne. Po pár dňoch, ako som sa vrátil z nemocnice, som si začal prezerať inzeráty, pretože som chcel dať do kopy moju zošrotovanú krásku.

Objednal som hento, kúpil tamto, dal streknúť to a bola na predaj. Len čo som sa bol na nej prvý krát previesť, prišiel kupec. To už som bol naštartovaný na novú. Dávno som zabudol, čo som rozprával v sanitke, keď ma viezla z miesta nehody a čo som povedal Maxovi. Jediné, čo mi to pripomínalo, bolo moje okolie a moja milovaná Janka. Lenže čo, keď vo mne bilo motorkárske srdce. Po nekonečnom hľadaní prišla do rany YZF-R6 z roku 2001.

Všetko prebehlo vcelku hladko a čoskoro bola doma. Najazdil som na nej cca 20 000 km. Nemôžem na ňu povedať ani slovo, ale stále mi na nej niečo vadilo. Staral som sa o ňu takmer viac, ako o moju drahú, ktorá mi to, nechápem ako, tolerovala. Ešteže som si to skoro uvedomil. Kamoš Max mal v tom čase litrové SV a stále som po ňom poškuľoval. Nieže by sa mi to tak páčilo, ale ten ťah odspodu a nádherný zvuk... Začal som uvažovať nad tým, že si niečo podobné zaobstarám. Nevedel som však čo. Jazdím čisto turisticky a páčia sa mi jogurty.

Medzitým sa stalo Maxovi to isté čo mne, teda položil motorku. Prišiel na rad on. Hľadal nejakú novú moto, pretože jeho SV skončilo ako moja CBR. On ostal verný 2V a kúpil Yamahu BT. Samozrejme v tradícii sa pokračovalo a pre moto som bol s ním. Chlapík čo mašinu predával mal na dvore ešte ZX 12-tku. V tom momente, ako som ju zbadal, som si iné ani nevšímal. Hneď ma upútala. Ale bol som tam pre niečo iné, tak som sa musel venovať. Domov sme sa vrátili s BT-čkom.

Maxova prvá motorka bola XJR. Potom presedlal na SV a napokon na BT. A ja? Pýtal som sa sám seba. Čo by to tak mohlo byť. Veď ten dvojval je celkom fajn. Váhal som ale, pretože mnoho ľudí ma odhováralo, že zo štvorvalca ísť na dvojvalec, mi sedieť nebude. Ale ja som si nedal povedať. Veď čo. Vyskúšam, a keď sa mi nebude páčiť, tak predám a kúpim niečo iné. Časom mi prišla do rany VTR 1000 F.

Remus výfuky, krásny zvuk, vcelku dobrý ročník (2001), tak som sa nechal ukecať a vymenil som. Bola to nádhera. Krásna, silná, spoľahlivá a po R6 aj pohodlná. Vychutnával som si to, čo mi ani CBR ani R6 neponúkli. Super výkon odspodku, menej radenia a k tomu ešte ten nádherný zvuk dvoch remusov. No proste nádhera. S čím som však nepočítal? Malá nádrž vs. spotreba. Spočiatku mi to ani veľmi neprekážalo, ale po nejakom čase, keď sme boli s kamošmi na ceste okolo SK a ja som si užíval športovo-turistickú jazdu a musel som každých 180 km tankovať, to vadiť začalo. A viete si predstaviť tie sprosté narážky na spotrebu. (Pozdravujem ťa xLoop.)

Nech som robil čo som chcel, bol to žrút. Aj keď jazdím turisticky, mám rád keď to môžem aj trošku prehnať. A to z VTR robilo dravca. Na takú jazdu bola nádrž až príliš malá. Začal som si vravieť, že som sa trošku unáhlil a mal som si lepšie premyslieť a preštudovať, čo som kupoval. Sám sebe som si vravel, že už som ako malý chlapec. Stále niečo kupujem, predávam a prerábam, stojí to kopec prachov a stále som nespokojný. Začalo mi to poriadne liezť na nervy. Hovoril som si, ako je to možné, že som sa z toho ešte nepoučil. Aj moja drahá bola toho názoru. To už sa u mňa doma blížila tichá domácnosť, pretože som začal nahlas uvažovať o zmene.

Frázy ako „si chorý“, „večne nespokojný“, „si mi hovoril, že VTR je super“ sa opakovali čoraz viac. A mala pravdu. Už sa to nedalo počúvať a ja som teda musel prísť na riešenie. Potom však prišiel kompromis a môj sľub. Predám VTR a nekúpim si niečo, o čom si nebudem 100% istý, že to chcem, lebo toto bude moja posledná kúpa v blízkej budúcnosti, ak nie vôbec posledná. Dobre som si uvedomoval, čo som sľúbil.

Fú. Ale čo kúpiť? Boli tu dve varianty, o ktorých som vždy snil, ale nikdy som nenašiel odvahu na to, aby som niečo také osedlal. Bola to XX a Buza. Kupcu na VTR som mal. Čo ale vybrať. Zasa prišlo nekonečné prezeranie netu. Pozeral som všade. Aj tam, kde som netušil, že inzeráty môžu byť. Ale bol som poriadne sklamaný. Nič poriadne som nenašiel. Všetko bolo staré, alebo zničené. Veď to poznáte. Jasné, je v super stave, nepadnutá, a keď som prišiel pozrieť, motorka sa ani motorkou nedala nazvať. Bolo to skôr puzzle, ktorému chýbali časti a boli dorobené z kartónu. No proste hrôza. A reči okolo toho... Bol som z toho poriadne znechutený, až natoľko, že som zle spával.

Vtedy som si spomenul na ZX 12-tku. Sám sebe som si dával otázky prečo áno a prečo nie. Či je to to, čo vlastne chcem. Na dlhé váhanie som ich bol niekoľko pozrieť. Vedel som, že pokiaľ to bude len trochu možné, že budem chcieť motorku v pôvodných farbách, veľký objem, vstrekovanie, športovú turistiku a v čo najlepšom stave. Veľa ich na výber nebolo, a čo bolo, tak boli v ohromne zlom stave. Až, našiel som jednu, čo by mohla spĺňať moje očakávania. Dohodol som stretnutie a vybral som sa s posilou pozrieť jednu krásavicu do BA.

Už na prvý pohľad bola ako cukrík. Ročník 2001. Ale nechcel som sa unáhliť. Poprezeral som, previezol sa a dohoda bola na spadnutie. Motorka však mala prepadnutú STK, tak som musel čakať. Po dvoch dňoch som sa pre ňu vybral. Plný očakávania som skoro vôbec nespal. Nechápem. Veď to nebola moja prvá. Vybavili sme všetky náležitosti, obliekol som sa a čoskoro som sedel na svojej novej ZX 12-tke na ceste domov.

Po príchode však prišla ľadová sprcha. Niečo nebolo v poriadku. Spod gumového tesnenia slzil olej. Skoro som odpadol. To snáď nie. Toto nemôže byť pravda. V hlave mi preblesklo kopu myšlienok. Oklamal ma? Vedel o tom? Zdvihne mi telefón? Čo teraz? To mám za to, že stále len vymýšľam. Vytiahol som mobil a zavolal pôvodnému majiteľovi. Dohodli sme sa, že si po motorku na druhý deň príde a problém na vlastné náklady odstráni. Hovorím si, že by to bol až taký charakter? Hm? No uvidíme zajtra.

Na moje veľké prekvapenie prišiel. Vrátil peniaze a motorku si odviezol domov. Ja som len neveriacky krútil hlavou. V tomto štáte sa našiel ešte niekto, koho môžem nazvať charakter. Ale obával som sa a premýšľal, či si mám motorku ešte vziať. Logicky som mal strach. Ale povedal som, že keď chybu odstráni, že motorku beriem. A keď sa on zachoval čestne, tak ja predsa nemôžem inak. O dva dni som teda znovu šiel do BA pozrieť motorku. Ukázal mi staré tesnenie a nové nahodené. Všetko som ešte raz skontroloval, aby sa neopakovala situácia, vyplatil som peniaze a so zmiešanými pocitmi som šiel domov.

Celú cestu som sedel ako na ihlách. Skoro vôbec som nemal radosť z novej motorky. Stále som mal v hlave myšlienku, čo keď... Po príchode domov som si celú motorku prezrel. Nikde ani náznak poškodenia. Nič, čo by nasvedčovalo poruche.

Od tej doby som prešiel na motorke asi 600 km. A bez poruchy. Viem, nie je to veľa. Možno sa časom niečo pokazí a možno... Ani sám neviem čo, ale touto cestou chcem poďakovať Martinovi Petruchovi za jeho férový prístup. Skutočne musím priznať, že s tým som nerátal a bol som milo prekvapený. Ešte raz ďakujem. Táto skúsenosť mi potvrdila to, čo mi moja Janka vravela už dávno. Vyber si to, s čím budeš spokojný a buď rád, že máš aspoň to, čo máš, lebo iný nemajú ani na to.

Možno je medzi nami motorkármi ešte niekto ako ja. Tomu chcem odkázať, aby si poriadne premyslel to, čo robí. Keby som tak bol spravil aj ja, mohol som ušetriť kopec času, nervov a peňazí. Takto som sa teda dopracoval k mojej ZX 12-tke. Veľa km som na nej ešte nenajazdil, ale určite sa po sezóne podelím o pocity, jazdné vlastnosti, ako i náklady na prevádzku.

A na záver, keďže sa blíži sezóna, prajem Vám veľa šťastných kilometrov bez nehody.