Dážď alebo cesta do Štiavnice

Traja bývalí spolužiaci, kamaráti a teraz kolegovia motorkári, sme si po dlhodobom odlúčení nemohli odpustiť spoločný výlet v zložení Myrok, Diger1, MiSHo a MiSHov brat Vuliare, aj keď počasie nasvedčovalo tomu, že nám moc priať nebude.

Začalo sa ako tradične odchodom s pred nášho domu. Cesta smerovala na prvú pumpu a mohlo sa vyraziť smer Nitra. Diaľnica bola vcelku prázdna a preto sa nám šlo celkom fajn. No to sme však netušili, čo si na nás chystalo počasie na zlatomoraveckej ceste a čierny WV s BA značkou. Jemná spŕška v podobe prívalového dažďa nás prebrala a osviežila. Naša prvá zastávka bola vo Voznici, okr. Žarnovica, kde nás čakalo skvelé pohostenie pripravené mojou priateľkou.

Keďže počasie sa nie a nie umúdriť, upustili sme od svojho pôvodného plánu navštíviť Tatry. Preto sme sa rozhodli pre obed v Revištskom Podzámčí. I tu si z nás však počasie vystrelilo. Chvála Bohu až vtedy, čo sme sa schovali. Prietrž mračien nie a nie prestať. Ešte že dobrý obed aspoň sčasti vyrovnal vrásky na tvári spôsobené nepriazňou počasia.

Tu sa však počasie z nenazdajky umúdrilo a na smer Banská Štiavnica sme vyrážali bez jedinej kvapky na prilbách. Cesta bola perfektná, až na mládenca na striebornej Fábii, čo si chcel niečo dokázať. Ale na to sme už akosi zvyknutí. Posledná zastávka, nepočítajúc čerpačku v Leviciach, bola v Štiavnických Baniach, kde sme odpustili nadbytočné tekutiny a pokochali sa na Tajchách.

Potom už nasledovala cesta domov. Chýbalo už len 30 km, keď sa zrazu pred nami zjavila kolóna áut a oblak taký tmavý... Na ceste stálo asi 20 cm vody a ja som banoval, že som si nekúpil vodný skúter. Aj keď počasie ani zďaleka nezodpovedalo podmienkam na jazdu superšportom, my sme sa nenechali odradiť a riadne sme si to užili. A nehovoriac o tom, ako sme to zaklincovali večer pri žltom orosenom moku :-)