Denník JSA - časť 7.

19.9.2009

Miestni futbalisti si spomenuli, že som niekedy chytával. Nemajú brankára a ja som im blbec prisľúbil. S motorkami to samozrejme nemá nič spoločné. Je to iba ďalší dôkaz, že chlap nemá rozum po celý svoj život. Na veku nezáleží. Akosi som pozabudol, že mám 45 rokov. Sľúbil som im. Prehrali sme 8:1. Niektorí hovorili, že nie za všetky góly mohol iba brankár. Samozrejme som im neveril.

26.9.2009

Pri páde na bicykli som si odtrhol zadný skrížený väz, poškodil chrupavku, spôsobil dve pomerne veľké cisty v kolene. Mám istotu, že som skončil s futbalom. Ale čo s nedokončenou JSA?

19.10.2009

Po piatich mesiacoch nachádzam v pivnici akúsi rozostavanú motorku zapadnutú prachom. Premýšľam, čo to vlastne malo byť. Roky nezastavíš...

24.10.2009

V pivnici som našiel prilbu, ktorú som nosil, keď som bol mladý. Je to sklolaminátový veterán. Používal som ju pred xx rokmi. Obrusujem ju, tmelím a lakujem. Na fotku bude možno raz dobrá.

5.11.2009

Motorku rozoberám do skrutky. Niektoré diely dám najprv na opieskovanie a potom dvom majstrom na lakovanie. Dúfam, že svoju prácu urobia dobre. Ako sa neskôr ukázalo – urobili.

17.11.2009

Preberám si krásne do zlata lakované kolesá. Ako hovorí moja manželka – druhá najkrajšia vec na tvojej motorke. Ani túto som samozrejme nerobil ja... Tí, čo mi s prestavbou pomohli, mi občas povedali: „Ak to budeš mať hotové, príď sa s tým ukázať!“ Nevedel som, či žartujú, alebo to myslia vážne. Pravdou bolo, že som po tom okamihu veľmi túžil.

22.11.2009

Robíme prvé fotky detailov. Spomenul som si na svoj prvý impulz postaviť si vlastnú motorku. Bolo to okolo roku 1978-80. V časopise STOP sa objavila totálna prestavba s motorom Jawa 500 OHC. Nechápal som, ako je to v čase totality možné. Pokuty sme v tom čase dostávali aj za výmenu spätných zrkadiel. Do časopisu som napísal pár hlúpych otázok, na ktoré mi nikto nikdy samozrejme neodpovedal. Zároveň sa mi podarilo majiteľa tohto skvostu vypátrať a aj navštíviť. Mlčky som obdivoval jeho skvost a on medzi rečou spomenul, že nejaký blbec sa vypytoval v STOPE na jeho motorku. Ten blbec som bol samozrejme ja. Ale nepriznal som sa...

24.11.2009

Začínam to kompletizovať. Pomaličky, krok za krokom. Niektoré súčiastky sú také pekné, že sa ich bojím chytiť do rúk. Skladám „na hotovo“, ale vôbec to nie je ako v amerických filmoch – že všetko funguje na prvý krát. Veľa vecí musím poskladať a rozobrať aj viacej krát. Je to následok toho, že nie vždy som mal dostatok síl dotiahnuť všetky detaily pri hrubej stavbe. Na druhej strane, aj také lakovanie s podkladovým výplňovým tmelom spôsobí, že niečo môže „narásť“.

23.12.2009

Mám zlé tušenie, že predné koleso pri prepérovaní „na doraz“ môže zapierať do chladiča. Na pokojnom spánku mi to rozhodne nepridalo. Syn ma nezabudol povzbudiť: „To ti teda nezávidím...“ Suzuki deklaruje pri tomto modeli zdvih 130 mm. Mne sa podarilo vidlicu pomocou popruhov s račňami zatlačiť maximálne o 110 mm a medzi inkriminovanými súčiastkami bola asi 20 mm medzera. Tú noc som spal lepšie.

30.12.2009

Upratujem v motorke káblovanie. Chcem to čo najviacej poschovávať. Nepáči sa mi, keď ich je vidieť viacej ako treba. Hotové puzzle. Potešilo ma, že všetko elektrické fungovalo aj napriek tomu, že som to pripájal ja.

6.1.2010

Dnes naopak nefungovalo skoro nič. Najprv nešla do chladiaceho systému naliať voda cez nalievacie hrdlo. Stále sa tam vytvárala akási vzduchová bublina až som stratil trpezlivosť a vodu som jednoducho nalial cez hadicu vedúcu do chladiča. To isté som zažil s olejom. O vzduchovej bubline som vedel, ale odvzdušnenie trvalo akosi dlhšie, až vydýchla baterka. A keď už som motor konečne naštartoval, zistil som, že na olejovej nádržke je malá prasklinka. Treba ju vymontovať, dať zvariť, nastriekať a namontovať. V duchu si hovorím, že radšej teraz ako v lete, cez sezónu.

17.1.2010

Pri zapérovaní reťaz zapiera do výfukového zvodu a aj do koncovky. Úplne náhodou sa tam v tej chvíli objavil syn s tou jeho povzbudivou vetou: „To ti teda nezávidím...“ Som na nervy. Reťaz aj výfuk na jednej strane, hotová pohroma pre konštruktéra - amatéra bez 3D digitálnej kontroly. Tak som sa sústredil, aby predné a zadné koleso, ale aj reťazové rozety boli v osi, že mi uniklo, že tam bude raz aj reťaz.

19.1.2010

Motorku prevážam do Trnovca k majstrovi, ktorý pracoval u Vipera. Nastáva koncert šikovných rúk a skúseností. Po piatich hodinách sa výfukové potrubie elegantne vyhýba reťazi. To isté platí pre skrátenú a teraz už takmer racingovú koncovku. Z Leo Vince zostal iba hliníkový obal a dná. Leo prepáč...

20.1.2010

Motorku štartujem prvý krát s novým výfukom. Zvuk - krása, tak nejako som to po úprave čakal. Prekvapili ma svetelné efekty - plameň z výfuku ako na Fogyho Petronase. To som rozhodne nečakal.

21.1.2010

Nalievam brzdovú kvapalinu. Rutinná záležitosť. Ale nie u mňa v pivnici. Tu je vzduch počarovaný. V brzdovej sústave ho bolo na dve hodiny.

5.2.2010

Dnes som si bol zobrať polepené kapotáže. Chlapík to urobil takmer do detailu podľa mojich požiadaviek. Ešte dávam nalakovať nádrž, aby benzín nerozožieral nálepky.

20.2.2010

(Takmer) hotovo. Dnes som namontoval nádrž, plasty, doladil voľnobeh a namontoval EČ.

17.3.2010

Veľmi šikovný čalúnnik – motorkár dokončuje sedadlo. Pri skúšobnej jazde sa mi komplet zasekla predná brzda – piestiky tlačia na kotúč, koleso vôbec nejde pretočiť. Nechápem... Príčina – šušeň v prepúšťacom kanáliku v brzdovej pumpičke.

27.3.2010

Ďalšia skúšobná jazda. Od rodinných príslušníkov mám povolené vzdialiť sa maximálne 5 km od domu. To považujú za vzdialenosť, z ktorej budem schopný vlastnými silami nepojazdnú motorku dotlačiť domov. Ich odhady sú správne. Z neznámych príčin mi nedotekajúci benzín do karburátorov spôsobuje neustále zhasínanie motora. Reťaz mi zapiera do jej plastového krytu spojeného do jedného kusa so zadným blatníkom. Výsledok je dolámaný kryt a divný zvuk od reťaze.

3.4.2010

Divný zvuk od reťaze sa premenil na jej natrhnutie počas ďalšej skúšobnej jazdy. Bol som menej ako 5 km od domova. Domov som sa dostal po svetle.

6.4.2010

Vyrábam nový kryt reťaze, upravujem prívod benzínu ku karburátorom a objednávam nový reťazový kit. Čas beží a motorka stojí. Veľké šťastie, že na dva týždne nastalo obdobie dažďov. Jazdiť sa dá iba ak na vodnom skútri.

5.5.2010

Dávam iba novú reťaz, pretože obe staré rozety sú v porovnaní s novými naozaj ako nové. Tachometer ukazuje asi 200 najazdených kilometrov. Postupne sa osmeľujem jazdiť ďalej a ďalej, niečo na spôsob vtáčieho mláďaťa, ktoré sa učí lietať.

23.5.2010

Na tachometri je natočených viacej ako 850 bezproblémových kilometrov. Je pravda, že v porovnaní s viacvalcami to trocha vibruje, že oproti súčasným motorkám sa to v zákrutách (oveľa) troška viac vlní, ale ten pocit z jazdy je neopísateľný. Na maximálku som ešte nemal odvahu, predný dvojkotúč brzdím jedným prstom, v zákrutách sa držím ako kovboj na besniacom mustangovi a po každej jazde podrobujem motorku revízii na spôsob výstupnej kontroly vo VW (nikdy som tam nebol, ale tak nejako si to predstavujem). Našiel som vibráciami pár povolených skrutiek, pri prepérovaní reťaz občas cinkne o stojan, ale zatiaľ nič vážnejšieho. Pri svižnom turistickom tempe 80 – 120 to berie okolo 5l/100 km.

28.5.2010

Nastáva taká malá hodina pravdy. Motoride organizuje slovenskú rely slonov v Haligovciach pri Červenom Kláštore. Cacao ide fotiť, Matúš Podstrelenec robiť prezentáciu, aby sme jazdili bezpečne a ja tam idem ako ich prívesok. Vychádzame z Dolných Lovčíc. Po Zvolen, cez Levice a Krupinu to odsýpa celkom dobre. Tempo do 120, iba občas pri ustálenom tempe 60 na trojke alebo 80 na štvorke ide motor nepravidelne. Pripisujem to reakciám jednovalcového motora. Po prejazde Čertovice v Hybiach motor zhasína a nejde naštartovať. Kamaráti sa ma snažia roztlačiť, ale roztlač jednovalec... Nakoniec sa mi motorku darí naštartovať, ale dobre ide iba pod plynom. Jazda na pol plynu neprichádza do úvahy, motor skapína, ako keby bol bez iskry. Nemáme čas na opravu, tak pokračujeme. Je to hrozná jazda, do zákrut idem z ubraným plynom, brzdím motorom. V okamihu, keď už otáčam pravým zápästím pri výjazde zo zákruty neprichádza žiadna odozva, motor vydáva zvuk ako pri úplne vypnutom zapaľovaní, aby sa po pár sekundách náhle prebudil a ide mi odtrhnúť ruky. Tieto reakcie sa iba zhoršujú, až motor pár krát zhasne úplne. Kto to raz zažil, ten súhlasí , že je to hrozný pocit. Chalani si uvedomili, na rozdiel odo mňa, že som akosi v tom strese „vynechal“ jedno tankovanie. Dolievame prinesený benzín, ale motor aj tak vždy ožíva iba na pár okamžikov. Do kempu nám chýbajú asi tri kilometre. Nakoniec sa do kempingu dostávam autoškolovým prískokovým systémom. Večer trávime debatou o tom, čo sa odohráva v motore.

29.5.2010

Pri rozoberaní idem samozrejme najprv po karburátoch. Dávam dolu nádrž a zrazu je všetko jasné. Karburátory sú vypadnuté z príruby, pretože sú príliš ťažké na to, aby ich udržali eska pásky. Originál sú dotláčané na hlavu pevne upevneným air boxom. Ten som ja nahradil svojou zmenšenou verziou. Až mi je divné, že sa dá jazdiť s karburátormi mimo sania... Nasadzujem karburátory, poisťujem to viazacím drôtom a zábava môže pokračovať. Po príchode domov tachometer ukazuje 1xxx km. Spotreba sa pohybuje okolo 5 l/100 km aj pri svižnejšom tempe.