JSA - časť 8. - Moje vzory

V prepašovaných motočasopisoch sme slintali nad krásnymi a takmer dokonalými motorkami vyrobenými mimo krajín socialistického tábora. Boli absolútne nedostupné a naše zúfalstvo sa zvyšovalo, keď sa na nich mladí kapitalisti prišli ukázať do našej vlasti napríklad počas Veľkej ceny v Brne alebo na Cene Slovenska v Piešťanoch.

Boli však aj iní borci – tí sa nenechali zdeptať, ale naopak – nechali sa inšpirovať. A to až tak, že si motorku vysnívali, premysleli, nakresli a nakoniec aj vyrobili. Niekedy v roku 1982 sa dvaja páni z Pezinka rozhodli, že si postavia motorku. V tomto prípade to boli páni Pátek a Hajko.

Najprv si zohnali starú kývačku Jawu 125, typ 453. Hlavným dôvodom bol platný TP. Motocykel skončil samozrejme v kúte. Pán Pátek jazdil motokros a všetky cesty v tom čase viedli do Strakoníc. No a odtiaľ viedla cesta s motorom ČZ 125, typ 511. Ďalším krokom bola stavba rámu. Motor postavili ku stene a obkreslili ho. K obrysom si potom prikresli rám. Geometria vychádzala z vtedajších skúseností a iba málo sa líšila aj od tej dnešnej „optimálnej“.

Rám bol vyrobený z tenkostenných rúrok, pred ohýbaním naplnených pieskom aby sa počas tvarovania „nelámali“. Pred fázou zvárania si vyrobili prípravok, aby bola zaručená čo najvyššia presnosť. Ako povedal pán Hajko, zárukou presnosti bol aj veľmi dobrý zrak pána Páteka: „Tiborko mal špičkový zrak ...“

Túto fotku mi poslal neznámy priateľ motorkár, keď som bol na vojne. Vtedy som aj ja túžil po takejto nedostižnej motorke.

Prvý model mal ešte vypletané kolesá ktoré boli neskôr nahradené liatymi z Yamahy 80 RD a doplnené druhým kotúčom vpredu. Vzadu bol bubon. Vpredu bola upravená vidlica z ČZ 477, vzadu sa to podobalo na Cantilever od od Yamahy. Ako pružiaca a tlmiaca jednotka bolo použité niečo, čo poskytoval domáci automobilový trh: ŠKODA alebo LADA...

Motor z Čezety bol určený na motokros a tomu zodpovedali aj vibrácie, ktoré im oddelili pár zvarov na podsedlovom ráme a hlavne zapaľovanie, ktoré sa originál staralo iba o iskru. Doplnili ho o baterku, ale tá stíhala iba smerovky (vyrobené z Lady 2105). Našťastie, v tom čase nebolo povinné celodenné svietenie. Dá sa povedať, že to bola motorka určená hlavne na denné jazdenie. Vibrácie sa snažili odstrániť pridaním silentblokov a gumových výstuh v úchytoch.

Motor bol pôvodne vzducháč, ale to im nedalo a tak ho prerobili na vodníka. Ako chladič poslúžilo zasa niečo z domácej socialistickej produkcie – radiátor z kúrenie niečoho dostupného – Žiguli ale niečo také. Na aké také doladenie výkonu vyrobili asi tri druhy výfukov.

Vyrobili si prednú brzdovú pumpu, odlievali a obrábali dural, upravovali rôzne diely do motora. Keď som sa pýtal ako a kde – odpovedal pán Hajko : „Zlatý socializmus!“ Pri pezinskej tehelni bol závod pomocných prevádzok, kde sa dalo vyrobiť doslova všetko. Nuž ...

Prikladám ešte jednu fotku. Neviem, či je to reklama na pulóver, elektrický stĺp alebo na predzáhradku. Motorky robili krásne, ale ten fotograf...

Pod kapotážami z laminátu, s ktorými im pomohol pán Marián Kozák sa skrýva nádrž pozváraná s oceľových plechov. O očalúnenie sedadla sa postaral pán Pátek.

A čo na to v tom čase hovorili príslušníci Verejnej bezpečnosti? „Jazdili sme slušne, neprovokovali a keď nás kontrolovali, iba súhlasne prikyvovali hlavou nad podarenou prestavbou.“ To teda narazili na „nesocialistických súdruhov“.

Neviem koľko fotiek sa podarí zohnať, ale pri pohľade na túto z roku 1983 si hovorím: „Zlaté slovenské ručičky!“ Ešte aj dnes táto 28 ročná babička pôsobí neuveriteľne sviežo a technicky vyspelo. Samozrejme, že sa nadá porovnávať so súčasnými špičkovými dvojtaktami s Talianska alebo Španielska, ale postavme si ju vedľa CB alebo nedajbože vedľa Číňana. DVADSAŤ OSEM ROKOV ...