ISSN 1336-6491 | Online: 2117 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk www.styx.sk/

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 29833
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17629)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12204)
Hodnotenie: (12 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (19)  [Verzia pre tlač] Tlač

JSA - časť 9. - Moje vzory

 Zdieľať

Pridané: 27.07.2010 Autor: Romoto
Čitatelia: 13349 [Vaše stroje - Moja motorka]

26.3.2010 som mal v Limbachu stretnutie s pánom Mariánom Kozákom. Motorkári sa zvyknú oslovovať krstnými menami, ale v tomto prípade „pán“ je úplne na mieste.

Seriál článkov - Motorky môjho života:

Samozrejme, že nemôžem mať úplne objektívne informácie o tom, kto bol najlepší „majster prestavby“ v sedemdesiatych rokoch, ale z môjho pohľadu to bola partia motorkárov z Pezinka. A motorky pána Kozáka patrili medzi to najlepšie nielen na Slovensku, ale dovolím si tvrdiť, že aj bývalom Česko-Slovensku. Ako uvidíme, v mnohom predbehli „zlaté české ručičky.“

Stretnutie sa uskutočnilo v malom domčeku v Limbachu a akosi charakteristicky – v prvej časti domčeka je dielnička a garáž pre jeho motorky a až ďalej vzadu je bývanie pre motorkára – v tomto prípade hneď po motorkách druhá najdôležitejšia životná potreba.

Ako som už spomínal skôr, na konci osedemdesiatych rokov sa v časopise pre automobilistov „STOP“ objavili fotky tak neskutočne prerobených motocyklov, že to nemohlo ostať bez odozvy. Ja, vtedy asi šesťnásťročný som si cez dopravný inšpektorát v Trnave našiel podľa ŠPZ-ky majiteľa týchto skvostných strojov. My, plebs, sme sa vozili na kývačkách, tí šťastnejší na californiách alebo na 634- kách. Tí najšťastnejší na Jawe 500 OHC, ktorú som nikdy nevidel, iba o nej čítal, že existuje, skrátka niečo ako ET mimozemšťan.

V Pezinku okolo roku 1980 som uvidel niečo, čo sa vymykalo môjmu chápaniu. Bola tam Jawa Bizon 350 s kompletne prerobenou prednou vidlicou, laminátovou nádržou, plastovými bočnými krytmi, palubovkou s viacerými ukazovateľmi a sedadlom pripomínajúcim Kawasaki. To by nebol taký „zázrak“, ale tá Jawa 500 OHC, to sa v tom čase vyskytovalo iba v produkcii na západe alebo ešte ďaleko na východe. V marci 2010 mi pán Kozák vysvetlil, čo som v roku 1980 videl.

Po úprave Bizóna chcel vlastniť niečo viacej motorkárske. Cez inzerát sa mu prihlásil majiteľ zdemolovanej a rozobranej Jawy 500 OHC z Prahy. Od tohto momentu sa začal neuveriteľný príbeh kamarátskych vzťahov a remeselnej zručnosti. V jeho príbehu sa veľmi často vyskytuje slovo dobrý kamarát a známy.

Jawu mu priviezol – známy. Motor chcel namontovať do vtedy top rámu, čo bol dvojitý kolískový. Z Jawy 634. Prepis mu pohol zrealizovať - jeho známy z dopravného inšpektorátu. Aby mohol „dlhý“ motor dostať do rámu, musel zo zadnej časti horčíkových kartrov časť odrezať a dieru zaslepiť pomocou skrutiek a príruby.

Jawa 500 mala v tom čase nepekné slzovité veká motora. Japonci už svoje stroje vybavovali vekami v kombinácii výlisok - odliatok. V preklade je to chróm – hliník. Pre Jawu neprekonateľný problém, nie však pre konštruktéra z Pezinka. A tak sa na bokoch motorového bloku objavili veká hodné japonskej, nemeckej a anglickej konštrukcie. Pozeral som na to vtedy ako puk. A nechápal som ďalej. Vysvetlenie som dostal po asi tridsiatich rokoch. Motorka mala odlievané kolesá a kotúčové brzdy. Bol som presvedčený, že to bolo z nejakej dovezenej motorky. Nebolo! Znie to neuveriteľne, ale kolesá, brzdové strmene, brzdové pumpičky atď. si nakreslil, dal odliať, opracoval a namontoval. V obchodoch nebolo absolútne nič, ale vďaka dobrým vzťahom, neuveriteľným výrobným možnostiam v malých prevádzkach pri veľkých fabrikách a svojim konštruktérskym schopnostiach si bol schopný skompletizovať motorku na v tom čase špičkovej úrovni. Tak ma teraz napadla myšlienka pána Hajka: „Zlatý socializmus!“ Dodatok – kto bol v správnom čase na správnom mieste...

Predná vidlica bola oceľová, aj keď sa tvári ako hliníková. Mala za sebou sústruženie, zváranie, brúsenie. Pružiny na rozdiel od konštruktérov z Jawy boli po vzore japončíkov vo vnútri. Strmene boli orientované najskôr dopredu, potom, v súlade s trendom, sa presunuli dozadu.

Samostatnou kapitolou sú výfuky a´la Agusta. To chcelo neskutočnú dávku odhodlania a konštruktérskej drzosti. Ešte aj dnes vyzerajú skvele a evokujú otázku: „Ako sa to dá urobiť doma?“ Nanešťastie sa nezachovala fotka stroja z pravej strany...

Ďalšou kapitolou bol design. Oba päťstovkové modely vychádzali z dobovej módy a spájali v sebe použitie už trocha obstarožného štvortaktného motora s absolútne aktuálnym dizajnom. Zatiaľ čo motor bol v čase dvojtaktných Jáw tolerovaný síce ako starý, ale štvortakt, kapotáž, nádrž, sedadlo a koncovka boli dizajnérsky na špičkovej úrovni.

Pri stretnutí s príslušníkmi VB mu takéto motocykle spôsobovali v tom čase nemalé problémy, ale paradoxne sa zdá, že menšie ako podobná prestavba dnes. Vtedy to dokázala legalizovať dobrá známosť, dnes možno peniaze = eurá...

Bolo neuveriteľne ťažké pozháňať pár fotografií týchto, ako Nemci hovoria týchto filigránskych motocyklov. Všetci autori svorne tvrdia: „My sme motorky stavali, ale nefotili...“

Pridané: 27.07.2010 Autor: Romoto Zdieľať

Seriál článkov - Motorky môjho života:

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (12 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (19)  [Verzia pre tlač] Tlač

Aprilia-side-03-2025

Moto Guzzi

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!



Ďalšie vtipy »