Esvéčko trochu inak - Suzuki SV650S

Keď som na jar 2010 dokončil JSA o ďalšej prestavbe som nechcel ani počuť. Bol som unavený z dní a večerov strávených v pivnici neustálym vylepšovaním a tvorením tohto motocykla. S dielom som bol ako-tak spokojný, cez leto som najazdil bez väčších problémov cez 3000 km, ale nebolo to ono. Slovenské zákony sú predsa len iné ako napríklad tie nemecké a získať STK na Slovensku je iné ako získať TUV v Nemecku. Tam sa veselo vozíte, tu neustále tŕpnete. Teda aby som upresnil , nie vy, ale ja som tŕpol...

A tak sa stalo, že na jeseň 2010 som už zabudol na všetko to trápenie a začal som hľadať niečo po (havárke) do pivnice. Niektorí ľudia sú skrátka nepoučiteľní ... Môj sen bola 850-ka TRX-ka, /Yamaha/. Zámysel: vpredu USD, vzadu jednoramenná kyvka, výfuk pod sedadlom. Nepodarilo sa. Teda tá TRX-ka. Svoje sny som si nakoniec splnil na SV-éčku. Na Cacaovom origináli som v roku 2010 najazdil cca 5000 km. Motor a podvozok veľmi vyhovovali môjmu jazdeckému štýlu. Žiadna brutalita, všetko čitateľné, desaťročiami preverené.

Skrátka na jeseň 2010 som si k nemalej radosti mojej milej polovičky doviezol do pivnice mierne buchnutú Suzuki SV 650 S.

Počas zimy som dopredu namiesto pôvodnej vidlice namontoval SRAD-kovú USD. Do hlavy riadenia to pasovalo tuším lepšie ako originál. Upevnenie pôvodných brzdových strmeňov na novú vidlicu si vyžiadalo duralové adaptéry podobné motardovým a pár malých úprav a výrobkov bolo treba aj keď som chcel zachovať pôvodné predné koleso.

Druhý cieľ bola jednoramenná kyvka. Miesto odberu: Motovrakovisko Bučany. Darca: Triumph 950 Speed Triple. Práca: veľa obetavcov . Kyvku som do rámu nakoniec dostal, aj keď zo začiatku bola máličko priširoká. Pár rezov správnym smerom za účelom zúženia, trocha presného frézovania, pár zvarov a bola tam. Išlo mi o zachovanie pôvodného prepákovania a uloženia pružiacej jednotky. Mal som obavu, aby som pérovanie nejako „nerozhasil“. Diera pre pružiacu jednotku v novej kývačke bola totiž nebezpečne menšia ako pri originále.

Tretím snom bol výfuk pod sedadlom. Popri jednoramennej kývačke sa vytvoril priestor na správne nasmerovanie a zatočenie zvodov. Stačilo vyhnúť sa pár prekážkam , niečo odrezať, niečo navariť a boli tam. Koncovka opäť SRAD-ková. Ľahko sa to naplánuje, o niečo horšie vymyslí, ale najťažšia bola samozrejme realizácia.

SRAD-ková koncovka je asi od dva kilogramy ľahšia ako SV-éčkový lauf, ale stále bola pridlhá. Teraz je skrátená asi o 60 mm od príruby ale bez zásahu dovnútra. Objektívne neviem posúdiť, či sa hlučnosť nejako zmenila, ale subjektívne nie je nepríjemná.

Posed na originál SV-éčku je veľmi podobný supebikovému. Po pár kilometroch mi tŕplo celé moje 190 centimetrové telo. Nemal som v úmysle dobrovoľne v tomto pokračovať ,a tak vpredu pribudli riadidlové nádstavce. Toto zvýšenie riadidiel si samozrejme vyžiadalo aj rovnaké posunutie kapotáže smerom nahor. Sedenie je teraz vzpriamenejšie, ale stále dostatočne športové.

Zvýšenie kapotáže si ale vyžiadalo aj predĺžnie plynových laniek – pôvodné boli jednoducho prikrátke. Kto niekedy menil sériové plynové lanká na SV-čku možno bude vedieť pochopiť isté problémy pri ich predlžovaní. Nebudem sa o tom rozpisovať podrobne, ale ak má nikto záujem, napíšem ako som to robil ...

Som troška starší ročník a v časoch mojej mladosti patrili k motorke „bojové“ farby . V porovnaní s nimi mi súčasné stroje pripadajú trocha nudné. Čierne kolesá, čierne (pôvodne hliníkové...!) rámy, čierne plasty. Možno by som aj ja vedel urobiť podobný čierny (=nudný) design, ale to sa mi nechcelo. A tak som vsadil na “suzukovú“ bielo - tmavo-svetlomodrú kombináciu. Máličko “zlatej“ nemôže na mojom stroji chýbať (JSA=zlaté kolesá...), hliníkovú na hliník, okoreniť červenou ...

Základnú bielu mi urobil kamarát, ktorý sa už realizoval na JSA. Chcel som presne ten istý odtieň. Ale nebolo to iba obyčajné „striekanie“. Ako som spomínal v úvode, motorka bola mierne padnutá a tak bolo treba opraviť aj niektoré plasty . Klin pod motorom a krytka zadného sedadla sú fungláče.

Kolesá, stupačky, vidlicu a pár ďalších detailov popráškoval ten správny farebný odtieň (samozrejme správny z môjho pohľadu ...)komaxitu. Komaxit je skvelá vec, ale je nevyhnutné mať pripravenú sadu závitníkov. Treba prerezať všetky závity , vrátane tých, v ktorých boli skrutky na ochranu závitov...

Pôvodné pneu boli nahradené novými Continetalmi RaceAttack. Continental nepatrí k mojim obľúbeným značkám, ale na JSA a Cacaovej SV-éčke boli Contíky úplne v pohode a mali sme s nimi iba dobré skúsenosti.

Ešte pár slov k výfuku a upevneniu EČ. Výfuk pod sedadlom sľubuje problém s koncovým svetlom, jeho montážou, kam a ako namontovať smerovky a hlavne ako tam priviesť elektriku. Inšpiráciu som našiel u Beneli. TNT je dizajnovo skvelý stroj.

Popri výmene oleja , kontrole ventilov a celovej diagnostike (v Styxe) som chcel samozrejme nahodiť aj novú reťazovú sadu. Vývodové kolečko a reťaz 525 samozrejme bez problémov. Menší problém vznikol vzadu. Počet zubov a rovnaký modul má našťastie aj jedna zo sestier, konkrétne GSX R 600 a tak stačilo vodným lúčom vyrezať správny otvor a diery na skrutky a namontovať.

Ešte pár detailov ktoré nestoja za zmienku, podčiarknuť účet, urobiť KO a STK a vyraziť na cesty. Ale najprv nie ďaleko . Skúsenosť mi hovorí, že ani toto dielo neobídu detské choroby...