Anketa:
Triumph „Trusty“ model H
ZdieľaťPridané: 11.01.2013 Autor: klasikmoto
Čitatelia: 9516 [Vaše stroje - Moja motorka]
Ešte pred tým ako sa dostaneme k samotnému modelu H, je nevyhnutné uviesť zopár slov o vzniku tejto legendárnej Britskej značky, ktorá od svojho vzniku až po jej nevyhnutný pád a následné znovuzrodenia patrila medzi špičky motocyklového priemyslu.
Siegfried Bettmann, Nemecký prisťahovalec v roku 1884 založil v Británii obchodnú spoločnosť "S. Bettmann & Co", ktorá predávala Birminghamské bicykle William Andrews. V roku 1886 premenoval svoju spoločnosť na "Triumph Cycle Company Limited", pretože považoval názov Triumph za zaujímavo a vzrušujúco znejúci vo všetkých jazykoch. O rok neskôr sa Siegfried spojil s taktiež Nemeckým prisťahovalcom, inžinierom Mauritz Johan Schultem s ktorým dali hlavy do kopy a od roku 1889 začali predávať svoje vlastné bicykle vyrobené v ich spoločnej továrni.
![]() |
Keďže v tých časoch začínala éra spaľovacích motorov, obaja sa rozhodli rozšíriť svoj sortiment o bicykel so spaľovacím motorom. Ich prvým „motocyklom“ bol bicykel s označením No. 1 a navrhol ho Mauritz. Použil zosilnený bicyklový rám, do ktorého osadil Belgický motor Minerva s výkonom 2,25 ks prenášaným na zadné koleso remeňom. Pedále slúžili tak na štartovanie motora, ako aj na pohon bicykla v prípade poruchy motora. Týmto sa začala úspešná éra výroby motocyklov značky Triumph.
![]() |
Týmto sa konečne dostávame k nášmu H-čku, alebo „Trustymu“, ako bol tento model prezývaný pre jeho vynikajúcu spoľahlivosť v ťažkých podmienkach. Pred vypuknutím 1. Svetovej Vojny, Triumph vyrábal model A, ktorý bol poháňaný štvortaktným motorom s postrannými ventilmi o objeme 550 ccm a s výkonom 4 ks. Z tohto modelu vychádzal model H, ktorý prišiel po roku 1914 a v tých dobách sa vyrábal výhradne pre Britskú armádu. Britská vláda ho nakupovala vo veľkých množstvách a vo vojne úspešne slúžil jazdcom armádnych motospojok. Do roku 1918 Britská armáda nakúpila 30.000 kusov týchto vynikajúcich strojov. Model H sa vyrábal až do roku 1922.
![]() |
Charakteristickým pre tento model bol pohon primárneho prevodu reťazou a sila na zadné koleso sa prenášala pomocou koženého remeňa. Mazanie motora je vyriešené stratovým mazaním, pomocou olejovej pumpičky, ktorú ovláda počas jazdy motocyklista. Na tomto motocykli bola použitá trojrýchlostná, ručne ovládaná prevodová skriňa Sturmey-Archer, viac lamelová spojka a nožná štartovacia páka.
Pruženie prednej časti motocykla zabezpečuje vidlica s vodorovným pružením a zadná časť je pevná, teda neodpružená. Brzdenie motocykla je vyriešené prednou brzdou bicyklového typu a zadnou špalíkovou brzdou. Motocykel sa dodával bez osvetlenia, na požiadanie bolo možné vybaviť motocykel acetylénovým svetlom.
![]() |
Technické údaje
- Motor: dvojventilový štvortakt s postrannými ventilmi, 550 cc, 4 ks
- Rám: rúrkový, uzavretý rovinný
- Prenos výkonu: trojstupňová prevodovka s ručným radením, remeňový pohon
- Zavesenie: vodorovne odpružená predná vidlica, tuhá zadná časť
- Hmotnosť: 110 Kg
- Max. rýchlosť: 78 km/h
![]() |
Text a foto : M. Gonda
Vlastník a renovátor motocykla: J. Krnáč
Pridané: 11.01.2013 Autor: klasikmoto Zdieľať
Súvisiace články:

Najsledovanejšie videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!