Ako išli 2-valce na Vandrovku 1/3

Na úvod spomeniem, ako sme sa vlastne k takémuto výletu dostali. Ja (mzetz150) a podobne aj KaTeM (Andrej) jazdíme už od malička. Začínali sme na malých motorkách a nakoniec sme skončili pri GS500 a ER6n. Na týchto motorkách sme pravidelne podnikali rôzne výjazdy, zvyčajne okolo komínu do 300 km. No nikdy sme nemali tú možnosť podniknúť viacdňový výlet – až do teraz. Slintajúc pri množstve cestopisov na MR, začal som sa zaoberať myšlienkou ísť do Álp, konkrétne na slávny Grossglockner. V zime sme začali s intenzívnymi prípravami trasy. Tu by som chcel poďakovať Pisul1 a DDD452 za doplnenie našej prostej trasy (GG-Stelvio) o množstvo krásnych passov. Začiatkom leta začala naberať naša vandrovka reálne kontúry. Motorky boli pripravené, ja som bol asi týždeň po štátniciach a Andrej podobne. Od jedného motoridáka požičal Andrej kamery – Tachyon a Gopro Hero HD – za čo sme mu nesmierne vďační. Andrej zariadil poistenie a zoznam najnutnejších vecí. Tretím účastníkom zájazdu bol Mihal (Mišo) – rozumej hlavný fotograf :). Keďže nedisponujeme batožinovým systémom boli sme trošku komicky nabalení do batohov, ktoré sme prichytili k zadnému sedadlu. Ďalej k výbave patrila GPS navigácia v mobile, mapa s magnetkami na nádrži, lepiaca sada, foťák, nepremoky, teplé handry a batoh s dokladmi na chrbát. Podľa priaznivej predpovede počasia začal náš výlet 16.6.2012.

1. deň

Neviem sa dočkať rána, spím ako princezná na hrášku, budím sa už pred 7. Okolo 11 vyrážam z Prahy, cez Č.Budějovice, Kaplice, Freistadt do Linzu, kde máme stretnutie. Ráno je príjemne, ale teplota rýchlo stúpa k 30°C. Vo Freistadte tankujem lacný benzín a kupujem známku na motorku. Andrej štartuje za studeného rána o 7 z Rajca. S Mišom sa stretáva na Zelenači a kupujú známky. Prechádzajú do Rakúska a tankujú benzín na diaľnici, ktorý je drahší ako u nás. Smerujú cez Viedeň do Linzu. Dobrá rada pre ostatných – netankujte na diaľnici, ale stačí zísť na niektorú odbočku a natankujete aj o 30 c lacnejšie. Panelovka v okolí Linzu ich oberá o sily a prestávkový interval sa skracuje na 70 km. Niekde sa asi stala chyba v logistike, keďže na mňa čakajú za Linzom skoro 2 hodiny. Asi k tomu prispelo aj moje blúdenie v meste. Ležia v tráve na odpočívadle a kecajú s kamiónistom – chopprákom z DS, ktorý ide na motodovolenku o 2 týždne. Konečne prichádzam ja, aj s fanfárami. Pokračujeme po diaľnici na Salzburg, kde študuje spolužiak na Erasme. Robíme si pauzu pri krásnom Altersee a Mondsee, kde nás osviežuje príjemný chladný vzduch.

Prvá pauza pri Altersee

Západ Slnka pri Altersee

Andrej sa zvlieka z termoprádla a termovložiek. Ja ľutujem rozhodnutie – nebrať si so sebou plavky – jazero je kryštálovo čisté, a voda akurát. Potom sa vrátime na diaľnicu a blúdime, kým nájdeme Urstein. Nakoniec nachádzame intráky – ktoré sa s našimi nedajú ani len porovnať. Parkujeme, nasáčkujeme sa ku Karlovi do 1 malej izby. Karel nám ukazuje okolie, nemecké štíty a pozve nás na mexickú párty. Ale únava nás premáha a ideme spať.

Internáty v Salzburgu

2. deň

Ráno nakupujeme igelitku kaizeriek. Zo Salzburgu ideme kúsok po diaľnici a potom po krásnom Rakúskom vidieku. Cesta vedie peknému jazeru a ďalej pokračujeme na Mühlbach, kde sú úžasné cesty. Stretávame nemeckých auto-veteránov. Náš prvý pass je Rosenalpenstrasse (3 €). Príroda je pekná ale cesta dosť nekvalitná. Pokračujeme na Bishof po krásnych cestách, kde práve montujú biker-friendly zvodidlá. Značky pri ceste upozorňujú vodičov na tolerantnosť k motorkárom. V penzióne dávame pizzu. Čašníčka bola milá, pýtala sa odkiaľ sme a priala nám šťastnú cestu. Pokračujeme na nádherné Zell am See. Parkujeme pri vode, ležíme na tráve a odpočívame, najradšej by som tam skočil.

Zell am See

Ďalej mierime na Grossglockner, na rampách platíme 26 €. A hor sa hore! Fotíme a blúdime (resp. sme ako zmätené včely), lebo nás pomýlili čísla zatáčok a čísla na mapke. Po mačacích hlavách sa vyškriabeme sa na bikerspoint, kde trávime asi pol hodinu a vietor nás príjemne klimatizuje. GG je výborne viditeľný. Kupujem pohľadnice, fotím a obzeráme motorky. Pomaly ho opúšťame a ideme na Kaiser-Franz-Josefs-Höhe.

Pohľad na Grossglockner z Bikerspointu

Spoločná foto na bikerspointe

Svište sa nám doslova vrhajú pod kolesá. Na vyhliadke je pod mrakom, trochu pohadzuje a GG sa začína zahaľovať do oparu. Prišli sme neskoro a všetko je už zatvorené .. tak len fotíme. Na Andreja prišli krušné chvíľky a bol otestovať vysokohorské toalety (myslím, že týždeň potom mali sanitárne dni) :D. Odchádzame, Michal brzdí hlavne zadnou a pod GG skúša či je teplá ... odniesla si to jeho kožená rukavica. Dojmy z GG – krásny, dobré cesty ale drahý, nenáročný a preľudnený – taký alpský václavák.

Grossglockner z K-F-J-Höhe

Ďalej smerujeme do Lienzu, kde si spríjemňujeme cestu po Hochalpenstrasse, ktorá sa kľukatí niekoľko stoviek metrov na svahoch nad hlavným ťahom do IT. Andrej tankuje – zase. Cestou narazíme na veľké žlté značky ale nerozumiem – a ignorujem. Ako sa ukázalo informovali o uzávierke, na ktorú sme narazili asi po 20 km. Bola tam nejaká cirkevná slávnosť a procesia na ceste. Od 60ročnej pani sa „in ingliš“ dozvedám, že sa musíme vrátiť späť do Lienzu. Je už pomerne tma. Oznamujem novú skutočnosť parťákom a hovorím „ticho to naštartujte a ideme späť“. Andrejovi sa to podarí, ale Michalovi sa to zakucká a odpáli s ohromnou ranou od dvojvalca s laďákmi, tak radšej rýchlo mizneme :D. Ubytovali sme sa kúsok za Lienzom, hneď pri hlavnej ceste u staršieho manželského páru. Hovorili len po nemecky ale sú veľmi milí, dedko vyťahuje jeho Fabiu z garáže a umiestňuje tam naše motorky. Čosi hovoril o Prahe, ale ja som mu nerozumel. Ubytovanie je príjemné, za 20€/os + skvelé raňajky. Podľa Andreja sme im ráno zožrali celú chladničku.