Anketa:
Kawasaki J300 - Komu sa nelení... ten už skúter dávno má... 1/2
ZdieľaťPridané: 10.06.2014 Autor: Martin Kňaze - matox
Čitatelia: 25679 [Testy a predstavenia - Test]
Či už to bol imidž výrobcu drsných strojov, neatraktívnosť Európskeho trhu, alebo hocijaký iný dôvod, prečo Kawasaki doteraz nepredávala skútre v Európe, nie je až tak podstatné. Dôležité je, že skúter je konečne tu a hneď si trúfol na kategóriu maxi skútrov. Oplatilo sa teda čakať?
Kawasaki J300 |
V prvom rade treba podotknúť (a Kawa sa tým ani netají), že J300ka konštrukčne vychádza z taiwanského skútra Kymco Downtown 300i. Dizajn, elektroniku a pár ďalších prvkov ako sedlo, svetlo, výfuk alebo brzdové nastaviteľné páčky sú už dielom Kawasaki. A taktiež treba podotknúť, že Kymco nie je len taká “Čína” a z ich liniek schádzajú aj luxusné BMW skútre. V dnešnom globalizovanom svete nič neobvyklé. Okrem toho si ho čitatelia zvolili za BIKE roka v kategórii skúter Výsledky ankety Bike roka 2014 a Motoshop roka 2013 + žrebovanie výhercov.
Na doladení vzhľadu odviedli zelení dizajnéri dobrú prácu a skúter priamo nadväzuje na športový imidž značky. S trochou nadsázky by sa dal skúter nazvať “Ninja skúter“. Je to hlavne ostrými hranami na prednej maske ako aj na zvyšku kapotáže. Maska je rozdelená na dve agresívne, vertikálne sa tiahnuce svetlá, doplnené o LED denné svietenie. V noci to vyzerá fantasticky. V strede medzi svetlami je vsadené kratšie plexi a za ním dva elegantné analógové budíky doplnené o displej medzi nimi, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani motorky z vyšších tried. Ich modré podsvietenie cez deň neuvidíte, ale po tme je to krásne vysvietené a pôsobí to celkom luxusne. Ostro strihnuté sú aj bočné kapotáže, čo je však trochu na úkor pohodlia – dlháni si nohy veľmi nepovystierajú a trochu trčiace kolená mierne ofukuje.
Skúter má stredový tunel (nádrž), a potom už nasleduje jedna z dominánt tohto modelu – veľké kreslo pre jazdca aj spolujazdca. Zaujímavé je zadné svetlo v štýle modelov “Z” a za zmienku stoja aj pekne zapustené predné aj zadné smerovky. Japončíkom už asi došli 30 ročné skladové zásoby tých istých smeroviek, ktorými obohacujú svoje modely už snáď dekády. Myslím, že Kawe sa na tomto vozítku podaril aj výfuk – je síce oplastovaný, ale celkom vkusný, a hlavne to nie je to “blink blink” akože chrómové, ale pritom plastové krytie.
Keďže sme ale on-line médium a na internete nájdete fotiek Jéčka požehnane, dovolím si tému “dizajn” uzavrieť. Aký je teda Kawin prvý európsky, športovo-pohodlne vyzerajúci skúter? Prekvapivo športovo pohodlný :)!
Mestský dravec
Ale pekne po poriadku – ako už bolo spomenuté, J300 zamierila rovno do segmentu maxi skútrov. Aj keď objemom je niekde na pomedzí, rozmermi a rozmerným sedlom patri do škatuľky maxi. Jazdec sa usadí skutočne pohodlne a spolujazdkyňa to má snáď ešte lepšie – ani moletky neprídu skrátka. Takže bočný stojan hore (má aj hlavný), brzda a štart. K životu sa preberá kvapalinou chladený jednovalec, ktorý produkuje veľmi slušných 28 koní a ešte k tomu aj celkom počúvateľnú muziku z utlmeného výfuku. Nedočkavci ako ja si tú necelú sekundu, kým sa CVT prevodovka rozbehne trochu ošomrali, ale potom už skúter vyrazil dopredu veľmi svižne a s chuťou. K prevodovke ešte jedna mini výhrada – v meste, keď dobrzďujete motorom, skúter zvykne odpojiť náhon skorej, čo má za následok zrýchlenie nebrzdeného skútra. Keď s tým nerátate a blížite sa k autu, je to trochu nepríjemné, ale dá sa na to rýchlo zvyknúť.
Ako vždy, test sa začína v meste, kde sa Kawa cíti optimálne. Výkonu má pre mesto prebytok, a tak vyrážate z križovatky vždy prví. Skúter postavený na prednom 14 a zadnom 13 palcovom kolese s klasickou nenastaviteľnou vidlou vpredu a zadnými dvoma tlmičmi s nastaviteľným predpätím (5 polôh), si s mestským terénom poradí bez problémov a navyše v pohodlí.
Skúter je hlavne o praktickosti a Jéčko nie je výnimkou. Odkladací priestor na ľavej strane “palubovky“ je uzamykateľný, zmestí sa tam peňaženka a mobil a obsahuje aj dnes už nutnú 12V zásuvku. Nákup alebo hocijakú inú batožinu s “uškom“ si zavesíte na výklopný držiak v strede pod riadidlami. Hlavný odkladací priestor je potom pod sedadlom, kde sa zmestí jedna integrála a ešte menšia aktovka. Osvetlený je lampičkou, ktorá sa spína pomocou svetelného senzoru. V porovnaní s Kymcom je priestor pod sedlom o niečo menší, vďaka inak riešenému masívnemu sedlu. Komu by ani toto nestačilo, môže si na sériovo dodávaný nosič dokúpiť kufor, a to sa už bavíme o slušnej úložnej ploche. Mesto teda Jéčko zvláda bez zaváhania. Výkon, komfort, podvozok, úložný priestor a k tomu svieži športový imidž – toto všetko a ešte k tomu ušetrený čas jazdou v preplnených mestách a nepotrebným hľadaním parkovacieho miesta, by malo už čoskoro prinútiť (nielen) manažérov opustiť nemotorné plechovky a vydať sa do práce práve na skútri ako je Jéčko.
Jéčko na hrane
Skúter tejto kategórie však zvláda oveľa viac než iba mesto, a tak malého Nindžu beriem cez diaľnicu na otvorené cesty. Heft vytočený na doraz a mašinka veľmi živo zrýchľuje – do 120 je to svižné, bez zaváhania. Potom už to nie je tak razantné, ale po chvíľke sa aj tak rozgúľa na 150 km/h tachometrových, čo je na typ a objem mašiny dosť. Kratšie športové plexi je dostatočné, ale vyšším osobám v týchto rýchlostiach už posiela na hlavu turbulencie. Pri posúvaní dozadu, pri zaľahnutí alebo len pri hľadaní si pohodlného miesta vyšší jazdec opäť narazí na opierku, ktorá delí jazdcovo a spolujazdcovo sedlo. Osobne by som ju posunul viac dozadu, vzhľadom na rozmer zadného sedla je určite kde.
Kawasaki J300 |
Vzhľad, meno značky a pružný, ochotne sa vytáčajúci motor lákajú k športovej jazde, a tak Jéčko bez hanby hádžem do zákrut. Má dobrú svetlú výšku, takže ani v ostrejších náklonoch nechytáte stojany alebo nebodaj kapotáže. Keď už s motorkou brúsim zákruty aj vo vyšších rýchlostiach, začne sa podo mnou niekedy viac niekedy menej vlniť a prichádza to od zadného a niekedy aj predného kolesa. Je mi to divné, snažím sa pritvrdiť predpätie, ale získam len tvrdší, mierne hopkajúci zadok. Rozmýšľam, kde môže byť chyba, a potom mi to došlo – je to v slove “motorka“. Dobre ráno, Matoxko, toto nie je motorka, ale skúter a aj keď má športové ambície, takto sa ku skútru predsa nespráva. Treba len vymeniť “optiku“ a hneď je všetko viac než v poriadku. Predné 14“ a zadné 13“ kolesá nerozhádže ani nekvalitný asfalt, brzdám sa nedá nič vytknúť – účinok aj dávkovanie plne postačuje aj pre takto rýchly skúter. Chválim nastaviteľné páčky a aj pancierové hadice – aj keď je vtipné, že skutočné modely Ninja ich v sérii nemajú. Taktiež pneu Maxxis ma ani raz nesklamali. Do šmyku sa mi ich podarilo dostať len nasilu kontrolovaným flekovaním, keďže ABS je tu len za príplatok (500,-Eur).
Kawasaki J300 |
Odhliadnuc od ozaj športovej jazdy sa Jéčko nestratí ani mimo mesto pri svižnom tempe. Na svoju váhu je dobre ovládateľný, agilný a veľký “rajd” umožní otáčanie aj na úzkej ceste.
Pokračovanie článku na ďalšej strane: Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.
Pridané: 10.06.2014 Autor: Martin Kňaze - matox Zdieľať
Ďalšie články tohto autora:
- Triumph Street Triple R 2015 – britský humor nemusí byť suchý…
- Honda CBR 300R 2015 Allrounder s tvárou športovca
- Kawasaki Versys 650 2015 – Keď malý Versys dospieva
- Vydarená nedeľa na Slovakia Ringu s Okruharmi.cz
- Test MV Agusta Stradale 800 2015 - Taliansky sexy transformer
- Kawasaki Z300 2015 - Aj s malým sa dá divadlo hrať…
- M1NSK TRX 300i - Zaujímavá touring alternatíva
- Honda Forza 125 2015
- KTM Duke 690 - Vojvoda a jeho masový útok
- KTM RC 390 2015 - Konečne v predaji!
- ... zobraz všetky články od tohto autora