Anketa:
Spoveď motorkára a farby jesene
ZdieľaťPridané: 16.11.2004 Autor: Pilgrim
Čitatelia: 8152 [Mototuristika - Východné Slovensko - Výlet]
Slnko nám dalo ešte jednu šancu. Asi poslednú v tomto roku. Preto bezcieľne jazdím krajinou a sfarbená jeseň mi otvára srdce
![]() |
Mam rád večer pred jazdou. Keď je už všetko skontrolované, zbalené, naplánované, či ponechané čaru okamžitého rozhodnutia. Keď už len tak sedím v garáži, pijem teplý čaj, očami hladím ladné tvary motorky a myšlienky nechávam voľne plynúť medzi minulosťou a budúcnosťou. Až ráno znova raz stlačím štartér a zaklapnem štít prilby, miesto v jej stiesnenom priestore bude mat len prítomnosť...
Milujem večer pred jazdou. Keď oči blúdia po mapách na stenách. Miesta prežité, či miesta snov ožívajú a vystupujú do priestoru. Voňajú priateľstvom aj zradou, jemným ženským parfémom, aj chlapským potom, keď bolo treba vytiahnuť v bahne zapadnutú motorku. Vôňa mora, hôr aj púšte, spáleného oleja a benzínu, čerstvého chleba, nemocničnej chodby aj smrti na bavorskej diaľnici. To všetko a kadečo iné vidím, keď sedávam večer v garáži. Ľalia na boku motorky mi pripomína Johanku. Vieru a odhodlanie malých. Šrám na prilbe zasa vlastnú pominuteľnosť, keď stačí okamih a všetko je inak.
Milujem ten večer pred jazdou. Aj keď viem, že zajtra, až mi od zimy budú drkotať zuby a krk mi stvrdne tak, že neotočím hlavu, budem túžiť po teple domova. Lenže len čo sa vrátim a trocha zohrejem, znova budem do pamäte svojho GPS vkladať údaje ďalších ciest. Lebo cesta je život. To ostatné je len čakaním...
![]() |
Mam rad večer po jazde. Keď pozornosť a sústredenie unavené hodinami, v ktorých rozhodovali o bytí a nebytí, sa odoberú na odpočinok a myšlienky zatlačené do pozadia nevyhnutnou koncentráciou sa ešte nestačili prebudiť. Prach z cesty, usadený na diskoch kolies, zbytky muších krídel, ktoré tak neuvážene preťali dráhu prilby a kapotáže, sálavé teplo z chladnúceho bloku motora.
Milujem večer po jazde. Keď prijemne, aj keď na smrť unavený, ešte chvíľku zostávam sedieť v garáži. Len tak, v rozopnutej bunde kombinézy a s uvoľnenou šatkou s hlavou orla na krku. Až odtiaľto po schodoch vystúpim, pohltí ma svet tam vonku. Znova sa stanem mužom X.Y., manželom, otcom, zamestnancom spoločnosti s r.o. Znova namiesto svojich snov a túžob budem plniť sny a túžby iných ľudí. Ľudí, ktorí tvrdia, že ma milujú a preto chcú pre mňa to najlepšie. Znova budem vymieňať hodiny a dni svojho času za farebné papieriky bankoviek, za ktoré, až to budem potrebovať, si nebudem môcť kúpiť späť jedinú minútu.
Lenže ešte nie. Ešte chvíľu ja som ja.
Milujem ten krátky stav bez minulosti a budúcnosti...
![]() |
Mnohí vravia: Žijem aby som jazdil, jazdím, aby som žil. Ja neviem prečo žijem. Ale jazdím, lebo mi to spôsobuje radosť.
Pilgrim
/Foto: Pilgrim, ©2004/
Pridané: 16.11.2004 Autor: Pilgrim Zdieľať
Ďalšie články tohto autora:
- Púť do Compostely, alebo moja cesta do „Ixtlanu“ 3/4
- Púť do Compostely, alebo moja cesta do "Ixtlanu" 2/4
- Púť do Compostely, alebo moja cesta do „Ixtlanu“ 1/4
- Ako Hondy na prázdniny išli – Alpy 1/2
- K125 – 1. časť, alebo archanjel Michael na ďalekom východe
- K125 – Prológ, alebo ako motorkári pešo chodili
- Honda Dylan – transkontinentálny spoločník
- Johanka z Arku, alebo cesta tam a späť
- Karpatská odysea, alebo cesta vytiahnutá z koša
- Na mopedu k beduínům – 15.časť
- ... zobraz všetky články od tohto autora
Galéria ku článku:
Vaše najnovšie videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!