Stakčín tour 2005

Ráno o 09,30 hod. vyrážam zo Záhorskej Bystrice, kde mam uloženú svoju síce staršiu, ale zatiaľ spoľahlivú mašinku Yamaha FZ 750. Idem obchvatom cez prístavný most, na začiatku ktorého dobieham motorkára. Prídem bližšie, vidím záhorácku značku MA a je mi jasne, že som dobehol Pita, nášho dvorného fotodokumentaristu na Yamaha XJ 600, ak sa nemýlim. Na Triblavinu ideme spoločne. Prišli sme tam prví. Postupne prichádzali ďalší – Sierra na Yamaha Fazer 1000, Curo na honde CBR 600, Allain family na kawe - ZuZke 600 a 1200 a aby som nezabudol, bol s nami aj najvernejší priateľ človeka. Nie, Allain na východ nevliekla posteľ ale maxipsa – cestovateľa. A ako je v nasej partii dobrým zvykom, niekto musí meškať. Leon s ľadvinkou prichádzajú pred 11,00 hod. na Kawe, ostrom choppri. Bojová porada, vyber trasy. Nakoľko na Donovaloch a Dedinkách nasnežilo, je poľadovica, vyhráva južná trasa BA-NR-ZH-ZV-RS-KE-MI-HE-Stakčín.

Jasno, bez mráčika, teplota nič moc, tak do 10 stupňov, asi aj menej. Aspoň sa nepotíme. Vyrážame, cestovná rýchlosť cca 120 – 130 km/hod. Občas stojíme, čapujeme, pri Jadrankinom motoreste na benzinke obedujeme. Najmladšia účastníčka nežného pohlavia v pohode zvláda 4 knedle s mäsom a ešte sa obzerá, čo by komu ukradla a spráskala to. Len tu nastáva malý problém, motorkárske nohavice sa nejako zbehli a nie a nie ich zapnúť. No hold, knedle robia svoje. Po oddychu pokračujeme ďalej. Vo Zvolene na benzínke náš očakáva Jraid na Honde VFR 750. Po pauze ťaháme ďalej na východ. Začína sa stmievať, ochladzuje sa. Pred KE sa fotíme pri US STEEL, aby Blavákom niekto uveril, že tam vôbec došli. V KE pre Tescom náš čaká Awia na skútri a Harly s priateľkou.

Pauza pri Krásnej Hôrke

Po krátkej debate a nákupe v hypermarkete pokračujeme v ceste. Už je tma a dosť zima. Kolónu vediem ja, tak zrýchľujem. Veď ak chcú dôjsť k nám do Stakčína, musia ma nasledovať, tak pridávajú všetci. Od Humenného som už asi ani neubral plyn, ruka mi stuhla pri rýchlosti 120km/hod. a plyn som pustil až v Stakčíne.

Naši boli lehce prekvapení. Z KE som im síce volal, že idem domov ale nie sám, ale som im nepovedal že na motorke a že náš bude 10. Po príchode do dvora RD naši vyšli von, veď ten hluk zobudil asi celú ulicu, bolo cca 21,00 hod. a len zírali, čo sa im to dovalilo do dvora. Otec si myslel, že prišlo smetiarske auto, to podľa hluku. Že by Allainina ZuZana tak hučala? To bol asi ten ostrý chopper. Po zvítaní a rýchlom predstavení sa sme uložili motorky do garáží, čo sme spravili veľmi dobre. Otec keď videl, ako boli niektorí premrznutí (že Allain, Curo), hneď vytiahol domácu 55-ku a každý musel povinne vypiť po 2-3 klasické poldecáky. Hneď nám bolo teplejšie a myslím že aj veselšie. Nastal hlad. Keďže už bolo veľa hodín, nešli sme do reštiky, naši niečo pripravili. Tak sme tam sedeli, pojedali a popíjali asi do polnoci.

Privítanie po 550km

Naši išli spať a my sme išli na poschodie, kde sme mali spať my. A tam účastníci uvideli rozložené bicie, na ktorých som niekedy hrával. A bolo to jasné. Objavili aj gitaru a už tu bol motoride band. Oco Allain ladil gitaru, potom to prebral Sierra. Keď roztrhli 2 struny, tak to nechali tak. Bubenikov bolo viacero, každý chcel byt členom motoride bandu. Na bicích trieskali asi tak do 03,00 hod. rána. Potom sme odpadli.

Ráno bolo ťažké vstavanie. Allain išla vyvenčiť maxipsa a zistila, že vonku nasnežilo. No kým sme vstali, sneh sa roztopil a počasie bolo dobré, jasno, pár mrakov, celkom teplo. Po raňajkách a oprave „najkrajšej“ motorky ZuZky, ktorá bola v stave rozpadu sme vyrazili smer Ubľa, hraničný prechod s Ukrajinou. Zastavili náš miestny príslušníci PZ, no zaujímali sa akurát, koľko taká motorka dá, a koľko stojí chechtákov a pustili nás. Nemali sme pasy, tak sme pokračovali smerom na Šíravu a Morské oko. No začalo pršať, tak na naliehanie nežnejšej časti skupiny sme sa vrátili do Stakčína, kde nepršalo. Zasadli sme do reštiky a dobre sa natlačili. Počas jedenia sme sa dohodli s Awiom, že sa stretneme v HE na benzínke a ideme na Duklu. V Stakčíne foto pri tanku a vyrážame.

Hranica s Ukrajinou

Ako vždy sme meškali. Pridal sa k nám aj Miro z HE na Honde Dominator a vyrazili sme smer Domaša, Svidník, Dukla. Počasie bolo akurát. Dukla je na Poľskej hranici. Na Dukle sme sa pofotili pri pamätníku padlých sovietskych hrdinov (asi), obzreli si okolie, údolie smrti, tanky... Cestou späť sme sa rozlúčili s Awiom, jeho manželkou a jeho kamošom na BMW tuším 650, enduro a smer HE, Stakčín. Začalo popŕchať. Zastávka, nepremoky a ideme ďalej. Niektorí v nepremokoch vyzerali ako reklama na Michelin (nie Curo?) V Stakčíne hotel Armales, dobre jedlo a hlavne veľa a znovu problém s úzkymi nohavicami. Asi nám už Allain vyrástla z tých nohavíc, treba kúpiť širšie. Domov sme prišli uťahaní, ale s dobrým pocitom odjazdených km a plní zážitkov.

Na Dukle

V nedeľu ráno 10,00 hod., slnečno, odchod na vodárenskú nádrž Starina, jazda po miestnych serpentínach s pochybným asfaltom, rozlúčka s našimi a cesta do HE, kde náš čakal Miro so živánskou. 3 plechy domácej živánskej, to bola basta. Každý sa dobre natlačil, spoločné fotí a odchod. Smer KE, RV, Dobšiná, Telgárt, Brezno, BB, NR, BA. Od Dobšinej po Brezno bol ešte občas sneh, mokra cesta, mrholenie. Od BB už bolo pekne slnečno, suché cesty. Niekoľko zástaviek na WC, natiahnuť sa, bryndzové halušky, na Zelenči rozlúčka a domov.

účastníci Stakčín tour

Na tachometri mi pribudlo 1460 km, ktoré som prešiel so super ľuďmi, prešli sme cele Slovensko, videli veľa zaujímavých veci. Počasie nám napriek nepriaznivým predpovediam vcelku vyšlo. Zo zadnej gumy mi už trčí plátno, došiel som tak tak. Zhodli sme sa, že z výjazdu do Stakčína a okolia urobíme každoročnú tradíciu. Len si myslím, že je potrebne to predlžiť aspoň o deň. A motoride band nech cvičí.