Morská otočka (1.–3. 8. 2003)

Narýchlo vybavujem poistenie liečebných nákladov (45 SK/deň), dokupujem proviant, balím zopár vecí. Takýto minivýlet som absolvoval aj minulý rok, z počítača tlačím trasu. Aktivujem roaming pre istotu na oboch kartách („euro“tel ma minulý rok veľmi naštval). V piatok ráno pred 5:00 v BA tankujem plnú, Maďarsko a Slovinsko sa dá prejsť na nádrž a nechcel som zbytočné vekslácke zastávky. Slovenského colníka som skoro prehliadol, sedel v neosvetlenej búdke ako nejaká závodná stráž skrachovaného podniku. Aj bol múdry, ale to sú vlastne všetky uniformy... (Maďarsko zhruba: Mossonmagyarovar, Repcelák, Szombathely, Zalalovo, Rédics.) Prejazd rovný, nudný, svižný. A zopár rýchlych náklaďákov ktoré boli vždy na čele kolóny. Sem tam dážď, regenka. Aj malé poblúdenie, na tie ich tabule si treba najskôr zvyknúť. Rýchlostné limity neviem, ale asi som ich dodržiaval. Páčili sa mi informačné radary vedľa cesty, ktoré vám na začiatku niektorých dedín na veľkom displayi ukážu vašu rýchlosť.

Takéto slnko vychádza v Maďarsku. Východ slnka som po celonočnom daždi uvítal ako Japonec.

Na Slovinských hraniciach som o 9:15, dopĺňam brucho, vyhlasujem leto a zhadzujem vrstvu šatstva. Veľké teplo. A som v Chorvátsku. V Mursko Sredisce zamieňam peniaze a vyrážam nejak takto: Varaždin, Zagreb, Karlovac, stále smer Rijeka, potom podľa tabúľ smer Senj. Neholdujem diaľničnej masochizácii, ale po minuloročnom prejazde vnútrozemím radšej diaľnicujem a platím. (A to som tam vtedy bol mimo sezónu.) Celkovo platím do 50 Kn. Na diaľnici po krajnici tlačia dvaja Maďari enduro s defektom na gume nemenovanej značky Mitas. Minulý rok kamarát doviezol od mora na vozíku motorku s rozflákanou gumou nemenovanej značky Mitas... Prvé romantické odpľutie do mora uskutočňujem asi o 15:00, nálada dobrá, únava malá. Počítadlo ukazuje 560 km.

Prístav v meste Krk.

Zo Senj vyrážam hore omrknúť na ostrov Krk, cestou zadymujem kempy a vyberám. Na moste na ostrov Krk sa platí 15 Kn a to aj cestou späť – na ostrov chodí trajekt a vyberačom nesmie uniknúť nikto. Prejazd ostrovom nie je žiadna osamotená robinsonovská jazda. Je to cesta v súvislej kolóne. V meste Krk obzerám prístav, prístavné korzo obsahovalo mnoho pekných objektov... Kempy na Krku som pozrel asi tri, na môj vkus preplnené, dokonca betónová pláž... A tak sa vraciam smerom na Senj, brzdím v kempe Zagori pri meste Novi Vinodolski. Dve noci v stane 149 Kn. V sume je zahrnutá aj akási magická taxa, aj záhadná registrácia a nejaké tajuplné poistenie. Na recepcii si chceli silou mocou ponechať môj pas, ale po zmene tónu hlasu mi ho vrátili. Nedostal som síce plastovú visačku na stan, ale prežil som to aj bez nej. Počítadlo narátalo okolo 700 km. Pekný deň za mnou, odkladám riadidlá, rozbaľujem stan pár metrov od mora. More mám naozaj rád, zapaľujem sviečku, otváram koňak...

Ráno zisťujem, že som na strategickom mieste – s výhľadom na schody na pláž, takže za pár chvíľ som mal prehľad o obyvateľoch kempu, kto je s kým... Obďaleč sa zložil nemecký HD párik, ktorý si (podľa rečí) myslel že nerozumiem nemecky... Nechcelo sa mi komunikovať. Naplnenie kempu prijateľné, len sociálne zariadenia by som nazval skôr asociálnymi. V sobotu som moc nejazdil, po včerajšku som mal dosť, hlavne z toho tepla. Len som odvrčal kúpiť nejaké ovocie, minerálku (1,5l = 6 Kn) A kúpanie, posedávanie v chládku, hodnotenie bikín a tak...

V Chorvátsku čapujú zelený Eurosuper, za stovku plná (Kn). Policajti jazdia nielen na skútroch, ale aj na RT bavorákoch. Takže bacha. Prímorská magistrála vyzerá romanticky len na mape, kvalita cesta dobrá, len je príliš preplnená autami. Strašné teplo. A na vyberanie ostňov morských ježkov zoberte kus slaniny. Tento modrý víkend sa vošiel presne do 100 dolárov. Plus jedna nádrž a vlastné potraviny. Na žiadnych hraniciach nepýtali techničák. Cesta od mora na SK hranice meria 530 km, v nedeľu o 14:00 som bol na hraniciach. Kto sa cez víkend nudí, rád vrčí a vydrží sedieť, treba skúsiť...

TTom (ttome@orangemail.sk)